Kapitola 15.

1K 79 0
                                    

Deň sa blíži ku koncu my opäť sedíme v aute. Sme na polceste do Las Vegas. V hlave mi stále prúdia myšlieky na udalosť, ktorá sa včera stala. Áno, môžem povedať, že včera pretože sú dve minúty po polnoci. Pozerám sa na Timothyho. Poznám ho už niekoľko mesiacov a stále som fascinovaná jeho osobnosťou. Všímam si na ňom všetky maličkosti. To ako dýcha, ako sa jeho kútik pier dvíha aj pri nepatrnom úsmeve, ako sa jeho oči rozžiaria keď je šťastný alebo ako zatne dlane do pästí keď pocíti hnev. Myslím tým, každý predsa tieto veci robí, ibaže on ich robí inak než ostatní. Vidí a vníma svet inak než ostatní. Jeho tvár je zamračená. Pevne sa sústredí na šoférovanie.
,,Nemala by si ma rozptyľovať keď šoférujem," povie len tak medzi rečou.
,,Ja ťa nerozptylujem," šepnem a hryziem si do spodnej pery. Zrak z neho však nespustím.
,,Anna, " osloví ma, ,,rozptyluješ ma už len svojou prítomnosťou."  Moje oči sa v šoku rozšíria keď si uvedomím význam jeho slov. Neviem ako reagovať a tak som radšej ticho. Myslím, že by som ale mala niečo povedať. Hej, určite by som mala niečo povedať. Moje ústa sa mierne pootvoria, ale skôr než cez moje pery unikne zvuk, Timothy prehovorí.

,,Nemusíš nič hovoriť," povie s úškľabkom na tvári. A tak som ticho. Pokoj, ktorý medzi nami nastane ma privedie k rôznym myšlienkam. Nie všetky sú kladné, samozrejme. Ale myslím, že tak to má byť. Som predsa tínedžer. To tínedžeri robia nie ? Premýšľajú nad smutnými vecami a utápajú sa v depkách. Spomeniem si na matku. Bolí to. Fakt kurva dosť. Bolí ma myšlienka na to ako ju alkohol zožiera kúsok po kúsku. Bojím sa, že mi zmizne pred očami a ja si to ani len nevšimnem. Bojím sa, že zabudnem ako sa jej tvár prelýnala a splývala s jej krkom a kľúčnymi kosťami, alebo ako jej chudé prsty zdobilo niekoľko prsteňov. Nemám so sebou ani jednu jej fotografiu.

•••

,,Prestal si fajčiť," poviem a preruším tak zdĺhavé ticho panujúce v aute. Tim si vymení pozície rúk na volante a kŕčovito sa usmeje.
,,Uhm," dostane zo seba napokon.
,,Prečo ?" pýtam sa ďalej. Hodnú chvíľu je ticho a tvári sa ako keby veľmi zvažoval čo povedať.
,,Myslel som, že sa ti moje fajčenie nepáčilo," povie viac otázne než naozaj.
,,Keď si ma videla fajčiť tvárila si sa...zvláštne," dodá.
,,Fascinovalo ma to," poviem úprimne, ,,fajčenie na tebe bolo prirodzené."
,,Myslím, že s tým znova začnem," riekne len tak. Usmejem sa a prikývnem. Viem, že by som nemala podporovať jeho návyky, ale toto bolo iné. Je to premyslené a idylické. 

,,Sme tu," povie po chvíli. Nazriem von cez okno. Ostré bodové svetlá mi prepaľujú dieru do mojej rohovky. Takmer môžem cítiť prudké zmenšovanie mojej rohovky. Palmy nad našimi hlavami nám mávajú svojimi listami, ktoré sa hojdajú vo vetre. Čím hlbšie do centra sa dostávame, tým viac si začínam uvedomovať ako je New York od Vegas odlišný. Vegas, podobne ako New York je mesto hluku. Ibaže hluk vo Vegas neznamenal taxíky a hustú dopravu. Znamenal život, ktorý začínal prevažne v noci. Kasína v plnom prúde, žblnkot vodky a dym cigariet. Zastavíme pred jedným hotelom presne v centre mesta. Timothy ma chytí za ruku a spolu kráčame do vstupnej haly. 

,,Marcus !"zvolá na postaršieho recepčného za pultom. Jeho strnisko je divoké ako keby nikdy nevidelo holiaci strojčiek. Pôvodne ryšavé vlasy majú medzi sebou niekoľko striebristých pramienkov. Zelené oči schované za hustým obočím pôsobia veľmi sympaticky.

,,Timothy ?" Starček neverí vlastným očiam Dáva si dole okuliare a prizrie sa lepšie . ,,Namojdušu si to ty. Čo ťa privádza do týchto končín ?" Chrapľavo sa zasmeje. 

,,Prišiel som za Richardom," povie Tim. Kto je Richard ? 

,,Ah tak, vidím, že si si so sebou priviedol milú spoločnosť," usmeje sa a pozrie sa na mňa ponad hranatý rám okuliarov. Mierne sa usmejem a svoj pohľad radšej venujem luxusnému halovému kobercu. 

,,Áno, Marcus toto je Anna, moja priateľka," predstaví nás. Moje srdce vynechá úder a prekvapene sa pozriem na Timothyho. Je tvár ostáva pokojná. Stisne moju ruku a dodá mi tak pocit istoty. Zdá sa, že nie som jediná kto je zaskočený. Marcus sa díva na Timothyho s očami dokorán a perami mierne pootvorenými. Z ničoho nič sa Marcus začne smiať. 

,,Neverím, že som sa toho dožil. Ty máš priateľku !" Vyhŕkne takmer so slzami v očiach. 

,,Nebuď sentimentálny," Timothy pretočí očami.

,,Máš pravdu, prepáč. Moc ma teší Anna, ja som Marcus, recepčný." Prívetivo sa usmeje a podá mi ruku. Potrasiem mu ňou a potom ju znova prikladám k telu. Timothy ma za ňu viac reflexívne než úmyselne chytí. 

,,Nevieš, kde môže byť Richard ?" spýta sa. 

,,Som si viac než istý, že ho nájdeš u neho v kancli," usmeje sa Marcus. Znova sa postaví k pultíku a vytiahne zväzok kľúčov. Železné krúžky mu zacengajú v ruke keď ich ladným pohybom podá Timovi. 

,,Diki Marcus," uškrnie sa a ťahá ma preč. Kráčame naprieč halou. Cestou stretneme pár personálnych pracovníkov. Neujde mi, že každý jeden z nich Timothyho veľmi dobre pozná. Skupinka upratovačiek na neho koketne máva. Nedá mi to, musím sa zamračiť. Žerú ho pohľadom, jeden by si  myslel, že po chvíli už ich to prestane baviť, ale ono nič. 

,,Ako to, že ťa všetci tak dôverne poznajú ?" hodím otázku a moja tvár je stále zamračená. Nervózne sa rozhliadne okolo, ale neodpovie. Nastražím uši aby som si bola stopercentne istá, že nič nepovedal. Zastavíme pred masívnymi dverami s nápisom KANCELÁRIA. Myslím, že body za originalitu nedostanú. Vstúpime dnu. Miestnosť je mi veľmi povedomá. Takto to vyzeralo u nás doma. Zápach alkoholu sa nesie nad nami ako smrtiaca nákaza. Sadí mi na plecia a ťaží ma na srdci. V miestnosti je hmlisto, ale nie kvôli hmle. Je to dym. Všade okolo nás. Obkrúti naše telá ako had a sťažuje schopnosť dýchať. Všimnem si mužskej postavy hrbiacej sa k koženom kresle. K perám si prikladá vec podobnú cigarete. Už iba podľa zápachu viem, že to nie je obyčajná cigareta. 

,,Richard," vysloví Timothy chrapľavo. 

,,Timothy ?" 

Richard vyjde z tieňa a postaví sa pod jediné bodové svetlo v miestnosti. A presne vtedy, keď svetelné lúče dopadnú na jeho tvár, môj dych sa zastaví. Tmavé vlasy, čierne oči, srdcovité pery a ostré črty tváre. 

,,Rád ťa opäť vídím braček."

Little Too Much // Shawn Mendes FFWhere stories live. Discover now