Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 10.

Všetci sa postavíme na svoje miesta a čakáme kedy sa hra začne. Na moje nešťastie som v tíme s Timothym. Tím Britney má loptu ako prvý. Po pár prehodeniach sú pripravení vybíjať. Jedna roztlieskavačka sa s loptou v ruke zameriava predovšetkým ma moju maličkosť. Napriahne ruku a hodí. Lopta sa rúti priamo na mňa. Ja však nevidím loptu. Vidím čepeľ ostrého noža, ktorá ma môže zabiť. Prehnem sa v páse smerom dozadu. Dostanem sa do menšieho mostíku. Nôž presviští ponad mňa a zasiahne chalana z nášho tímu.
,,Vybitý !" skríkne tréner. Zmätene sa rozhliadnem okolo. Chlapec zlostne hodí loptu Thomasovi a postaví sa mimo ihriska. Timothy príde ku mne a natiahne ruku. Váhavo sa pozriem najprv na neho potom na jeho ruku, ale jeho pomoc odmietnem a postavím sa sama. Thomas prehodí loptu. Timothy ju chytí so značnou ľahkosťou. Hodí mu ju naspäť a Thomas môže vybíjať. Trafí presne. Roztlieskavačka, ktorá vybila nášho hráča sa rúti k zemi ako vrece zemiakov. Telocvičňou sa ozve smiech, ale aj hlasné nadávanie. Dievča sa postaví zoberie loptu a hodí ju svojej kapitánke. O pár minút neskôr sme dvaja proti kapitánke Britney. V našom tíme sme zostali iba ja a Timothy. Väčšina ľudí sa snažila vybiť predovšetkým mňa, ale neúspešne. Buď lopta minula cieľ, alebo trafila niekoho vedľa mňa. Loptu má tentokrát Britney. Z celej sily sa zapriahne a loptu hodí priamo na mňa. Letí prirýchlo na to aby som sa jej vyhla. Zatvorím oči a čakám kedy ma čepeľ noža zasiahne. Bolesť však neprichádza. Otvorím oči a vidím Timothyho chrbát. Postaví sa vedľa mňa s loptou v ruke. Obočie má pokrčené a medzi ním sa mu vytvorí malá vráska.  Je nahnevaný. Veľmi nahnevaný. Mračí sa na Britney, zatiaľ čo ona sa na neho koketne usmieva. Timothy sa zaženie rukou vzad. Svaly na rukách sa mu napnú keď loptu vyhodí smerom k Britney. Lopta ju tvrdo zasiahne do oblasti hrudného koša. V sekunde leží na zemi. Naraz jej nemohol nejak vážne uplížiť, ale zložil ju poriadne.
,,Víťazi !" zapíska tréner a ukáže na náš tím. Decká sa začnú radovať a objímať. Ja stále stojím ako prikovaná a spracúvam čo sa práve stalo.
,,Si v priadku ?" ozve sa mužský hlas vedľa mňa. Timothy má tvár plnú obáv.
,,Som v pohode. A d-ďakujem." Koktavo rozprávam a na jeho tvári sa objaví široký úsmev. Myslím, že sa práve roztápam.
,,Hodina skončila, odchod do šatní !" kričí tréner a žiaci sa rozpŕchnu preč. Pridám sa k skupinke dievčat odchádzajúcich do šatne. Neotočím sa, ale aj tak cítim Timothyho intenzívny pohľad na mojom chrbte. Moje lopatky doslova horia. Vojdem do šatne ako posledná a zatvorím za sebou dvere. Opriem sa o ne a s úľavou vydýchnem.

•••

Cestou zo školy narazím do niekoľko ľudí. Nemám veľa času. Chcem sa uistiť, že domov prídem skôr než matka. Cestou na zastávku sa niekoľkokrát podknem. Už-už chcem nastúpiť do autobusu, ale dve paže ma objímu okolo pása a odtiahnu preč.
,,Nie !" skríknem, ale autobus je už preč. Z očí sa mi začnú valiť slzy, ktoré nemôžem zastaviť.
,,Anna, to som ja" nešťastný hlas sa ma snaží upokojiť. Pozriem sa do známych očí.
,,Choď do prdele Jay" šteknem. Kvôli nemu nemám šancu sa dostať domov pred matkiným príchodom. Otočím sa a kráčam preč.
,,Čo ? Anna, ja..." Skôr než sa jeho dlaň stihne dotknúť môjho lakťa, niekto sa prirúti a odstrčí ho odo mňa.
,,Myslím, že sa vyjadrila dosť jasne," zavrčí hrubý hlas. Pozriem sa na chlapca predo mnou, ktorý vytvoril akúsi živú bariéru medzi mnou a Jayom.
,,Timothy" šepnem. Moje oči sú stále uslzené a môj zrak je veľmi nejasný.
,,Choď" poviem Jayovi skôr než zasiahne Timothy.
Na moje prekvapenie počúvne.
,,Si v pohode ?" pýta sa starostlivo, keď Jay odíde. Pozriem sa do jeho temných očí s prikývnem. Chytí ma za ruku a ťahá k svojej motorke. Keď nenasadám, vezme ma za paže a vysadí na motorku.
,,Potrebuješ sa dostať domov, čo najskôr. Takže sa drž" Povie skôr než stihnem namietať. Naštartuje diablovu mašinu a rúti sa rušným New Yorkom. Hladko sa vyhýba autám a chodcom. Som si viac než istá, že porušuje všetky dopravné predpisy. Pred môj dom sa dostaneme prekvapivo rýchlo. Zosadnem z motorky a bežím k dverám. Skôr než vstúpim dnu sa pozriem na Timothyho a šepnem tiché ,,ďakujem". Krásne sa usmeje, až sa mu začnú tvoriť vrásky okolo očí. Kútiky mojich úst sa zdvíhajú, zatiaľ čo otváram vchodové dvere. Po ceste do izby pootváram okná aby som sa zbavila tej otrasnej vône alkoholu. Leziem po rebríku až sa ocitnem v malej izbe. Vládne tu menšie prítmie, a tak sa rozhodnem zapáliť sviečky. Jednu položím k oknu, ďaľšiu na stolík a tretiu k padacím dvierkam. Zápalky schovám do vrecka džínsov. Posadím sa na parapet a nazriem do Timothyho izby. Sedí v okne a z úst vyfukuje biely oblak dymu. Vždy keď si dá cigaretu medzi pery prejde mnou určitý prúd vzrušenia. Dlho som ho takto nevidela. Keď fajčí pôsobí vyrovnane a spokojne. Zatvára oči ako keby bol v agónii, alebo na vrchole blaha. Možno oboje. Predstavujem si ako ma vôňa cigariet a kolínskej obklopí. Privádza ma to do stavu pokoja. Síce som ateistka, ale je možné, že som našla svoju Nirvánu ? Zavriem oči. Stávam sa otrokom svojej vlastnej predstavivosti. Je toľko vecí, ktoré by som mohla robiť, kam by som mohla ísť. Tisíc neobjavených miest. Ale nie všetky sú svetlé. Niektoré sú temné ako srdcia miestnych ľudí. Chcela by som nájsť tie svetlé miesta. Znova sa pozriem na Timothyho. Díva sa na mňa. Ale nie je to ten typ pohľadu, keď si niekoho všimnete. Jeho pohľad je úprimný, ale pritom nebezpečný. Zvodný, ale nežný. Ten pohľad sa Vám prevŕta do vnútra duše, skenuje vaše vnútro. Ani jeden z nás neprestane hľadieť na toho druhého. Naša vojna pokračuje niekoľko minút. Myslela som si, že to nie je možné, ale jeho pohľad zintenzívnie ešte viac. Nezvládnem toľko náporu, a tak sa vzdávam. Volanie mojej matky mi znie ako ozvena v hlave. To sa ti iba zdá. Poviem si. Ale krik neprestáva. Ja ho počujem. Vyskočím na nohy ako keby ma niečo ostré bodlo na zadku. Nejaký veľmi exotický druh včely, alebo komára. Ani neviem ako, ale zrazu stojím v kuchyni a čelím matkinmu vyčítavému pohľadu.
,,Ako iste vieš," začne , ,, o mesiac máš dosiahnúť plnoletosti" Bezducho prikývnem. Mesiac a odídem. Od matky, od smútku, od spomienok, od všetkého. Od Tima.
,,Ešte keď tvoj otec žil, podpísali sme istú zmluvu."
,,Čo je to za zmluvu ?" vyhŕknem. Jej vypulené oči sa zúžia a na tvári jej panuje typické zamračenie.
,,Keď dosiahneš plnoletosti, máš za vydať za Trevora Linsona." A presne v tom okamihu sa môj svet prekrútil naruby.