Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 2.

,,Anna !"

Okamžite otvorím oči a postavím sa na nohy. Moja chrbtica výrazne protestuje, ale jej výkriky zahalí matkin hlas. Bleskovo zbehnem po stupienkoch, div, že nespadnem. Pribehnem do kuchyne a v tom momente začnem ľutovať, že som sa vôbec zobudila. Matka stojí v strede kuchyne a k rukách zviera nôž. Ten nož.

,,Kde si bola ?!" kričí. Jej výraz pripomína blázna. Chová sa, ako keby ju práve pustili z psychiatrie.

,,Spala som," šepnem. Ďalší vreskot na seba nenechá dlho čakať.

,,Tak ty si spala ? A kto ti to dovolil ?!" vrieska a začne sa nebezpečne približovať. Reflexívne ustupujem a vystrašene hľadím na ostrý nôž v jej rukách.

,,Nikto," ozvem sa odvážnejšie ,než by som mala. A vtedy jej rupnú nervy. Zaženie sa nožom a je jej jedno, že nezareže do predlaktia. Čepeľ mi urobí reznú ranu cez celé líce. Vykríknem od bolesti a zrútim sa k zemi. Zazvoní domový zvonček. Chytím sa za boľavé líce. Matka rýchlo opláchne nôž a ide otvoriť dvere.

,,Uprac to tu," povie mi po ceste. Doplazím sa ku kôpke rozbitého skla a začnem ho zbierať zo zeme.

,,Dobrý deň. My sme vaši noví susedia. Začuli sme nejaký rachot, tak sme sa prišli pozrieť, či je všetko v poriadku," ozve sa mužský hlas. Začnem zberať kúsky skla rýchlejšie.

,,Samozrejme, všetko je v poriadku. Teší ma ja som Daphne. Nech sa páči poďte ďalej." Začujem matkin hlas. Toto jej išlo vždy najlepšie. Pretvárka.

,,Veľmi radi. Ja som John a toto je moja žena Emily, a syn Timothy." povie znova ten mužský hlas. Timothy...Toto je iba zlý sen. Susedia vstúpia dnu a začnú sa rozhliadať okolo. Rýchlo utriem krv z podlahy. Handru vyžmýkam a nechám ju na kuchynskej linke.

,,Kto je to ?" pýta sa žena. Viem si živo, predstaviť matkin znechutený výraz,keď sa na mňa pozrie.

,,To je moja naničhodná dcéra..."

,,Anna," dopovie chlapčenský hlas. Srdce mi vynechá niekoľko úderov. Otočím sa a stretnem sa s Timothyho pohľadom. Keď zbadá moju tvár, zhrozí sa.

,,Čo sa ti stalo, zlatíčko ?" opýta sa žena s obavami. Aspoň ona má starosť. Skôr, než stihnem niečo povedať, ozve sa moja matka.

,,Je iba nemotorná, porezala sa pri krájaní," klame. Všetci jej to zhltnú aj s navijakom. Všetci okrem Timothyho. Nedôverčivo sa díva raz na moju matku raz na mňa. Využijem chvíľu, keď je moja matka otočená a zmiznem za rohom. Rýchlo sa vyšplhám do podkrovia a zavriem za sebou padacie dvierka. Slané slzy mi stekajú po tvári. Rana na líci už prestala krvácať, ale tá bolesť je otrasná. Posadím sa na parapet a schúlim sa do klbka. Vzlykám stále dookola, ale nepočuť ma. Utápam sa vo vlastnom smútku. Je mi jasné, čo sa stane keď Wilsonovci odídu. Keď budem mať štastie, tak ma matka iba zmláti do bezvedomia. Po dvoch hodinách začujem buchnutie dverí. Sú preč. Vidím ich vychádzať z domu. Zhlboka sa nadýchnem. Čakám. Hypnotizujem Timothyho chrbát. Zastaví sa a ja pozorujem, čo sa chystá urobiť. Otočí sa a hľadí na náš dom. Pohľadom stúpa stále vyššie, až napokon zastaví. Pozrie sa do môjho okna. Keď ma uvidí, jeho výraz tváre sa uvoľní. Zdvihne ruku a zamáva mi. Trochu sa usmeje. Chcem zodvihnúť ruku, alebo sa aspoň usmiať, ale nemôžem. Zmôžem sa iba na blbé prikývnutie. Zmizne v dome a už ho viac nevidím. Čakám. Prejde polhodina, hodina, dve a stále nič. Matka ma ešte nezavolala. Pravdepodobne sa znova vyvaľuje na sedačke so svojou kamarátkou. Aspoň nepôjdem do školy až tak dobitá. Prejde niekoľko hodín. Hlavu mám opretú o sklo a dívam sa na stenu predo mnou. Zrazu mi niečo začne svietiť do očí. Pozriem sa von z okna na dom oproti. Timothy stojí vo svojom okne a s baterkou v ruke na mňa máva. Zmätene sa na neho pozriem. Odniekiaľ vytiahne papier. Začne naň niečo písať a následne ho prilepí na sklo.

UBLÍŽILA TI ?

Čítam ten malý kúsok textu, stále dookola. Vyplašene začnem krútiť hlavou. Nikto sa to nesmie dozvedieť. Matka by ma zabila. Doslova. Nedôverčivo sa na mňa pozrie. Opustím parapet a rýchlo zatiahnem závesy. Ľahnem si do postele a radšej predstieram, že som nič nevidela.

°°°

Cestou do školy premýšľam nad tým, čo som spravila zle. Ako na to prišiel ? Nechcem ho vidieť, ale iná možnosť mi nezostáva. Buď to, alebo matka. Timothy mi aspoň fyzicky neublíži. Dúfam. Znova som na tej istej zastávke a čakám na ten istý autobus. Vlastne, stále robím to isté. Čakám. Na autobus, zvonček a na bitku. Keď autobus konečne príde, unavene nastúpim. Dívam sa do zeme a kráčam do svojho kúta. Autobus sa dá do pohybu a ja sa nestihnem zastaviť včas. Do niekoho narazím. Dotyčný zabráni môjmu pádu, tým, že si ma privinie k telu. Zacítim vôňu mužskej kolínskej a nikotínu, pritom si nie som istá, ktorý z nich je výraznejší. Keď naberiem stabilitu, odstúpim. Zodvihnem hlavu a chcem sa poďakovať, ale keď sa pozriem dotyčnému do tváre stuhnem. Tmavé oči na mňa pobavene hľadia. Timothy. On je snáď všade.

,,Ahoj," usmeje sa a ruky má stále na mojom páse. Jedným pohybom ruky mi zloží kapucňu z hlavy. Snaží sa, aby to vyzeralo, ako omyl, ale ja viem, že to chcel urobiť.

,,Ehm, ďakujem, že si ma ch-chytil," vykokcem zo seba a odstúpim ešte ďalej, takže ma nakoniec musí pustiť.

,,Za málo," uškŕňa sa. Kebyže môžem, tak idem na druhú stranu autobusu, len aby som bola čo najďalej od neho. Problém je v tom, že je tu väčší nával než zvyčajne. Nedá sa tu ani hýbať. Zovieram železnú tyč v dlani, aby som predišla ďalšiemu pádu. Nepríjemný pocit sa mi preženie žalúdkom. Nemusím ani zodvihnúť hlavu, aby som vedela, že na mňa čumí. Cítim ako jeho pohľad skúma každý kúsok môjho tela a zastaví na mojej tvári. Nenechá na mne ani jednu nitku suchú. A potom si niečo uvedomím. Nemám kapucňu. Preto na mňa tak čumí. Teraz má dokonalý výhľad na každú rysu mojej tváre. Jednou rukou si rýchlo nasadím kapucňu naspäť. Cítim sa trochu príjemnejšie, ale Timothy na mňa stále zíza. Keď zastavíme pred školou ,vystúpim prvá a doslova bežím cez školské parkovisko. Aj tak cítim, ako jeho pohľad prepaľuje moje lopatky. Pribehnem k Jayovi a doslova ho zvalcujem. Ešte, že je vo futbalovom tíme a je na neočakávané útoky pripravený.

,,To bola podpásovka Stephensová," smeje sa. Zasmejem sa tiež a pustím sa ho. Otočím sa a vzápätí to oľutujem. Timothy stojí opodiaľ a znova sa na mňa díva. Medzi prstami drží zapálenú cigaretu. Necháva popol padať na zem, až pokiaľ si ju nepriloží k tvári. Vezme ju medzi pery a potiahne. Na sekundu zadrží dych a blažene vydýchne. Dym sa mu hmýri pred tvárou, skôr než sa vyparí.

,,Anna, poď. Za chvíľu začína vyučovanie," Jay ma zatiahne za rukáv a ukáže na budovu. Prikývnem a nechám ho, aby ovinul ruku okolo môjho pása a viedol ma do školy. Ale ešte predtým si neodpustím posledný pohľad na chlapca, ktorý opäť pôžitkársky vydychuje cigaretový dym.