Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 12.

Po pár hodinách cesty sme s Timothym zastavili na benzínke, ktorá je až za hranicami New Yorku. Na kapote máme rozprestrenú mapu Spojených štátov. Pozorujem ako ľudia ťažko pracujú na neďalekom poli. Začína sa pomaly oteplovať. V ruke držím plechovku Pepsi a po malých dúškoch si ju vychutnávam. Na očiach mám nasadené slnečné okuliare, ktoré mi dal Timothy. Síce sa mi celý čas šmíkajú dolu po nose, ale aspoň ma neosvetluje ostré slnko. Krátke ,,mám to", ktoré unikne z Timových úst pritiahne moju pozornosť. Nazriem ponad jeho rameno. Vďaka jeho výške nevidím takmer nič. Galentne ma pustí pred seba až k mape. Opriem sa dlanami o kapotu a dívam sa na mestá, ktoré sú zvýraznené žltou centrofixkou. Tim sa oprie hruďou o môj chrbát aby lepšie dovidel.  Látka jeho trička sa trie o tú moju. Dlane si pokladá tesne vedľa mojich. Stačí nepatrný pohyb rukou a dotkli by sa. Jemne otočím hlavu na stranu. Periférnym videním vidím ako mi hľadí na krk. Cítim jeho mentolový dych a v tej chvíli je ťažké sústrediť sa na čokoľvek iné. Dívam sa na mapu a na miesta, ktoré vyznačil. Ohio, Indiana, Missouri, Santa Fe, Las Vegas a Los Angeles.
,,Chceš ísť do L.A. ?" pýtam sa prekvapene, ale aj napriek tomu nadšene. Tim mi kývne ma súhlas. Pristúpim k nemu a z celej sily ho objímem. Ruky mu položím tesne pod lopatky. Zacítim známu vôňu cigaret, ktorá pomaly opantá moje zmysly. Slzy sa mi tlačia do očí. Neverím, že toto je skutočné. Timothy ma hladí po chrbte v pravidelných intervaloch. Má to na mňa upokojujúci efekt a onedlho prestanem plakať. Potom ma k sebe privinie ešte tuhšie a ja viem, že toto je správne. Po hodnej chvíli sa od seba odtiahneme. Pozerám sa mu do očí, ako keby boli jediné na čo môžem hľadieť. Svet okolo nás sa krúti a my plynieme. Tancujeme ako vločky v spoločnom rytme ľadového valčíka.
,,Mali by sme ísť čaká nás ešte dlhá cesta," šepne zúfalo. Nechcem odísť. Viem, že ani on nechce. Fakt, že ma potrebuje rovnako ako ja jeho ma zahreje pri srdci. Chytí ma za ruku a ťahá k dverám spolujazdca. Posadím sa na koženú sedačku. V tej istej chvíli keď sa snažím natiahnuť pre pás, sa Timova dlaň objaví na mojom boku. Na moment sa strasiem a ostávam paralyzovaná. Druhou rukou sa natiahne pre môj pás. Jeho tvár míňa tú moju s milimetrovým odstupom. Všímam si maličké pehy pod jeho očami a dlhé čierne mihalnice, ktoré skrývajú dve čierne perly. Dáva si záležať aby každý pohyb vykonal čo možno najpomalšie. Pri spätnom návrate je jeho pery cudne oprú o moje líce ešte predtým než sa sebou zavrie dvere.

•••

Po vyčerpávajúcich hodinách konečne zastavím v miestnom zábavnom parku v štáte Ohio. Hviezdy nad hlavami sú jediné, ktoré nám robia spoločnosť. Všetky atrakcie upadli do hlbokého spánku. S Timothym ležíme na zadných sedačkách s telami prepletenými cez seba. V šere noci nedokážem rozoznať svoju nohu od tej jeho. Snažím sa nejak vymotať a pritom si dávam obrovský pozor aby som ho nezobudila. Nejde to tak ľahko ako som predpokladala. Spadnem dolu zo sedačky a tvrdo dopadnem na zem pod ňou. Siahnem po kľučke a s vypätím všetkých síl otváram dvere. Vôňa spálených hot dogov a popcornu mi dá poriadny preplesk. Ach, sladká Amerika. Timothyho mumlanie preruší ticho noci. Obleje ma mŕtve horko a rýchlo si začnem vyzliekať mikinu. Vložím ju do Timových naťahujúcich sa rúk. Privinie si ju k sebe ako malé batoľa a opäť spokojne zaspáva. Vystúpim, alebo skôr sa vyplazím z auta von. Škripot hrdzavej horskej dráhy mi derie uši. Kráčam naprieč lunaparkom. Každý môj krok znamená väčšiu slobodu, ale aj väčšiu vzdialenosť od Timothyho. Zastavím pri žltom rebríku. Uchopím jeho konce do rúk a nohu pokladám na prvý stupienok. Okamžite si spomeniem na stupienky do podkrovia. Predstavujem si ako mi nad hlavou ležia malé padacie dvierka a ako moje srdce bije pri myšlienke, že sa matka opäť vráti. Už to nikdy nezažijem. Nikdy ju neuvidím. Napriek všetkému čo mi urobila, je to stále moja matka. Robí chyby ako všetci. Je mojou povinnosťou odpustiť jej ich. Ani neviem ako, ale zrazu sa nachádzam na konci rebríka. Vyjdem na drevenú plošinku. Jej štruktúra a tvár je podobný starým parketám v podkroví. Nie je tu žiadne zábradlie, ktoré by ma zachránilo pred pádom z niekoľko metrovej výšky. Posadím sa na okraj plošinky. Nohy nechávam visieť vo vzduchu, hompáľajúc s nimi vo vetre. Pozriem sa dolu. Moja hlava sa mierne zatočí. Žalúdok sa mi krúti do všemožných útvarov, ale to je v poriadku. Takto to má byť. Zakloním hlavu a dostávam sa do určitého štádia agónie. Som bledá, bez života. Vsadím sa s hocikým, že vyzerám ako tesne pred smrťou. Žily na mojich rukách sú vypuklé a moje prsty sú prepletené v neprirodzenom uhle. Pozriem sa na črep skla ležiaci pri mojej ruke. Namiesto premýšľania ako sa sem dostal, si začnem všímať hladký povrch jeho hrany. Zrazu črep nahradí ostrá čepeľ kuchynského noža. Po jej bočnej stene tečie potôčik čerstvej krvi. Vyľakane sa postavím a začnem cúvať preč od noža. Dýchaj. Moje telo sa začne nekontrolovateľne triasť. Mozgové bunky mi pomaly odumierajú. Jediné na čo sa zmôžem je stále cúvať. Pár sekúnd predtým než sa moje chodidlo dostane cez okraj ma neznáma sila stiahne späť na plošinu. Spadnem na zem a cudzie telo dopadne vedľa mňa. Prudko dýcham. Oči mám vypučené. Cievky v oku mi pukajú jedna radosť. Otáčam hlavu do strany. Čelím Timovej zdesenej tvári. Je bledý s miernym nádychom červenej farby v lícach. Počujem rýchly tlkot srdca, ale nedokážem povedať, či patrí jemu alebo mne. Možno nám obom. Dlaňami rúk sa zapriem o drevenú plochu a pokúsim sa postaviť. Timothy spraví to isté, no on pri tom nevyzerá ako päťdesiatročný pijan. Hlava sa mi točí ako atrakcie okolo mňa pred dvadsiatimi rokmi. Cítim ako moje telo padá do jednej strany, ale skôr ako sa zrazím s tvrdou zemou, Timothyho ruky zachytia môj driek.

,,Bože Anna," vydýchne. Nie som si istá, či tie slová povedal, alebo sú iba výplodom mojej fantázie. Vedie ma k rebríku a nežne mi pomáha zliezť. Väčšinou ma pridržiava on, pretože moje ruky sú ako zo želatíny. Keď sme konečne dole, môj žalúdok začne spievať vznešenú ódu na vyprázdňovanie. Utekám čo najďalej od Tima. Nie, že by som dobehla nejak zvlásť ďaleko. Predkloním sa dopredu a rukami sa zapriem o vlastné kolená. A potom to príde. Zvracanie. Tim ku mne pribehne a chytí mi vlasy. Upokojujúco ma hľadí do chrbte.

,,Choď preč," dostanem zo seba slová skôr, než odtiaľ dostanem niečo iné. Moja snaha je však zbytočná. Stále stojí na svojom mieste a hladí mi chrbát v pravidelných intervaloch. Niekedy si prajem aby nebol zbytočne tvrdohlavý, ale na druhej strane som rada, že je pri mne. Keď dokončím svoju veľmi záživnú činnosť. Tim mi podá vreckovku a fľašu s vodou, ktorú neviem odkiaľ vzal, aby som si mohla vypláchnuť ústa. Keď skončím zničene sa pozriem na Tima.

,,Nesmieš odo mňa takto odchádzať Anna," šepne a privinie si ma k sebe. Hlavu si opriem o jeho svalnatú hruď. Tlkot jeho srdca je ako uspávanka, ktorú som ešte nikdy nepočula. Pomaly zaspávam v jeho náručí. Ešte predtým, než sa plne oddám spánku cítim ako ma Tim opatrne položí na zadné sedačky v aute.