Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 18.

Dvere sa otvoria. V úžase zostanem stáť na prahu dverí. Aby bolo jasné toto nie je žiadna herňa a  my nie sme v žiadnom blbom Fifty Shades Of Grey. Urobím pár krokov vpred a stojím uprostred prekrásnej spálne. Predo mnou sa týči obrovská postel s baldachýnom. Je z bieleho dreva v ktorom sú detailne vyrezané rôzne ornamenty. Na posteli je niekoľko vankúšikov a hodvábnych prikrývok. S nadšením vypísknem a skočím do stredu veľkého matraca.

,,Vedel som, že sa ti to bude páčiť," zasmeje sa Tim odo dverí. Dvihnem hlavu spod periny a pozriem sa na neho so širokým úsmevom.

,,Poď ideme za chalanmi potom sa sem môžeme vrátiť," podíde ku mne a pomôže mi postaviť sa. Svoju dlaň položí na moje kríže a jemne ma podoprie. Využijem situáciu a rýchlo ho objímem.

,,Ďakujem za všetko Tim, za všetko," šepnem. Stisne ma ešte pevnejšie. Jeden by si myslel, že moje malé telo svojimi pažami roztrhne na kusy. Napriek tomu, že ma drží pevne zároveň je v jeho objatí cítiť neha, ktorú mi daruje. Drží ma ako keby som bola zo skla a už-už sa mám rozpadnúť.

,,Tak poďme," poviem nevoľky. Ruka v ruke opustíme spáľňu a ideme späť do izby chalanov. Otvorím dvere a vzápätí to oľutujem, keď moja tvár príde do styku s letiacim vankúšom. Trochu sa zatackám, keďže ten hod bol viac než ukážkový. Narazím do Timothyho hrude a ďakujem Bohu, že tam stál pretože by som inak spadla na zem.

,,Čo sa tu deje ?" Tim vysloví otázku, ktorú som mala na jazyku. Až teraz si uvedomím, že izba ani zďaleka nevyzerá tak ako keď som ju videla naposledy (čo bolo asi pred siedmymi minútami). Všade naoko sa váľajú paplóny a vankúše. Oblečenie, ktoré bolo pôvodne v kufroch je teraz všade okrem tých kufrov. Chalani sa začnú prekrikovať jeden cez druhého, skôr než Tim stratí nervy zakričím : ,,Ticho !" A to aj skutočne nastane. Vsadím sa, že by som kľudne počula padnutie špendlíka.

,,Aký je problém ?" spýtam sa, ale už nekričím.

,,Nechcú sa zmieriť s tým, že posteľ pri okne je moja," povie smutne Noah.

,,No to teda nie je ! Ja som tam bol prvý !"

,,Všetci dobre vieme, že som tam bol prvý ja !" Takže znova : ,,TICHO !" A znova je pokoj. V hlave mi znie ohraná pieseň Silent Night, ktorú ma matka nútila spievať pred našimi susedmi každé Vianoce.

,,Tim povedz číslo od jedna po tri," poviem.

,,Tri," odpovie bez akýchkoľvek námietok.

,,Noah spíš pri okne."

,,Ale..."

,,Žiadne ale, povedala som, že Noah spí pri okne," zavrčím. S tichým ,,fajn" si odídu vybaliť veci a ja si spokojne vydýchnem.
Pozriem sa na Timothyho, ktorý sa na mňa škerí odo dverí.
,,Čo ?"
,,Nič," povie dusiac v sebe smiech. Obídem ho a kráčam smerom do kuchyne. Apsolútne netuším, ktorým smerom mám ísť a tak len letmo hádam, že bude na severnej strane vily. Pár minút som blúdila ale nakoniec som sa predsa len dostala do kuchyne. Marie niečo varila a pritom počúvala rádio. Pod pojmom rádio myslím tie staré ohrané pesničky, ktoré vás babka nútila počúvať keď ste boli malý. Ale mne tá melódia pripadala veľmi príjemná. Lakťami som sa oprela o pult a pozorovala Marie ako ladne sa pohybuje po kuchyni. Keď sa Marie otočí prekvapene nadskočí.
,,Slečna, viete ako som sa zľakla ? Dobrotivý bože !" Chytí si hrudník a zhlboka dýcha.
,,Pardon," poviem s menším úsmevom.

°°°

,,No táááák !"

,,Kde ste toľko vy dvaja !?"

Dívam na sa špičky mojich topánok a rýchlo schádzam dole po schodoch. Moja biela sukňa sa vlní súladne s pohybmi mojich bokov.

,,No.."

,,...ty..."

,,...kokso..."

Z môjho hrdla zaznie smiech. Chytím Timovú ruku a pozriem sa na chalanov. S očami vyleštenými a ústami otvorenými vyzerajú takmer komicky. Prejdeme okolo nich a nasadneme do čiernej limuzíny (nechcem vedieť koľko musel stáť iba jej prenájom). Predtým než sa zatvoria dvere počujem ešte Timothyho : ,,Nečumte."

Limuzína zastaví pred veľmi luxusným hotelom. Timothy mi stále odmieta prezradiť, čo za akciu to je. Chalani sa správajú veľmi nonšalantne a gentlemansky. Už iba podla ich správania môžem usúdiť, že tu niečo nesedí. Tim ma celý čas drží tesne pri sebe. Vstúpime do miestnosti plnej ľudí. Každý z nich dodržuje spoločenský dresscode. Počas chôdze som si stihla prečítať, niečo o tom, že je toto akýsi druh charitatívnej akcie. Ľudia okolo si ma bez hanby prezerajú. Som snáď nahá ? Pre hlúpy pocit istoty sa pozriem na svoju sukňu šiat, ktorá je stále na mieste.

,,Oh Timothy !" začujem starý chrapľavý hlas. Timothy porazenecky privrie oči a unavene si povzdychne. V obavách sa na neho pozriem ale jeho pohľad neboj sa ma upokojí. Elegantne sa otočí tvárou v tvár veľmi, veľmi kravsky obéznemu mužovi. Jeho taliansky výzor je mi nepríjemne povedomý. Jeho malé prasačie očká si ma slizko prezerajú. Za ním stoja dvaja namakaní bodyguardi.

,,Pablo, aké potešnie ťa opäť vidieť," povie s mierne sarkastickým tónom.

,,Vidím, že máš novú perlu do zbierky, ak by ťa omrzela vieš, kde ma nájdeš," pozrie sa na mňa a následne na to mrkne na Tima. Pocit strachu sa na mňa vyleje ako vedro studenej vody.

,,Neomrzí," precedí skrz zaťaté zuby, ale Pablo ako keby ho vôbec nepočul.

,,Ako sa voláš zlatko ?" spýta sa ma bažiac po odpovedi.

,,Anna," šepnem ticho. Tim vedľa mňa sa výrazne napne.

,,Oh, aké prekrásne meno pre prekrásne dievča. Veľmi ma teší Anna, ja som Pablo, ale to si už zrejme zachytila." Svoju pravú dlaň vystrie pred seba v úmysle mi ňou potriasť. Urobím nepatrný pohyb smerom k nemu. Timothy ma bleskovo chytí okolo pása a pritiahne späť. To spôsobí Pablov nechutný smiech.

,,Chápem, žiadne dotyky. Vidím, že ti na tejto perle naozaj záleží." Nikto nič nepovie a tak sa Pablo otočí na odchod.

,,Tak my už pôjdeme, však chlapci ?" pokynie bodyguardom aby ho nasledovali a o pár sekúnd mizne v dave. Zaplaví ma akýsi pocit úľavy. Až teraz som si uvedomila, že tu nie sú chalani.

,,Tim," vyslovím potichu, ale on ma nepočúva. Obzerá sa okolo vyzerá to, že niekoho hľadá. Jeho sánka je pevne zaťatá. Kto bol ten muž ? Ako to, že ho Tim pozná ? Sál sa začína plniť ľuďmi.

,,Chceš ísť tancovať ?"

,,Čo ?" vyslovím úplne šokovaná. On si z toho však nič nerobí a ťahá ma do stredu parketu. Neviem tancovať. A keď vravím, že neviem, tak naozaj neviem. Zato Tim sa hýbe veľmi elegantne ako keby to bol reflex podobný dýchaniu. Hýbeme sa do rytmu hudby a po chvíli Timothy začne konečne rozprávať.