Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 39.

Náhlivo nastúpim do auta. Naštartujem a ruky položím na volant. Ešte naposledy sa pozriem na okno izby, v ktorej som ju nechal. Nemal by som ju tu nechávať samú.

,,Timothy, nemáme čas," prehovorí Jack a ja odtrhnem pohľad od okna. Bez ďalších rečí dupnem na plyn a nasledujem Leové auto predo mnou. Výčitky svedomia ma začnú zožierať akonáhle prejdem cez brány sídla. Čo ak sa jej niečo stane? Predstava ako leží krvavá na zemi, je taká strašná, že mi takmer zapríčiní čelnú zrážku s autom pred nami

,,Upokoj sa človeče. Nič sa jej nestane." Jackové slová však vôbec nepomáhajú. Šliapnem na plyn ešte väčšmi a predbehnem Leové auto. V domnienke, že utečiem pred vlastnými myšlienkami, ženiem auto naprieč nočným Los Angeles.

Anna :

Pozriem z okna izby a keď vidím ako Timothyho auto mizne v diaľke, vytiahnem tri plachty, ktoré som zviazala dokopy. Jeden koniec priviažem o posteľ a ten druhý vyhodím z okna. Vyskočím na okenný rám a začnem sa pomaly zlaňovať dolu. Prečo som toto vo výcviku nemala? Nohami za zapriem o stenu a opatrnými krokmi vzad postupujem smerom k zemi. Dlane ma po niekoľkých krokoch začnú páliť pod mojou vlastnou váhou. Drsná látka plachiet mi je na koži nepríjemná. Zatnem zuby a ignorujem pulzujúcu bolesť v bicepsoch. Vynechávať tréning v posledných dňoch nebol práve najlepší nápad. Keď už som takmer pri konci, uzol lana sa rozviaže a ja padám k zemi. Bolesť najprv zasiahne môj chrbát a až potom ostatné časti tele, ktoré prišli do styku so zemou.

,,To nebol najlepší nápad," suché konštatovanie, ktoré sa ozve spoza môjho chrbta ma vystraší natoľko, že zabudnem aj na spaľujúcu bolesť mojom chrbte. Postavím sa na nohy a oprášim si už beztak špinavý rifľový overal. Pozriem sa na postavu predo mnou a keď zistím, že je to iba Dave, úľavne vydýchnem.

,,Čo tu robíš Dave?" spýtam sa ho, kráčajúc smerom ku garážiam. Pod podrážkami mojich tenisiek cítim každý drobný kamienok. Vážne, horšie som sa na akciu obliecť nemohla.

,,Mám na teba dávať pozor zatiaľ, čo sú ostatní preč," pokrčí ramenami a nasleduje ma. Vážne? Nechali Dava aby na mňa dával pozor? Prekvapene sa a neho pozriem a on znova len mykne ramenami. Zrejme ani on nechápe, prečo ma má strážiť práve on. Prídem ku garážovej bráne. Pri pohľade na bezpečnostný zámok zaskučím. Ako som na to mohla zabudnúť? Otočím sa na Dava. Je predsa technik, musí vedieť naše bezpečnostné kódy.

,,Kód?"

,,Dátum tvojho narodenia,"povie automaticky. Rýchlo vyťukám správne čísla.

,,Počkaj čo chceš...." no skôr než to dopovie sa brána začne dvíhať. Rozhliadnem sa okolo. Auto by bolo príliš nápadné, potrebujem niečo..."

,,Mám to." Pristúpim k Timothyho motorke. Je to presne tá, na ktorej jazdil v New Yorku. Pozriem sa na jej leský povrch. Ešte vždy mám pred týmto strojom rešpekt. Ale nemôžem si dovoliť riskovať, že by ma v aute niekto uvidel. Navyše, potrebujem sa tam dostať rýchlo.

,,Počaj, nemôžeš ísť za nimi!" Dave sa za mnou náhli. Po čele mu steká pot z nervozity. Posadím sa na čertovu mašinu. Kľúče sú našťastie v zapaľovaní. Otočím nimi a motor zhovievavo zapradie.

,,Pozri Dave, náš dve možnosti. Necháš ma ísť a budeš sa tváriť, že si ma nevidel, alebo ti nakopem zadok behom piatich minút." Môj neutrálny tón ho vyvedie z miery. Nič proti Davovi, ale v tomto mi proste nezabráni. Chvíľu prešľapuje z jednej nohy na druhú a puká si kĺby na rukách.

,,Nemôžeš tam ísť sama!" stojí si za svojím. Prevrátim oči nad jeho tvrdohlavosťou.

,,Tak poď so mnou," poviem, len by som mohla, čo najskôr odísť. Nemám čas na Davové poučné prehovory.

,,Ale..."

,,Dave, " pozriem sa na neho čo najprísnejšie dokážem, ,,nasadaj." A on celý vystrašený ma radšej počúvne. Trasúcimi sa rukami sa chytí môjho pása a ja sa usmejem nad tým ako veľmi mi pripomína mňa samotnú pred mojou prvou jazdou.

,,Vieš ako sa tá vec šoféruje?" pýta sa vydesene.

,,Ani nie," poviem.

,,Čo myslíš tým ANI NIE?!"

Neodpoviem a namiesto toho šliapnem na plyn. Nemôže to byť predsa také ťažké. Hneď v prvých sekundách si všimnem ako je kormidlo senzitívne na každý môj pohyb. Párkrát takmer narazím do okolitých áút, na čo Dave skríkne veľmi tenkým hlasom. Prejdem cez brány sídla a čo najrýchlejšie sa hrniem nočnými ulicami.

Timothy :

Tiché nabíjanie zbraní sa nesie tmavými dokmi. V šere noci len s ťažkosťami rozoznávam tváre mojich mužov. Sú rozmiestnený po prístave skrývajúc sa v tieňoch. Prsty mi začnú brnieť s prvotnej nervozity. Luk, prevesený na mojom ramene ma ťaží, ako keby vážil tisíc kíl. Naposledy som ho použil keď som mal šestnásť. Odvtedy som ho nepotreboval, navyše bol dosť nepraktický. Lenže najlepší som práve v boji s lukom. Pištole nikdy neboli moja šálka čaju. Vyleziem na jeden z kontajnerov. Vyhýbam sa pouličným svetlám, ako keby ich žiara pálila moju pokožku. Čupnem si na okraji kontajnera a počkám kedy Pabloví muži vyjdu z vozidiel. Ako posledný vyjde Pablo a jeho gorily sa okamžite rozmiestnia okolo neho. Kráča smerom k trom mužom. Každý z nich drží jednu ženu. Zúbožené ženské tváre vidím aj z tejto diaľky. Pamätám si ich náreky a prosenie o milosť z mojich nočných môr. Ako im stekali slzy po tvári, alebo to ako sa ich dobité telá vzpierali. Znova sa pozriem na Pabla. Jeho tvár je pokojná. Rozhliada sa okolo, ako keby cítil našu prítomnosť. Kde je Daphne? Napadne mi. Nikdy ju nevidím. Pozriem sa na Lea a on iba pokrčí ramenami akože nevie. Z púzdra vytiahnem jeden zo šípov. Namierim na Pabla a čakám. Koniec šípu pevne držím medzi ukazovákom a prostredníkom. Sústredím sa na pravidelné dýchanie. Už-už chcem šíp pustiť, ale Pablové oči sa vtom zastavia na mne. Vidí ma.

,,Timothy chlapče, aké milé, že si nás poctil svojou prítomnosťou." Jeho prefajčený hlas vyvolá zmätok. Dám signál ostatným aby nerobili nič hlúpe.

,,Nebudeš sa hádam skrývať v tieni," snaží sa na vyprovokovať. Ani ma len nenapadne opustiť svoju pozíciu, či zložiť luk. Pabloví muži stoja neprirodzene vystreto, pripravení na boj.

,,Myslel som, že toto má byť mierová výmena," prehovorí najstarší z trojice.

,,Ale veď toto je mierová výmena chlapče. Môj starý priateľ Timothy sa iba zastavil na kus reči." Usmeje sa popod fúzy.

,,My nie sme priatelia," zavrčím na neho. Vzápätí sú všetky oči na mne. Vrátane troch mužov, ktorý si ešte stále držia ženy v bezprostrednej blízkosti. Tvár vysokého blondiaka je mi odniekiaľ povedomá. Poznám tie črty tváre. Len ich neviem nikam zaradiť.

,,Neblázni chlapče. My sme tu všetci priatelia. Pamätáš si na Simonovú sestru Sashu? pýta sa a ukáže na blondiaka.

,,Veď vieš, tú čo si tak bezcitne zavraždil po tom, čo sa do teba zamilovala."