Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 28.

V sekunde odskočím od Tima a pozriem sa na narušiteľa nášho červeného večera. Richard stojí v strede miestnosti so širokým úškrnom. Vyzerá staršie, zničenejšie. Posledné dva mesiace bol preč a snažil sa zastaviť Pablové útoky. Klamala by som, ak by som povedala, že ma jeho ochota neprekvapila. Ale za tých pár mesiacov nám výrazne pomohol. Už mi nepripadal taký krutý ako na začiatku.

,,Rád ťa opäť vidím braček," snaží sa o prívetivý tón, ale obaja vieme, že prívetivosť nie je práve Richardová parketa.

,,Akcia prebehla v poriadku ?" Žiadne aj ja ťa rád vidím, alebo ako si sa mal. Napriek tomu, že Richard nie je ukážkový príklad dobrého súrodenca, Timothyho nezáujem o neho ma aj tak trochu škrie. Richard prikývne. Nemá rád zbytočné reči.

,,Nechám vás robiť...vaše veci," a odíde. Timothy ma pristihne ako úpenlivo sa dívam na Richardov chrbát.

,,Nemusel si byť taký odmeraný," poviem vyčítavo. Povzdychne si a pretrie si tvár dlaňami. Ako keby mohol zo seba zotrieť všetko zlé. Jeho oči sú ustarané. Viem, že ho jeho vzťah s bratom trápi oveľa viac než dáva najavo. Jeho veľkú dlaň prekryjem svojimi dvomi. Na jej chrbát mu dám malý bozk. Nič nepovie, namiesto toho si ma k sebe tuho pritiahne.

°°°

Viditeľnosť v lese bola veľmi chabá. Hustá hmla vládla všetkému naokolo. Maskáčové nohavice a bunda ma na mojom tele ťažili. Spodok nohavíc bol takmer celý hnedý, vďaka bahnu, ktoré bolo všade naokolo. Topánkami som sa zarývala stále hlbšie a hlbšie. Snažila som sa dlho nestáť a stále udržiavať svoje nohy v pohybe. Končeky mojich prstov boli znecitlivené a omrznuté. Zbraň prevesená cez moje rameno sa hompáľa zo strany na stranu v pravidelnom rytme mojej chôdze. Náboje vo vrecku štrngajú ako vianočné zvončeky. Dívam sa pred seba vyhýbajúc sa stromom a kríkom, ktoré mi bránia chrbát.

,,Si si istý, že toto je správna cesta ?" pýtam sa Jacka hádam už po stý raz. Otrávene si odfrkne, ale neodpovie. Nemá ani len páru kam ideme. Ak sa stratíme, prisahám, že ho hodím divej zvery ako predkrm. Nasledujem ho aj keď jeho mužským inštinktom vôbec neverím. O pár krokov neskôr zastaví a na jeden z ihličnanov priviaže bielu stužku. Spýtavo na ňu hľadím, čakajúc na vysvetlenie.

,,To aby sme sa nestratili," povie úplne prirodzene a mykne ramenami. Na to si mal myslieť skôr. Ostatní nás už dávno čakajú. A skutočne po ďalšej polhodine bezcieľnej chôdze začujem vyzváňanie Jackovho mobilu.

,,Haló ?"

,,Áno už ideme."

,,Jasné, že viem kde sme, za koho ma máš ?" Keď zacítim šancu na zachránenie tejto beznádejnej situácie rozhodnem sa ako správna žena zavolať o pomoc.

,,POMOOOC!"

,,Tento človek nemá ani len tušenie kam ide!" kričím.

,,Ticho ženská ! Snažím sa tu viesť rozhovor!" ozve sa jeho urazené mužské ego.

,,Do piatich minút som tam," ešte začujem z mobilu predtým než linka ostane prázdna. Jack sa na mňa zamračí.

,,No čo ? Je to pravda." Myknem ramenami a posadím sa na obrovský kameň do tureckého sedu. Prekrížim si ruky na hrudi a nasadím svoj panovačný výraz. Odmietam sa odtiaľto pohnúť pokiaľ sem nepríde niekto schopný. Ktokoľvek, kľudne by mi stačil aj slepý šesťdesiatnik. Budme k sebe úprimný, aj ten by mal lepší orientačný zmysel než Jack. Obloha je o trochu tmavšia než bola predtým. Teplota pozvoľna klesá. Obláčiky dymu opúšťajú moje ústa a tancujú mi pred tvárou studený valčík. Moje tmavé vlasy mi padajú na ramená. Ich konce sa zakrúcajú do malých špirál.

,,Žijete ?"

Okamžite sa vymrštím do stoja s rukou siahajúcou po zbrani. Namierim ju na smer odkiaľ som hlas počula a čakám. Čakám. Čakám. Noah vyjde z radu kríkov s rukami zdvihnutými nad hlavou.

,,Pohov šerifka to som len ja," zasmeje sa a zloží ruky. Únavne si vydýchnem a zoskočím zo skaly.

,,Nasledujte ma," zavelí a uškrnie sa na Jacka. Tentokrát sa vydáme úplne iným smerom než sme išli predtým. Cesta nám netrvá dlho. O pár minút sa nachádzame na priestrannej lúke na okraji lesa. V strede nej stojí Leo, Timothy a pár našich ľudí. Všetci majú na sebe maskáčové nohavice a bundu. Avšak pri pohľade na Timothyho v niečom inom než čiernom tričku sa mi rozbúcha srdce. Je to čudné, ale príjemné. Kráčame smerom k nim. Vlasy si po ceste vypnem do vysokého chvosta aby mi neprekážali. Postavím sa vedľa Tima a čakám kým Leo začne so svojím úvodom.

,,Takže, na začiatok potrebujem aby ste utvorili páry," povie a všetci si automaticky začnú hľadať partnera. Tim si ma bleskovo pritiahne k sebe. Jeho hruď sa napne ešte viac než predtým.

,,Takto to nepovie," krúti Leo nesúhlasne hlavou.

,,Prečo ?" povieme s Timom naraz. Leo sa usmeje a pristúpi o krok bližšie.

,,Ste jeden pre druhého príliš veľkým rozptýlením," vysvetlí nonšalantne. Obaja mlčíme, pretože vieme, že to je pravda.

,,Anna budeš s Jackom, Tim s Noahom." Ale tentokrát to vediem ja. Prikážem sama sebe aby som sa vyhla Jackovým orientačným schopnostiam. Zaujmem miesto po jeho boku a pozriem sa na Timothyho. V jeho očiach sa odráža mierne sklamanie. Ramená mu len tak visia, a jeho duša ako keby iba poletovala okolo.

,,Začneme odtiaľto. Keď zapískam, všetci sa rozbehnete smerom k lesu. Budete mať dvadsať minút na to sa schovať a zaujať stanovisko. Ak začujete výstrel máte povolenie strieľať. Čo sa týka streľby, máte povolenie zasiahnuť akéhokoľvek človeka, respektíve časť jeho tela. Strieľate pokiaľ sa vám neminú náboje. Nejaké otázky ?" Jeden vysoký blondiak vystúpi z radu a ozve sa : ,,Čo ak sa niekomu niečo stane ?" Leo sa usmeje.

,,Jeho partner ho bude musieť odviesť sem a hra sa pre dotyčný tím končí."

Rukami pevnejšie zovriem rukoveť zbrane a prevesím si ju cez seba. Skontrolujem, či mám zaviazané šnúrky. Pripravujem sa na štart. Moje telo sa klepe, ako keby som sa chystala čeliť vojne.

,,Zvládneš to," počujem Timothyho za mojim chrbtom.

,,Bojím sa," priznám. Vtiahne ma do objatia. Bitie jeho srdca je nepravidelné rovnako ako to moje. Tvár schovám do jeho hrubej bundy.

,,Jack dá na teba pozor," šepne. Chytí moju tvár do dlaní a jeho pery sa dotknú môjho čela. Všetko naokolo zmizne. Som iba ja a on. Jeho pery nájdu tie moje a ja viem, že to bude v poriadku. Zapadneme do seba ako puzzle.Dotyky jeho dlaní na mojej rozpálenej pokožke sú pre mňa šialenstvom.

,,Dobre, dobre holúbkovia ste pripravení ?" zastaví nás Leo. Nespokojne sa od seba odtiahneme, ale prikývneme. Podídem k Jackovi a kývnem na znak toho, že som pripravená.

,,TRI"

,,DVA"

,,JEDNA"

Štart.