Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 13.

Dni plynú a ja som na cestách. Myslím, že začínam strácať zmysel pre domov. Momentálne sa nachádzame v štáte Indiana, konkrétne v meste Indianapolis. Mesto je plné ľudí. Každá druhá ulica je posiata uvítacími tabulami : Vitajte v Indianapolis. (počet obyvateľov 700 000+). Zeleň parkov obklopuje mesto. Keď sa dostaneme do centra, máme menší problém s parkovaním. Nakoniec predsa len, zaparkujeme pod starým javorom. Jeho kôra je drsná a vráskavá ako telo mojej prababičky. Vystúpime z auta. Ani jeden z nás nepovedal čo i len slovo o lunaparkovom incidente. Slnko nad hlavami svieti tak jasne, že takmer každý má na očiach slnečné okuliare. Po niekoľkých minútach mi slnečný svit príde neznesiteľný a tak sa rozhodnem pre záložný plán.

,,Hej !" urazí sa Tim, keď si vezmem okuliare, ktoré má zavesené na tričku. Nasadím si ich a spokojne sa na neho usmejem.

,,A čo budem mať teraz ja ?" pýta sa smutne.

,,Dobrý pocit, že si pomohol dievčaťu v núdzi," zaškerím sa. Prevráti očami a niečo si potichu zamumle.

,,A odmena nebude ?" ozve sa zrazu. Jeho tvár z ničoho nič ožije.

,,Akú odmenu máš na mysli ?" Vážne by som chcela vedieť, čo sa mu práve teraz odohráva pod tou tmavohnedou hrivou.

,,P.U.S.U." pospevuje si veselo.

,,Pusu ? Akože na ústa ?"

,,Áno, to je to čo chalan väčšinou myslí keď povie, že chce pusu" Snažím sa nejak uniknúť jeho prenikavému pohľadu, ale tak či tak nakoniec podľahnem.

,,Fajn," povzdychnem si rezignovane. Postavím sa na špičky aby som lepšie dočiahla. Moje pery sa však blížia k jeho lícu a nie k perám. Avšak skôr než sa moje pery oprú o jeho líce, otočí hlavu. V okamihu sa stretnem s jeho jemnými perami. Chutia po jahodách. Nie som schopná sa odtiahnuť, alebo inak protestovať, a tak spolupracujem. Jeho bozk je plný nehy a nenaplnenej túžby. Veľmi pomaly pohybuje perami. Hýbu sa elegantne ako nohy pantera. Opatrne jeden krok za druhým. Neznámy pocit naplní moje vnútro. Srdce mám ako vo zveráku. Vlastný pulz mnou trasie pripomínajúc elektrinu. Moja hlava sa točí, ale nie tak ako na plošinke. Toto je úplne iný typ závrate. Táto závrať vás prinúti odísť z tohto sveta a vznášať sa v oblakoch. Prejdú sekundy, minúty a my plynieme. Po chvíli sa od seba odtiahneme kvôli nedostatku kyslíka. Pozriem sa do Timovej tváre. Dokonale súmerná, s perfektne vyrysovanými črtami. Pery má mierne napuchnuté s jemnejším nádychom červenej. Jeho ruka sa približuje k mojej tvári. Padajúci prameň vlasov mi schová za ucho a žiarivo sa usmeje.
,,Bože, si taká krásna," vydýchne. Do líc sa mi nahrnie červeň a hlavu zahanbene skláňam k zemi. Tim chytí moju bradu medzi palec a ukazovák a tým ma prinúti pozrieť sa mu do očí.
,,Neschovávaj sa predo mnou." Jeho hlas je chrapľavý. Každé slovo, ktoré vysloví pripomína skôr pradenie mačky, než ľudský hlas.

•••

Neskôr keď sa schyľuje k večeru, opúšťame čaro divokej Indiany. Prechádzame okolo veľkého nápisu LOVE, keď Tim zastaví auto. Z ktoviekadiaľ vytiahne foťák a podá ho náhodnému okolo idúcemu.
,,Poď," chytí ma za ruku a ťahá pred masívny nápis. Okoloidúci nastaví ruku aj s foťákom a chytá sa nás odfotiť. Timothy ma rukou objíme okolo pása a pritiahne k sebe. Nie som schopná vnímať nič iné, než splašené bitie môjho srdca. Dívam sa do foťáku, ale nevnímam ho. Cítim Timov pohľad na mojej tvári. Líca sa mi pod jeho pohľadom začnú červenať.
,,Úsmev," zašepká presne pri mojom uchu. Mierne sa ošijem a takmer nepatrne sa usmejem. Keď začujem cvaknutie viem, že je fotka hotová. Čakám kým sa Tim odo mňa odtiahne, ale on to neurobí. A tak sa odťahujem prvá. Poďakujem okoloidúcemu a prevezmem si od neho foťák. Nasadnem do auta a čakám kým si Tim sadne za volant.

•••

Dva dni ubehli ako voda a my sa práve teraz nachádzame Springfielde. Už chodíme bez prestávky päť hodín v kuse, pretože Timothy odmietol ísť po meste autom. Vraj to potom nie je to správne ,,dobrodružstvo". Myslím, že nie je potrebné dodávať, že ja jeho názor nezdieľam. Moje nohy výrazne protestujú. 
,,No tak Tim, zastav na chvíľu !" žobroním. Rezignovane si sadám na lavičku vedľa postaršieho pána. Ten mojej prítomnosti nevenuje priveľkú pozornosť a naďalej pokračuje v čítaní dnešných novín. Moju pozornosť upúta veľký červený nápis na titulnej strane.

Nezvestní
Včera nad ránom bolo vyhlásené čeloštátne pátranie po dvoch nezvestných tínedžeroch. Anna Stephansová (17)  a Timothy Wilson (19) zmizli v sobotu nad ránom. Matka nezvestného dievčaťa tvrdí, že ju chlapec uniesol. Ak by sa jej tvrdenie potvrdilo, chlapca by trest určite neminul. Podľa odporníkov približný odhad je odňatie slobody na 5-6 rokov. V prípade, že týchto tvoch tínedžerov uvidíte, okamžite kontaktujte políciu.

Nemôžem tomu uveriť. Máme prúser. A poriadny. Čo najrýchlejšie sa postavím z lavičky a bežím k Timothymu.
,,Tim ! Videl si dnešné noviny ?! Sme celoštátne hľadaní a tebe hrozí 6 rokov v base !" kričím dosť hlasno na to aby ma počul, ale zároveň dostatočne potichu na to aby ma nik iný nepočul.
,,Viem," povie úplne pokojne.
,,Vieš ?! Ako to, že vieš ?! Prečo si mi to nepovedal sakra ?!" Syčím.
,,Nechcel som ťa stresovať," šepne. Jeho tvár je plná obáv. Nervózne si hryzie do spodnej pery. Stojí ma veľa síl nekričať.
,,Čo budeme robiť ?" spýtam sa a môj hlas sa nepríjemne trasie.
,,V prvom rade musíme byť nenápadný," povie a ja bez slova prikývnem.

•••

,,Tomuto hovoríš byť nenápadný ?" kričím na Tima s menším podtónom smiechu. Práve teraz sa pripojil k jednému pouličnému umelcovi a začal hrať na bubon. Jeho tvár zdobí široký úsmev. Dlaňami udiera do bubna v pravidelných intervaloch. Jeho údery vytvoria akýsi rytmus. Prekvapí ma, keď sa okolo začnú zbiehať ľudia. Všetci tlieskajú do rytmu v rátane mňa. Zvuk bubnovania sa ozýva námestím a priťahuje čím ďalej tým viac ľudí. Timothyho predstavenie je zakončené veľkou ováciou. Nemôžem si pomôcť a tak vložím dva prsty do úst a silno písknem. Timothyho hlava vystrelí mojim smerom. Moje nadšenie však zmizne v momente, keď za jeho chrbtom uvidím dvoch policajtov na obchôdzke.
,,Tim !" skríknem a naznačím mu, nech sa obzrie. Keď uvidí policajtov, v momente ma chytí za ruku a bežíme preč. Derieme sa skrz dav, ktorý nechápe prečo zrazu bežíme preč. Vyhýbam sa čo najviac ľudom, ale aj tak do pár z nich omylom narazím. Neobťažujem sa s ospravedlním. Momentálne na to nemám čas. Po pár minútach sme dostatočne ďaleko od miesta diania. Zamieňame sa medzi skupinku tínedžerov, ktorí sú na exkurzii. Naše ruky sú naďalej spojené. Adrenalín mi pulzuje v žilách. Stále som trochu zadýchaná z nášho behu. Unavene si opriem hlavu o Timothyho a on si ma privinie k sebe.