Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 7.

,,Toto nebol dobrý nápad," mrmlem. Pokladám chodidlá na železné stupienky. Timothy visí na rebríku tesne za mnou. Zozadu ma istí, aby som náhodou nespadla. Neverím,že som sa nechala na toto nahovoriť. Mala by som byť teraz s Jayom, ale namiesto toho riskujem krk na streche Empire State Buildingu. Blbý nápad. Blbý Timothy. Keď konečne ucítim pevnú zem pod nohami, trochu sa upokojím.

,,Nebolo to až také zlé," povie s úsmevom a ja mám sto chutí mu jednu vraziť.

,,Hovor za seba," šteknem.

,,Nebuď nepríjemná," karhá ma. Pretočím oči a neprirodzene sa vystriem. Pozriem sa cez okraj strechy. Je to riadna výška.

,,Wow," žasnem, keď sa pozriem na panorámu mesta, ktorú mám pred sebou. Tisíc svetiel žiari skrz temnotu a vytvárajú akúsi zložitú sieť, ktorá spája ľudí. Všetci sú prepojení vďaka svetlám. Celý New York mám ako na dlani. Smutne sa dívam na miesto kde zvykli stáť Dvojičky. Chýbajú mi tam.

,,Poď," šepne hlas blízko môjho ucha. Timové pery sa jemne obtrú o môj krk a na tom mieste mi okamžite naskočí husia koža. Jeho paže sa obmotajú okolo môjho pasu a stiahnu ma ďalej od okraja strechy. Chytí ma za ruku. Šero noci skryje môj úsmev a je takmer neviditeľný. Na druhom konci strechy je stôl so sviečkami. Zostanem stáť ako obarená. Oh. Môj. Bože. Timothy ma posadí na jednu zo stoličiek a následne sa posadí oproti mne.

,,Čo je toto ?" spýtam sa a rukami ukážem na celý stôl.

,,Každý to voláme inak. Rande, priateľská večera, rande...." Uškrnie sa a spokojne na mňa mrkne. Mierne sa začervenám a odvrátim zrak. Zasmeje sa. Jeho smiech je nádherný, stvorený z čistej úprimnosti. Pozrie sa mi hlboko so očí a po chvíli prehovorí : ,,Povedz mi niečo o sebe."Udivene sa na neho pozriem. Čo mu mám povedať ?

,,Nemám ti čo povedať. Môj život je maximálne nudný a nezaujímavý," prednesiem. Môj hlas je studený, neveselý.

,,Všetko, čo sa ťa týka je zaujímavé," usmeje sa. Hodnú chvíľu som ticho rozmýšľam čo povedať.

,,Bola som roztlieskavačka," poviem nakoniec. Vyvalí na mňa oči.

,,Nevyzeráš ako typ dievčaťa, ktoré má radosť z krátkych sukní a volánikov," zazubí sa. Na čo asi tak môže myslieť ? Zúfalo prahnem po schopnosti čítať myšlienky. Hnedé vlasy má hravo rozstrapatené. Napriek chlapčenskému rozstrapateniu pôsobí mužšky. Ostré lícne kosti, vystúpené žily na rukách a krku, široké ramená...

,,Asi to bude tým, že nemám," odtrhnem pohľad od jeho dokonalého zovňajšku.

,,Prečo si potom roztlieskavala ?" pýta sa a v jeho očiach vydieť skutočný záujem. Za ten krátky čas, čo ho poznám som si stihla všimnúť svetlo v jeho očiach, ktoré sa ukáže vždy keď narazí na niečo zaujímavé.

,,Bola som iná," odpoviem stručne. Zo všetkých síl sa snažím znova nemyslieť na otcovú smrť, ale čím viac sa snažím, tým viac zlyhávam. Nastane ticho. Timothy hľadí na mesto okolo nás. Jeho obočie je skrčené do takmer rovnej línie. Hryzie si spodnú peru a úpenlivo premýšľa.

,,Si veľmi zaujímavá osoba Anna," prehovorí. Zmätene sa na neho pozriem a čakám na ďalšie slová. Pozrie sa mi hlboko do očí. Jeho pohľad prepláva do môjho vnútra a keď je až pri srdci, spustí kotvu.

,,Navonok pôsobíš pokojná, ale tvoje srdce je divoké. Si silná, aj keď to veľa ľudí nevie, dokonca ani ty sama o tom ani len netušíš,"

°°°

Sú tri hodiny ráno a moja ospalosť stále neprichádza. Moja myseľ sa rozhodla štrajkovať. Vlasy uhlovej farby mi dráždia oči. Túžim po tom zavrieť ich, ale vždy keď to urobím začnú ma štípať. A tak sa snažím príliš nemrkať. Tvár mi spaľuje oheň. Pravdepodobne mám horúčku. Pokiaľ si dobre pamätám, zajtra, alebo vlastne dnes, by mala ísť matka k starým rodičom. To znamená tri dni úplného pokoja a harmónie. Okolo deviatej začujem matkin hlas ako volá moje meno. K môjmu prekvapeniu, nekričí dokonca ani hlas nezvýši. Ale to ešte nevie, že som bola vonku s Timothym. Pevne dúfam, že sa to nikdy nedozvie.

,,Nezabudni na rituál. Nesnaž sa ma oklamať. Zistím, čo si ho robila, alebo nie." Pomaly, veľmi pomaly prikývnem. Bez akéhokoľvek slova si zoberie svoj kufor a odchádza. Stojím na prahu dverí a sledujem ako sa jej čierny Mercedes rúti dolu ulicou. Z jej úst som necítila žiaden alkohol, ale podľa toho ako šoféruje usudzujem, že nie je celkom triezva. Som tu sama, na mieste kde je cítiť slzy. Už si ani nepamätám tie časy, keď náš dom voňal levanduľou. Unavene padnem na gauč. Natiahnem si moje malé telo po celej jeho dĺžke, ale zaplním tak trištvrtinu z neho. Drsná textúra ma na koži tlačí a škriabe. Nevšímam si to. Zavriem oči. Slzné kanáliky sa mi začínajú plniť vodou kvôli pálčivej bolesti na sietniciach. Po pár minútach bolesť odchádza. V strachu, že sa znova objaví ich nechávam stále zatvorené.

°°°

Neprestajné búchanie do dverí ma uvrhne späť do reality. Chrapľavý hlas zúrivo kričí, ale nie som schopná rozoznať slová. Postavím sa na svoje zoslabnuté nohy. Celý svet sa mi točí ako keby som bola na mol. Kráčam ku dverám a po ceste sa pridržiavam rôznych kusov nábytku. Búchanie neprestáva. V hlave mi treští.

,,Prisahám ti, že ak si jej čokoľvek urobila neskončíš dobre !" Začujem slová. Položím bledú dlaň na povrch dverí. Siahnem po kľučke a ťahám ju smerom dole. Spolu s kľučkou klesám aj ja. Padnem na kolená a dvere sa otvoria. Som príliš slabá na to zodvihnúť hlavu a tak hľadím na chlapské chodidlá predo mnou. Tie úzke skinny jeasy spoznám okamžite.

,,Ach Anna," šepne. Kľakne si a vezme ma do svojej náruče. Keď vidím, že kráča k svojmu domu, vynaložím všetku energiu, ktorá mi zostala a prehovorím.

,,Odišla." Je jediné čo zo seba dostanem. Timothy prikývne a kráča naspäť do domu. Aj napriek tomu, že ma nesie kráča elegantne. Nepýta sa ma na cestu. Vyzná sa tu dobre, príliš dobre. Zastaví sa pri rebríku. Bedlivo ma naň položí a pomôže mi vyliezť. Svaly na rukách ma pália. Kvapôčky potu mi stekajú po čele. Trochu sa zamotám a padám do jednej strany. Timothy ihneď položí ruku na môj bok a zatlačí do protismeru aby moju rovnováhu vyrovnal. Keď som konečne hore, zapriem sa rukami aby som nespadla. Posadím sa na zem a snažím sa doplaziť k posteli. Tim ku mne pribehne a vyloží ma na ňu. Pokúsim sa o úsmev, ale moje kútiky pier sa ani nepohnú. Hlavu zaborím do mäkkých perín. Ruky, ktorým som teraz vďačná viac než si viete predstaviť ma prikryjú paplónom. Zatvorím oči. Posteľ vedľa mňa sa prehne a teplé paže sa obkrútia okolo môjho pása.

°°°

Otvorím oči. Začnem sa rozhliadať okolo a zistím, že som stále vo svojej izbe. Zacítim teplo cudzieho tela a pomaly sa otočím. Tim leží vedľa mňa s jednou rukou prehodenou okolo môjho pásu. Polovicu hlavy má pritlačenú k vankúšu a pery jemne našpúlené. Túžim po tom pobozkať ho. Natiahnem ruku a opatrne pohladím jeho lícnu kosť. Otvorí oči a prekvapene sa na mňa pozrie. Usmeje sa a ja ruku zahanbene odtiahnem. Chytí moju dlaň a opäť ju položí na moje líce. Zatvára oči ako keby bol v agónii alebo na vrchole blaha. Ako keby sa ho nikto predtým nedotkol.

,,Nevzďaľuj sa odo mňa," šepká. Znova otvorí oči a ja podľahnem tej krásnej temnote vnútri. Ľahko sa nado mňa vyšvihne a rukami ma uväzní medzi ním a matracom. Padám s každým jeho nádychom. Priblíži sa ku mne bližšie. Naše nosy sa takmer dotýkajú. Neodvážim sa nadýchnuť. Trpezlivo čakám. Pohľadom behá po mojej tvári, ako keby si chcel zapamätať každú moju črtu. Nakláňa sa ešte bližšie a spája naše pery v jedno. Chvíľu ich nechá priložené, až potom s nimi začne pohybovať. Rukami ma objíme okolo pása a tuho ma privinie k sebe...

°°°

,,Dnes si nejaká vysmiata," uškrnie sa Lizzy. Odtrhnem zrak od Timothyho opierajúceho sa o skrinky oproti.

,,Ja ? Nie, prečo ?" pýtam sa so značným úsmevom na tvári.

,,A môžem trikrát hádať kto za ňu môže," zašvitorí a veľavýznamne sa pozrie na Timothyho. Začervenám sa a radšej sa otočím ku svojej skrinke. Vyberiem si učebnice a ponáhľam sa na ďaľšiu hodinu.