Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 23.

Možno keby som nebola úplne neschopná pohybu tak by som cítila ako jemný prúd odnáša moje telo neznámo kam. Vždy som si myslela, že moja smrť bude v rukách mojej matky. Mýlila som sa. Čakala som nejaké to veľkolepé bum. Lenže to neprišlo. Proste pokojná bezbolestná smrť. Žiaden výbuch, žiadna vražda, a žiaden nátlak. Z ničoho nič pocítim príval chladu. Dokonca viem, že sa moje telo začalo neprirodzene pohybovať. Asi si teraz myslíte ako to je možné, keďže som mŕtva. No nie je tomu celkom tak. Ja iba zatiaľ iba umieram, nie som mŕtva. Začujem zúfalé volanie môjho mena. Chcem otvoriť ústa a odpovedať, ale moje pery sa ani nepohnú. Na mojej hrudi sa vyvinie silný tlak, ktorý sa opakuje v pravidelných intervaloch. Oživujú ma. Takže, som už vonku z vody. Pomôžte mi prosím.

°°°

Timothy :

Život je zvláštna vec. Raz ste hore a raz dole. V jednom momente ju vidíte bežať preč a v tom druhom sa vám umiera pred očami. Keď tam spadla, okamžite som bežal k nej a snažil sa ju vytiahnuť. Nehýbala sa. Dostal som ju na breh a začal ju zbesilo oživovať. Nepomohlo to. Niekto z okoloidúcich zavolal záchranku. O niekoľko minút prišli na naložili ju na nosidlá. Napriek tomu, že vyzerala ako bez života, stále dýchala. Každý jeden jej nádych mi dával nádej. Keď sme boli v nemocnici zobrali ju na operačku.

,,Pán Wilson," prišiel za mnou postarší muž v bielom plášti. V rukách držal zväzok papierov.

,,Vaša priateľka slečna Stephansová..." zarazil sa.

,,Tak počkať, nebola tu pred..."

,,Bola," zastavil som ho skôr ako mi tú udalosť pred týždňa pripomenul.

,, Jej stav je stabilizovaný avšak nevieme kedy sa preberie," povie súcitne. Nevieme kedy sa preberie.

,,Môžem ju vidieť ?" spýtam sa. Môj hlas je nižší než zvyčajne. Doktor prikývne a ja ho potichu nasledujem do jej izby. Spamätám sa z prvotného šoku keď ju uvidím nehybne ležať na tej istej posteli, na ktorej ležala pred pár dňami. Stále nemôžem uveriť tomu, že sa toto deje práve jej. Posadím sa na plastovú stoličku vedľa jej postele. Dotknem sa jej bledej dlane. Jej pokožka je stále jemná. V miestnosti je ticho a ja počujem jej pomalé dýchanie.

,,Dostaneš sa z toho Anna. Sľubujem."

°°°

O dva týždne neskôr

Už sú to dva týždne čo je v kóme. Dva týždne zháňam najlepších doktorov aby jej pomohli. Bezúspešne.

,,Je na hranici pán Wilson," povedali mi.

,,Na akej hranici ?" spýtal som sa nechápajúc.

,,Na hranici medzi životom a smrťou."

Zadívam sa na bielu vázu predo mnou. Vezmem ju do ruky a hodím o najbližšiu stenu. Drahé sklo na rozbije na kusy. Črepiny dopadnú s cinknutím na dlážku. Moja hruď sa prudko nadvihuje. Opriem sa o mahagónovú skriňu a zhlboka dýcham.

,,Timothy !" začujem Leov hlas ako na mňa volá. Otočím hlavu. Chalani stoja vo dverách a na tvárach majú súcitné výrazy. Vystriem sa a pozriem sa na nich tváriac sa, že o nič nejde.

,,Čo sa deje Leo ?" pýtam sa pohotovo. Vezmem do rúk fľašu whiskey a poriadne si odpijem.

,,Sledovali sme Pablové kroky ako si žiadal a zistili sme, že má nového komplica." Prehovorí tentokrát Jack. Zamračím sa. Moje telo sa viditeľne napne. Fakt, že Pablo získava viac a viac ľudí ma dosť znepokojuje.

,,Kto je to tentokrát ?" spýtam sa otrávene. Určite je to nejaký naivný tínedžer, ktorý mu skočil na jeho triky. Ty si nebol iný. Ozve sa moje svedomie. Chalani sa na seba pozrú. Nakoniec sa slova ujme Noah.

,,Daphne Stephansová." Vtom momente whiskey padá na mramorovú dlážku. Moje oči sa v šoku rozšíria.

,,Matka Anny," dodá Leo.

,,Ja viem kurva kto to je !" skríknem, ,,iba nechápem prečo sa k nemu pridávala keď od neho utiekla."

,,Chce sa ti pomstiť." Pomstiť ? Tá žena je šialená.

,,Povedala, že chce dokončiť to čo začala, chce...."

,,Zabiť Annu," šepnem.

°°°

Anna :

,,Mám ťa !" skríknem nadšene. Ocko sa na mňa usmeje.

,,Dobre uznávam, v dáme ťa asi neporazím," povie pokorne. Podídem k nemu a tuho ho objímem.

,,Chýbal si mi," šepnem. ,,Aj ty mne zlatko, aj ty mne." Skúma moju tvár a medzi obočím sa mu vytvorí malá vráska.

,,Nad čím premýšľaš ?"

,,Nechcem to znova vyťahovať, ale nechceš sa predsa len vrátiť ? Vieš, že čím dlhšie tu si..."

,,Áno, áno tým je ťažšie sa vrátiť späť, vravíš mi to stále. Vari nie si rád, že ma vidíš ?" Jeho tvár sa zamračí a jemne pokrúti hlavou.

,,Jasné, že som. Iba si nemyslím, že je ten správny čas na to aby si tu so mnou bola," povie úprimne. Klamala by som keby som povedala, že som za tie dva mesiace nerozmýšľala nad návratom späť. Ale kedy sa mi naskytne príležitosť stráviť s otcom nejaký čas zatiaľ čo som stále nažive ? Presne tak nikdy. Bola by som hlúpa ak by som túto šancu nevyužila.

Timothy :

,,Ako je možné, že nám stále uniká ?" zavrčím. Už niekoľko hodín sedím pred monitorom a čakám na akýkoľvek chybný krok, ktorý Daphne urobí. Bohužiaľ ten neprichádza. Zabíja našich ľudí bez akéhokoľvek dôkazu. Nemáme nič. Žiadne stopy, proste nič. Ako keby sa nič nedialo. S bratom sme sa vrátili späť do biznisu. Nikdy by som ani len nepomyslel na to vrátiť sa späť. Ale toto robím pre Annu. Ochránim ju.

,,Tim," začujem Noahov hlas. Je celý zničený a dobitý. Posadí sa do kresla vedľa mňa. Chvíľu je ticho a obaja sa dívame bez slova na monitor.

,,Mal by si si dať pauzu," povie odrazu. Od neho mi to príde čudné a neprirodzené. Noah nie je ten typ človeka, ktorý rád prejavuje svoje pocity alebo myšlienky. Väčšinou túto pozíciu drží v rukách Leo. Chcem mu povedať, že by si mal oddýchnuť a nezaoberať sa zbytočnosťami, ale neurobím to. Namiesto toho ukážem na monitor a spýtam sa : ,,Vidíš to ?" Zmätene sa pozrie na monitor a potom na mňa.

,,Čo ?"

,,To je práve to," uškrniem sa, ,,nič." Znova sa pozrie na monitor, ale nevyzerá, že by to na tentokrát pochopil.

,,Nie je tam čo vidieť. Žiadny pohyb, chyba, nič. Dokonalá bielota. Daphne je kráľovnou maskovania. Nikdy jej nič nedokázali, nevystopovali ju."

,,Musí raz urobiť chybu a my ju potom nájdeme," snaží sa o povzbudivé slová. Za iných okolností by možno bolo fajn počuť ich. Ale teraz mi iba spôsobujú väčšú ťažobu na srdci, pretože viem, že nemôžem robiť nič iné, než čakať.

,,Tim !" začujem hlas volajúci z chodby. Jack beží naprieč základňou len čo mu nohy stačia. Zastaví predo mnou celý zadýchaný. Vidím na ňom ako mi chce niečo horlivo povedať, ale nevie polapiť dych.

,,Pokoj, nádych výdych," snažím sa ho upokojiť. Keď je jeho dych konečne stabilný.

,,Prebrala sa," povie. Naozaj to povedal ?

,,Čo ?" šepnem.

,,Prebrala sa, Timothy. Anna sa prebrala."