Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 34.

🎵 I don't wanna live forever
Cause I know I'll be living in vain
And I don't wanna fit wherever
I just wanna keep calling your name
Until you come back home. 🎵

Prešiel týždeň odvtedy, čo som sa dozvedela pravdu o mojich rodičoch. Musím povedať, neprijala som to veľmi dobre. Svoju izbu som opustila iba párkrát. Jediná osoba, ktorá smela vstúpiť bol Timothy. S ostatnými som neprišla do kontaktu takmer celý týždeň. Zopárkrát sem prišla Maria. Priniesla mi jedlo a pár časopisov na čítanie. Okrem pár ďakovných úsmevov odo mňa nič iné nedostala. Energia sa vyparovala z môjho tela. Sotva som sa dokázala zdvihnúť z postele. Dni ubiehali a ja som sledovala ako sa deň mení z bezpečia mojej postele. Videla som z môjho okna ako slnko vychádza a zapadá. Moja myseľ trpela neustálym premýšľaním. Stále dookola mi prehrávala veci ktoré sa stali a ktoré by sa mohli stať. Ani v noci brutálny útok myšlienok neprestal. Ba čo viac sa zhoršoval. Zanechával pod mojimi očami kruhy po svojej nočnej aktivite. Moja pokožka bola bledá, porovnateľná s bielymi obliečkami podo mnou. Iba moje vlasy nestrácali farbu. Oproti mojej pokožke vyzerali ako keby stmavli o niekoľko odtieňov.  Pripadala som si slabá, zraniteľná. Nikdy som sa nechcela znova takto cítiť. Chcem zabudnúť. Bože, tak veľmi chcem zabudnúť. Vyhnať všetky myšlienky a zamknúť ich do samostatných ciel. Potom keď by som ich potrebovala tak by som ich pustila. Ale teraz sú pre mňa iba záťažou. Premýšľala som kde asi môj denník skončil. Snažila som sa ho nájsť, ale po tom čo moje nohy vypovedali službu a spadla som k zemi, som to vzdala. Poprosila by som ostatných, či by sa po ňom nepozreli, ale nechcem riskovať, že by si ho prečítali. Keby videli moje myšlienky, boli by v slzách.

Timothy :

Už je to niekoľko dní, čo nevyšla z izby. Ľudia sa ma stále pýtajú, ako sa má, kedy ju môžu vidieť a ja neviem odpoveď. Sotva so mnou prehodí pár slov. Nikdy ma nenapadlo, že by ju minulosť zasiahla tak hlboko. Otvorila jej najhlbšie rany, ktoré boli takmer zahojené. Nezaslúžila si to. Nič z toho. Trpí za hriechy jej rodičov, a za moje tiež.

,,Timothy," začujem hlas jej otca. Požiadal ma o prichýlenie za informácie, ktoré mi poskytne. Hoci mi pije krv viac než ktokoľvek iný, potrebujem ho. Viem, že bez neho jeho ženu nevystopujem. Uistil som sa, že sa Anna o ničom nedozvie a nepríde s ním do styku. Pozrel som sa na neho. Boli si z Annou veľmi podobný. Dokonca aj niektoré povahové črty mali rovnaké. Vždy keď som objavil novú spojitosť medzi nimi, mal som chuť mu rozbiť ten jeho nafúkaný ksicht.

,,Čo chcete ?!" šteknem na neho a pozriem sa späť na monitor. Čísla na ňom miznú zo sekundy na sekundu. Niečo sa deje. Leo a Dave, náš hlavný technik pobiehajú okolo monitorov stláčajúc rôzne tlačítka.

,,Vidieť svoju dcéru." Jeho hlas je odhodlaný a ja veľmi bojujem s tým aby moja päsť nemala stretnutie s jeho tvárou. Neuvídí ju. Nedovolím to.

,,Vaša žiadosť sa zamieta," poviem a prejdem k druhému monitoru, pre snímanie polohy. Rýchlo sa hýbe a ja viem, že sú blízko.

,,Jack zober niekoľko mužov a chodťe to tam omrknúť !" skríknem. Prikývne a následne prekročí prah základne. Jasné biele svetlá mi spôsobujú menšiu závrať. Opriem sa o pracovný stôl a vydýchnem.

,,Si si veľmi podobný svojmu bratovi," zatiahne pobavene. Okamžite sa vystriem a zatnem dlane do pästí.

,,Nie som vôbec ako môj brat," zavrčím. Richard je skazený. Napriek tomu by som ho tu vidiel oveľa radšej ako tohto bastarda. Uškrnie sa a postaví sa na okraj stolu. V rukách obracia set zlatých nožíkov.

,,Vieš, že ma potrebuješ a ja potrebujem vidieť moju dcéru. Bezo mňa moju ženu neporazíš." Jeho slová neznejú ako vyhrážky, skôr ako suché konštatovanie situácie v ktorej sa práve teraz nachádzam.

,,Čo vy o tom viete. Vsadím sa, že už ani neviete ako držať správne zbraň." Pobavene zdvihne obočie. Vezmem si do ruky jablko, ktoré mi tu Maria nechala. Skôr, než si z neho odkusnem, niečo mi ho vymrští z ruky. Obzriem sa za seba a vidím ako je jablko prebodnuté zlatým nožom zapichnutým do steny. Pozriem sa na toho prešedivého muža na mojom stole ako sa spokojne usmieva.

,,Tak ? Dohodneme sa?"

,,Čo presne chcete s Annou robiť ? Prečo ju chcete tak zúfalo vidieť ?" Moja otázka ho zaskočí. Na chvíľu jeho pohľad zosmutnie a pozrie sa von z okna. Nakrčí nos, presne tak ako to robieva Anna keď premýšľa.

,,Chcem jej pomôcť. Poznám svoju dcéru, síce je teraz vystrašená a zlomená, ale je to iba dočasné. Nikdy ťa nenapadlo prečo má také excelentné výsledky vo všetkých skúškach ? Prečo zvládla niečo načo ostatní trénujú roky za úbohý mesiac ?"

Vzápätí sa zarazím. Má pravdu. Je vylúčené aby Anna zvládla všetky tie skúšky len tak. Je pravda, že tvrdo drela, ale aj tak na to nemala dosť času. A teraz je takmer na úrovni mojich najlepších mužov.

,,Trénoval som ju," povie keď uvidí otázku v mojich očiach.

,,Nikdy mi o tom nepovedala," šepnem. Cítim som sa oklamaný. Prečo mi o tom nepovedala ? Ak mala predtým výcvik, prečo mi to zatajila ?

,,Ani nemohla, nevedela o tom." Následne nad jeho odpoveďou skrčím obočie. Ako môže niekto absolvovať výcvik bez toho by o tom vedel ?

,,Myslela si, že je to hra. Chcel som aby to brala ako časť dectva a nie ako niečo čomu bude musieť čeliť v dospelosti." Jeho slová na mňa doľahli a vzápätí som si uvedomil aký múdry tento muž je. Prinútil svoju malú dcéru vnímať náš svet ako hru a nie ako niečo čoho sa treba báť. Jeho nápad bol vážne geniálny. Možno by aj vyšiel keby sa do toho nepriplietla tá bláznivá ženská.

,,A čo chcete odo mňa ?" pýtam sa stále celkom nedôverčivo.

,,Chcem trénovať svoju dcéru Timothy." Pokrúti hlavou ako keby to bola najjasnejšia vec na svete. V šoku sa na neho pozriem. Nemôže byť seriózny. On chce trénovať Annu ? On čo zbabelo utiekol a nechal ju napospas osudu ? Hnev mnou potrasie ako elektrina. Hneď nato načiahnem svoju ruku v polotočení za zlatým nožíkom v stene. Bleskovo ho vymrštím pred seba. Zasiahne jeho rukáv a prišpendlí ho ku stene oproti. Prekvapene sa ne mňa pozrie. Podídem k nemu dívajúc sa z hora.

,,Vy ju trénovať nebudete," vypľujem. Chytím ho pod krkom a pritlačím ešte viac k stene.

,,A kto potom ? Ty ? Obaja dobre vieme, že toho nie si schopný." Šplechne mi slová do tváre a ja ostanem zarazene stáť. Koľko toho do prdele vie ? Vytiahnem nožík zo steny a priložím mu ho ku krku. Tento bastard predo mnou nemá žiadne právo spochybňovať ma. Nie potom čo urobil vlastnej dcére.

,,Teraz ma dobre počúvajte, k Anne sa nepriblížite ani na krok. Inak vás nakrájam na márne kúsky a spálim na prach. Je to jasné ?!" Na zlatom nožíku sa objaví pramienok krvi. Keď prikývne, chytím ho za golier a udriem do tváre. Vzápäti sa ku mne dostaví akýsi pocit úľavy. Toto som chcel urobiť odkedy som ho prvýkrát uvidel. Padne k zemi a oprie sa o stenu za ním.

,,Výborne braček, chvíľu tu nie som a ty máš za mňa hneď náhradu."