Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 29.

Rozbehnem sa smerom k lesu. Hýbem sa svižne a veľmi rýchlo. Som čím ďalej tým rýchlejšia a moje nohy ako keby mi ani nepratrili. Jack beží po mojom boku, ťažko nadväzujúc na tempo, ktoré som nasadila. Ostatní sú o pár metrov za nami. Napriek náskoku mi ani len nenapadne spomaliť. Spomalíš, prehráš. Takto to funguje. Prebehnem skrz neviditeľnú hranicu medzi lesom a lúkou. Elegantne sa vyhýbam konárom a haluziam, ktoré mi stoja v ceste. Les okolo mňa začína hustnúť. Začujem výstrel oznamujúci, že časový limit vypršal.
,,Anna už sme ďaleko !" zvolá Jack zadýchane. Neobzriem sa a bežím ďalej.
,,Nie dosť ďaleko !" odkričím späť. Obzerám sa okolo a hľadám akýkoľvek úkryt, ktorý nám môže matka príroda poskytnúť.
,,Už nemôžem," počujem ako sa Jack unavene zloží neďaleko stromu. Ale nie len tak obyčajného stromu. Jeho konáre boli dvakrát hustejšie a hrubšie než tie ostatných. Ak by sme sa vyšplhali dostatočne vysoko mohli by sme nepozorovane útočiť z hora.
,,Jack ty si génius !" skríknem nadšene. Bežím k nemu a rýchlo ho ťahám na nohy.
,,Povedz to Richardovi a tiež by si sa mohla zmieniť o zvýšení môjho platu," podotkne len tak mimochodom. Chytím sa za jeden z konárov a vyšvihnem sa hore. Pevne sa zapriem a postavím sa na konár. Opatrne prestúpim o niečo vyššie na iný konár, ktorý vyzerá o čosi stabilnejšie.
,,No do riti." Jack podo mnou hľadí hore na strom s otvorenými ústami. Ak by sme nemali tak malo času, aj by som sa zamiala.
,,Na čo čakáš ? Šplhaj !" Nemusím to opakovať a on hneď lezie. Štvrám sa čoraz vyššie a vyššie. Vôňa ihličnanov a zvuk ticha sú všade okolo mňa. Keď som dostatočne vysoko, zastavím sa. Založím si zbraň z ramena a nabijem ju. Trochu sa prikrčím a čakám. Jack na druhom konci stromu robí presne to isté. Vyzerá byť sústredený ako nikdy predtým. Možno by ste povedali, že neberie veci priveľmi vážne, čož je pravda, ale pokiaľ ide o strieľanie, vie byť veľmi seriózny. Vidím to z jeho pohybov a mimiky tváre.

•••

Po polhodine únavného čupenia, ma začínajú bolieť nohy. Chcem sa postaviť, ale skôr než stihnem čokoľvek urobiť začujem výstrel. Veľmi blízky výstrel. Dve mužské postavy kráčajú popri našom strome netušiac, čo ich čaká. Namierim zbraň na jedného z nich a Jack na druhého. Bruško môjho prstu sa dotkne spúšte. Najprv iba jemne a keď som si celkom istá, stlačím spúšť silnejšie. Náboj presviští vzduchom a zasiahne mužovu hruď. Spadne na zem s prekvapeným výkrikom. Moje srdce bije strašne rýchlo. Ani si nevšimnem, že Jack bol rovnako úspešný ako ja. Obaja muži majú teraz na hrudi farebné fľaky z paintballových guľôčok.
,,Sorry chalani ! " hlasným šepotom povie Jack a obaja mužmi sa namosúrene postavia zo zeme. Vrátia sa späť na lúku, kedže sme ich vyradili z hry. Na strome sme strávili ešte dve hodiny, počas ktorých sme zasiahli ešte niekoľko dalších ľudí. Jack sa rozhodol, že by sme mohli ísť strielať do terénu. Vraj už to nebude také nebezpečné kedže sme veľa ľudí vyradili.

•••
Nasledovali sme zvuky výstrelov v diaľke. Kráčali sme opatrne, stále sa obzerajúc okolo seba. Už sme blízko. Skôr než ucelím svoju myšlienku, zaznamenám pred sebou rýchly pohyb zbrane. V mihu sekundy sa náboju vyhnem. Postavím sa za najbližší strom aký nájdem. Nazriem spoza neho. Timothy a Noah. Nabijem zbraň a vystrelím. Aj keď majú obaja veľmi dobré reflexy, môj náboj zasiahne Noahové rameno.
,,Auuu !" sykne bolestne.
,,Prepáč Noah!" poviem spoza stromu so smiechom.

Timothy :
Nemôžem uveriť tomu, že sa trafila. A nie len tak do niekoho. Do Noaha. Jedeného z mojich najlepších mužov. Priblbý úsmev sa usadil na mojej tvári počas toho ako som si prezeral zelený fľak na jeho ramene. Obrovský pocit pýchy naplnil moje telo. Keď som ju videl odhodlane stáť do zbraňou v ruke, tušil som po tom rozbehnúť sa k nej a už nikdy ju nepustiť. Bol som neuveriteľne hrdý. Nie na to, že Anna bude zabíjať ľudí. Ale na to, že už nie je ako predtým. Už sa viac nebojí. Viem, že dokáže poraziť svoju matku. S chalanmi sme ju na to pripravili pridobre. A fakt, že teraz zasiahla Noaha, len potvrdzuje pravdivosť mojich slov.
,,Mal by si si skrotiť frajerku šéfe, dosť to bolelo," zamumle Noah pred odchodom.
,,Vykonám," zasmejem sa. Kedže Anna vyradila môjho partnera, pripadá mi férové vyradiť toho jej. Nazriem spoza stromu a zanierim na Jacka. Ozve sa zvuk výstelu. Lenže nie môjho. Našťastie si to uvedomím dostatočne skoro na to aby som sa mu vyhol. Annin náboj ma minul o pár milimetrov a zasiahol kmeň stromu vedľa mojej hlavy. Nemohol som si pomôcť musel som sa usmiať na červený fľak vedľa mňa. To je moje zlato!
,,Predsa by si neublížila svojmu priateľovi ?!" vyslovím to ako otázku, pretože čo si budeme nahovárať, ruku do ohňa by som za to nedal.
,,Chceš sa vsadiť ?"
Cítim jej drzý úsmev keď so mnou hovorí. Prídu ďalšie výstrely.
,,Radšej nie!"
Nahlas prehltnem a vykuknem z druhej strany stromu. Prvý výstrel. Druhý výstrel. Tretí. Štvrtý. Zásah.
,,TIMOTHY !"
,,Prepáč !" smejem sa na jej hlase položenom o dve oktávy vyššie než zvyčajne. Noah vyjde zo svojho úkrytu, nie práve nadšený svojou prehrou.
,,Sme v tom len ty a ja bejb," poviem provokatívne. So širokým úsmevom pozorujem ako jej tvár očervenie. Aj z tejto diaľky možem vidieť ako silno zviera zbraň vo svojich rukách. Začne zbesilo strielať. Môžem povedať, že vyhnúť sa im nie je len tak. Pomaly sa presuniem o pár stromov ďalšej.

Anna :
Idiot ! Imbecil ! Arogantný papľuch ! Bože, už zniem ako dôchodcovia v autobusoch.
Po niekoľkých výstreloch sa presunie bližšie. A ja sa naopak presuniem ďalej. Pár solídnych výstrelov preťalo vzduch vedľa môjho tela, ale ani jeden ma nezasiahol.
,,Nechceš to rovno vzdať ?" smeje sa. On sa smeje ?! Krv v mojich žilách sa začne variť. Zošlem na neho spúšť agresívnych výstrelov.
,,Asi nie," povie viac pre seba než pre mňa. Už-už chce vystreliť, ale ja som rýchlejšia. Môj náboj ho zasiahne do pravej strany jeho lebky. Tim sa zrúti k zemi. Výťazne vykríknem a vyskočím spoza stromu. Ale keď sa Tim nehýbe, radosť ma veľmi rýchlo prejde.
,,Tim !"