Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 26.

Dni plynuli sveteľnou rýchlosťou. Ani neviem ako a zrazu prešiel týždeň, dva, mesiac, dva mesiace....Každý deň sa poctivo venujem niekoľko hodinovému tréningu. Chalani ma síce podporujú, ale vždy keď som na pokraji síl vidím ich zničené tváre plné obáv. No napriek tomu som ich presvedčila aby mi pomohli zdokonaliť sa. V lukostreľbe, boji z blízka, streľbe so zbraňou, či v hádzaní nožom. Všetko som zvládla na výbornú okrem boju z blízka. Je to ťažšie než sa zdá, predovšetkým keď je váš tréner istým druhom rozptýlenia.

Po mojom tele stekajú kvapôčky potu. Svaly ma pod horiacou pokožkou pália. Napriek pulzujúcej bolesti v mojej hlave sa postavím na značku. Ľudia stoja okolo nás a čakajú kedy začne súboj. Väčšina z nich je na mojej strane. Kto by nechcel vidieť svojho šéfa na lopatkách všakže ? Počujem výkriky môjho mena a pár povzbudivých slov. Vlasy mám zviazané do vysokého copu, ktorý ešte viac utiahnem. Napriek tomu aká je situácia živá, ja ostávam pokojná. To ticho, ktoré vo mne vládne ma trochu desí. Ja predsa nebývam pokojná. A už vôbec nie keď mám dostať nakladačku. Tá Anna, ktorá sa každý deň bála o svoj holý život je už dávno preč. Už sa nebojím rán, krvi či zbraní. Chalani dokázali nemožné. Urobili s ustráchaného dievčatka vojaka. Dnes ma čaká posledná skúčka. Boj z blízka. Hlasy ľudí zosilnejú akonáhle vojde ich šéf do miestnosti. Niektorí ho povzbudzujú, iní mu prajú prehru. Všetky tie pohľady a hluk ide mimo neho. Nevšíma si ich. Kráča naprieč telocvičnou s pohľadom prišpendleným na mojej maličkosti. Keď už je celkom blízko prehne sa v páse a podlezie laná natiahnuté na okrajoch. Postaví sa do stredu ringu presne predo mňa. Díva sa na mňa s obdivom a pýchou. Žiadna nevraživosť voči svojmu protivníkovi tam nie je. Ruky si spojí za chrbtom pričom sa jeho hruď vypne o niečo viac. V jeho obtiahnutom tričku môžem vidieť všetky jeho svaly. Keby chcel roztrhol by ma na polovicu holými rukami. Do telocvične vojde posledná osoba, na ktorú všetky čakali. Jack kráča davom v lesklom striebornom obleku a vlasmi vyčesanými dohora. Prechádza uličkou ako keby stál na červenom koberci. Bratsky si podáva sa všetkými ruky, alebo ich potľapká po ramene. Ženské osadenstvo píska a nadšene tlieska rukami. Jack podlezie laná a vojde do ringu. V ruke drží mikrofón, ktorý si priloží k ústam.

,,Dobrý večer dámy a páni, vítam vás na poslednej skúške tu prítomnej Anny Stephansovej," ukáže na mňa a dav začne tlieskať a pískať.

,,A jej protivníkom nebude nik iný než náš samotný boss Timothy Wilson !!" kričí. Timothyho výraz ostáva rovnaký.

,,Za normálnych okolností by som to nehovoril, ale keďže som dnes po ňom musel upratovať ten sajrajt čo nechal v pracovni, Anna...... nakopni mu riť," povie a už-už mizne z pódia ešte predtým než by mu stihol Tim jednu streliť. Začne sa hlasné odpočítavanie. 

,,3 !"

,,2!"

,,1!"

,,BOJ !"

Ani nemusím dlho čakať a Tim sa po mne hneď rozbehne. Dávam pozor na jeho útoky a snažím sa im vyhýbať. Bohužiaľ nie vždy sa mi to podarí. Niekoľkokrát ma zasiahne nie príliš jemne do brucha a hrudníku. Moja ruka vystrelí k jeho tvári a bolestivo zasiahne jeho sánku. Ignorujem puknutie kostí v mojom zápästí a snažím sa nestáť dlho na jednom mieste. Je síce silný, ale ja som rýchla. Keď ho zasiahnem viackrát po sebe prvá mám väčšiu šancu poraziť ho. Tiež som všimla, že jeho rany nie sú ani z ďaleka taká silné ako by mali byť. Áno, je silný, ale voči mne je slabý. Nedokáže mi ublížiť. Nebojuje so mnou tak ako by bojoval s niekým iným. 

,,Prestaň !" zavrčím na neho a rukou sa zaženiem dopredu. Vyhne sa môjmu výpadu a zmätene sa na mňa pozrie. 

,,S čím ?" pýta sa, alebo skôr kričí aby som ho cez všetok ten hluk počula. 

,,Šetríš ma !" Skríknem mu do tváre a kolenom ho kopnem do brucha. Je ticho a neodpovedá. Kvôli mojej rane sa mierne prehne v páse. Aby sa nepovedalo tak ma zopárkrát udrie do rebier. Odstrčím ho od seba.

,,STOP !" zvresknem na celú miestnosť. Dav okamžite utíchne. Jack sa prediera pomedzi ľudí až k nám. 

,,Mohol by si začať bojovať normálne ? Nechcem vyhrať Tim, nie takto." Je mi do plaču. Čo to nechápe ? Keby som ho porazila férovo, dokázala by som matke, že nie som úplne k ničomu. Možno by som ju potom dokázala poraziť. Prečo mi v tom bráni ? Prečo ?

,,Anna ja..."

,,Nechaj si to," poviem a môj hlas zlyháva. Podleziem lano ringu a bežím preč. Nevšímam si ako sa na mňa všetci zmätene dívajú. Vďaka slzám, ktoré zaplnili moje oči vidím len matne. Vbehnem do našej spoločnej kúpeľne a zamknem sa tam. Pár sekúnd po tom čo sa zošuchnem po dverách k zemi niečo do nich silno narazí.

,,Anna otvor !" Timov hlas na mňa kričí. Udiera do dverí, ale nepomôže mu to. 

,,Anna, no tak týmto nič nevyriešiš," ozve sa druhý hlas patriaci Jackovi. Viem, že sa správam detinsky, ale nedokázala by som teraz vyjsť a čeliť mu bez toho aby som sa s ním pohádala. Namiesto toho sedím na kachličkách v kúpeľni ako kôpka nešťastia. 

,,Anna čo tam robíš ?!" začujem pre zmenu Noaha. Po chvíli veľmi blízko pri dverách počujem šepot, nie je to ani tak súvislá veta ako skôr len hlasné premýšľanie. 

,,Čo ak sa..." A potom príde vreskot a agresívne údery do dverí. Môj chrbát sa pod ich silou trasie. Rozplačem sa ešte viac. Búšenie neprestáva. Dokonca sa čím ďalej tým viac stupňuje. 

,,Timothy prestaň!" kričia na neho, ale on neprestáva. 

,,Nechajte ma !" začujem jeho hlas. Pravdepodobne ho ťahajú preč od dverí. 

,,Poď s nami musíš sa upokojiť," vraví mu Noah zmierlivo. 

,,Anna ak neotvoríš prisahám, že tie dvere vykopnem !!" vrieska. Schovám si hlavu do dlaní a utišujem svoj plač. 

,,Nemôžeš ich vykopnúť, kúpeľňa je malá mohol by si jej tými dverami ublížiť," dohovárajú mu.

,,Aj tak s vami nejdem. Počakám tu pokiaľ nevyjde."  Tvrdohlavo si stojí za svojim a po chvíli hlasy utíchnu. Bože, zadubenec jeden. Vždy musí dosiahnuť svoje. Na malú chvíľu si myslím, že odišiel s ostatnými, ale keď začujem jeho ťažké dýchanie, je mi jasné, že svoj sľub dodržal.