Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 21.

Steny, železná posteľ, bielo. Točím sa stále dookola. Zaseknutá na tom istom mieste. Nemôžem sa dočkať kedy ma konečne pustia. Chcela som ujsť cez malé okno v kúpeľni, avšak prvé poschodie + ja + omamné lieky - kondička roztlieskavačky = pád. Rozmýšľala som, že by som proste išla dvermi, ale na moje nešťastie je moja izba 24 hodín denne strážená vďaka Timothyho opatrnosti. Mám tu zopár osobných vecí vrátane môjho denníka. Dlho som doň nič nenapísala. Ale nechýba mi to. Jeho obal je ošúchaný od príliš častého nosenia v poslednom vrecku mojej školskej tašky. Táto malá vec so mnou prežívala niekoľko rokov každý jeden deň od začiatku až do konca. Pripadám si ako by som ten hlúpy denník istým spôsobom zranila. Preto sa rozhodnem vziať do rúk pero a priložiť ho k nasledujúcej strane.

22. apríl 2016

Milý (hlúpy) denníček je mi úplne jasné, že si na mňa nahnevaný pretože som nemala čas. Bohužiaľ pri danej situácii ma ani len nenapadlo napísať akýkoľvek zápis. Takže prepáč. Ale mám veľa nových udalostí. Napríklad, sedím v nemocnici, z Timothyho sa vykľul obchodník s bielym mäsom a jeden mafián ma chce zabiť. Však vieš, bežný deň. Už budem musieť ísť, niekto sem ide.

Len čo dopíšem posledné slovo dvere do izby sa otvoria. Dvaja chlapi (alebo skôr gorily) vstúpia dnu. Nechápavo sa zamračím, ale keď za nimi príde tretí človek na sucho prehltnem. Usmieva sa na mňa popod fúzy. Plešatá hlava sa mu na bodovom svetle leskne ako perfektne navoskovaná dlážka. Smoking je mu na určitých partách pritesný, zato nohavice sú pridlhé.

,,Ah, naša perla," povie. V spotených rukách zvieram biele návliečky. Snažím sa moje telo dostať čo najďalej od neho.

,,Pablo." Snažím sa aby som neznela ako vystrašené káčatko, ale čo si budeme hovoriť. Asi sa za chvíľu počúram. Čím bližšie ku mne ide tým viac som bola vystrašená. Natiahne ruku a dotkne sa mojej tváre. Trhnem sebou a vyľakane sa na neho pozriem.

,,Krása," mľaskne. Ešte hodnú chvíľu si ma prezerá a nakoniec prehovorí.

,,Tak okúzľujúca ako bývala tvoja matka. Bože, koľko krásy v tak šibnutom tele."

,,Odkiaľ poznáte moju matku ?!" vyhŕknem. Prekvapene sa na mňa pozrie.

,,Povedzme, že sme mali spolu isté kšefty," slizko sa usmeje. Začne sa mi dvíhať žalúdok. Čo ak on môže za to, že sa moja matka zbláznila ? Možno on zapríčinil to, že ma celé tie roky týrala.

,,Viem na čo myslíš, ale s tým čo sa z nej stalo nemám nič spoločné," vraví, ako keby vedel na čo som práve myslela. Čo mal potom s mojou matkou ? Má aj ona prsty v niečom takom ako Timothy ? Ale to by znamenalo, že Timothy poznal moju matku ešte predtým. Klamal mi ?

,,Myslím, že je čas ísť," otočí sa na odchod. Skôr ako odíde na neho zakričím : Počkajte ! Chcem aby ste mi odpovedal na moje otázky !" On sa však iba uškrnie a so slovami ,,nabudúce perla" a nadobro odíde. Pripadám si ako keby som bola chytená v sieti klamstiev. Koľko toho ešte neviem ? Túžim po pravde, ale nie som si istá či unesiem jej váhu. Som zmierená s tým, že moja matka je psychopat, ale neviem ako by som prekusla fakt, že je aj nájomný vrah alebo niečo podobné.

°°°

Sedím na nemocničnej parapete a hľadím na okolie. Som zhruba v rovnakej výške ako som bývala v podkroví. Chýba tma a stiesnenosť akú som tam mala. Moja infúzia verne stojí po mojom boku. Bosé bledé nohy ma začnú oziabať. Studený parapet zostane studeným parapetom a je jedno kde sa ten parapet (áno povedala som to slovo 3x v jednej vete) nachádza. Hebkosť deky mi nahrádza široká nemocničná košeľa. Visí na mojom astenickom tele skôr ako nejaká plachta než košeľa. Sedím tu už odvtedy čo mi sestrička naposledy vymenila infúziu, čož bolo asi pred dvoma hodinami. Mala som dosť času na premýšľanie. Timothy tu dnes ešte nebol. Po tom čo mi Pablo povedal, mojou hlavou lietalo veľa vecí. Prvá na zozname bola mama. Teraz pravdepodobne sedí na tej nepohodlnej sedačke. Dlhými prstami zviera hrdlo fľaše a pomaly, pôžitkársky si z nej upíja. Díva sa na vyblednutú červenú machuľu, ktorú tam po sebe zanechala moja krvavá dlaň. Neroní žiadne slzy. Ani jednu jedinú. Jej oči sú suché a bez života ako jej srdce. Dvere do izby sa otvoria a dnu vojde postava. Zvuk krokov je ladný a tichý. Ako laby pantera kráčajúce po hladkom povrchu zeme.

,,Ahoj," ozve sa chrapľavý hlas. Posadí sa oproti mne na parapet a zaujato sa díva z okna. Nastane medzi nami trápne ticho. Keď sa stane extrémne trápnym rozhodnem sa prehovoriť

,,Bol tu Pablo," prezradím mu. Vidím ako zatne sánku a dlane stíska do pästí.

,,Čo tu chcel ?! A ako to, že o tom viem až teraz ? Prečo si mi nezavolala alebo ja neviem ?! Prosím, ťa povedz mi, že si s ním nebola sama." Začne panikáriť a prechádzať sa z jedného rohu miestnosti do druhého. Rukami si vojde do vlasov a frustrovane sa za ne ťahá.

,,Bola," poviem a dúfam, že s tým trhaním prestane, pretože ak to takto pôjde ďalej tak bude o chvíľu plešatý.

,,Kurva, kurva, kurva !"

,,Povedal mi pár veci o matke," šepnem. V sekunde sa zvrtne a vypleští na mňa oči.

,,Aké veci ?" pýta sa nervózne. Pravou dlaňou sa chytí za zátylok a hľadí do zeme.

,,Timothy, čo všetko o mojej matke vieš ?" Zhlboka si povzdychne a znova sa posadí vedľa mňa. Vystresovane žmolí v dlaniach látku trička.

,,Daphne Stephansová bola moja a Richardova predchodkyňa. V našom biznise jej ľudia vraveli Kráľovná Smrti, čož nebolo ďaleko od pravdy. Viem, že pre Pabla pracovala dlhé roky. Bol do nej tajne zaľúbený, zbožňoval tú ženu. Ale Daphne ho odmietala. Keď zistil, že je Daphne tehotná s iným mužom stratil kontrolu. Bil ju, ubližoval jej, robil všetko pre to a by potratila. Ale to sa nestalo. Daphne utiekla za otcom svojho dieťaťa. Schovala sa pred Pablom v odľahlej štvrti v New Yorku. Ten ju nanešťastie po niekoľko rokoch našiel. Bol posadnutý, chcel Daphne iba pre seba. Tak si zaumienil, že sa zbaví dieťaťa aj otca."

,,To auto, ktoré do nás narazilo...."

,,Nebola to nehoda," povie smutne. Nemôžem tomu uveriť. Celé tie roky som sa vinila za jeho smrť. Pablo zabil môjho otca.