Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 9.

Netrpezlivo sedím na parapetnej doske a očakávam matkin príchod. Tima som poslala domov, aby ho tu náhodou neprichytila. Najprv namietal, ale po dvadsiatich minútach úpenlivého prehovárania nakoniec prikývol. V rukách držím otvorený denník. Pomaly začnem písať.

28. februára 2016

Sekundy, minúty, hodiny. Asi tak by som spísala dnešok. Matka príde každú chvíľu. Som ako na ihlách, ale zároveň som pokojná. Po tých mesiacoch v strachu a slzách sa viac nebojím bitky. Ale strachu z vlastnej matky som sa ešte stále nezbavila a pochybujem, že sa mi to niekedy podarí. Jediné svetlo, ktoré poznám, je Timothy. Dokázal nemožné. Priviedol moje telo naspäť k životu a dušu z krajiny mŕtvych. Založil vo mňe oheň, ktorý som si myslela, že dávno vyhasol. Pripomína mi otca. To ako vydychuje cigaretový dym, ako krčí obočie keď je zmätený, alebo ako pije iba studený čaj. Sú to iba maličkosti, ale myslím, že tie maličkosti milujem.

Zatvorila som denník v momente keď som začula ako sa matkin mercedes rúti dolu ulicou. Ide rýchlo. Prirýchlo. Modlím sa aby do niečoho nenarazila. Moje srdce vynechá niekoľko úderov, keď auto zastaví pár centimetrov pred neďalekým stromom. Rozzúrená ženská postava z neho vystúpi a začne niečo kričať do povetria. Som rada, že ju nepočujem. Kráča smerom k domu. Pohľadom stúpa vyššie až pokiaľ nenájde moje okno. Pri pohľade do diablových očí mnou prejde vlna strachu. Zlovestne sa uškrnie. Otvorí dvere a vojde dnu. Dýchaj.

,,Poď sem ty malá suka !" kričí. Postavím sa. V dlaniach zvieram okraje otcovho svetra a naivne dúfam, že mi to dá nejakú nádej. Zleziem po rebríku. Takmer spadnem, ale stihnem sa včas zachytiť. Prejdem chodbou a otcová tvár sa na mňa smutne díva z obrazov na stene.

,,Tak tu si," zasmeje sa. Nasucho prehltnem a zastavím sa na prahu kuchynských dverí. Kráča ku mne rozvážnymi krokmi. Miestnosť je natoľko tichá, až je počuť tikanie nástenných hodín.

,,Ruky." Bleskovo vystriem zápästia pred seba. Surovo mi vyhrnie rukávy a začne počítať rany. Prosím nech sú všetky.

,,Máš šťastie, ale rituál pokračuje," otočí sa a vezme z kuchyne čerstvo nabrúsenú čepeľ. Priloží mi ju k zápästiu a reže. Veľmi pomaly a presne aby z toho vyťažila čo najviac bolesti. Nevydám ani hláska, ale bolestnej grimase sa neubránim. Keď dokončí svoju prácu odídem späť do podkrovia. Cestou sa pozriem na pár otcových obrazov. Zastavím sa pred veľkým zrkadlom. Znova som o niečo chudšia a bledšia, ale moje vlasy sú čoraz tmavšie. Otočím sa a vyleziem po rebríku. Ľahnem si do postele a čakám kým moje viečka padnú.

°°°

Oblaky miznú a začína sa pomaly rozodnievať. Odokryjem sa a unavene si pretieram oči. Vlasy si zviažem gumičkou do strapatého drdolu. Bojazlivo stúpam na jednotlivé priečky rebríka ako keby bol z papiera. Narýchlo sa osprchujem a umyjem. Ručičky na neviditeľných hodinách tikajú. Zbehnem si rýchlo po tašku. Tik tak. Zo spálne začujem zvuky rozbíjania skla. Tik tak. Bežím k dverám a siaham po kľučke. Sú zatvorené. Tik tak. Otvorím okno a vyskočím ponad oblok. Spadnem do kríku pod ním a bolestivo si udriem chrbát. Rýchlo sa schovám za krík keď začujem odomykanie vchodových dverí. Matka vystúpi z tieňa domu na denné svetlo. Jej pokožka je bledá, ale ani z ďaleka nie tak bledá ako tá moja. Pramene krátkych vlasov jej padajú do očí. Nechutný zápach alkoholu cítim až sem. Ešte sa chvíľu obzerá po ulici predtým než vojde späť do domu. Prudko sa nadýchnem a preplazím sa popod okno až k malej bráničke, ktorú za sebou zatvorím. Akonáhle sa dostanem za jej prah, všetko napätie zo mňa opadne.

•••

Fádnosť budovy školy by sa dala charakterizovať niekoľkými slovami. Bohužiaľ ani jedno z nich nie je môjmu srdcu blízke a tam ich radšej nevyslovujem. Po dlhom dumaní som prišla k záveru, že sa musím Timothymu vyhýbať. Pre dobro oboch. Decká v škole si ma nevšímajú. Opäť mám na hlave svoju kapucňu a splývam s davom lepšie než chameleón s prostredím. Vpíjam sa do hrdzavých pántov skriniek a kovových zábradlí na schodoch. Dráty elektrického vedenia, ktoré mám nad hlavou syčia ako hady. Veľmi sa snažím nájsť svoju Nirvánu, ale čo to vlastne znamená ? To zatiaľ neviem. Iba bezcieľne plyniem prúdom rieky, ktorá nemá smer. Prídem ku dverám do dievčenských šatní. Dievčatá mi nevenujú priveľkú pozornosť. Oveľa vačšiu radosť majú z preberania najnovšieho rebríčka ,,sexy chalanov". Veci si zložím vedľa okna, celkom na konci miestnosti. Unavene si prevlečiem tričko cez hlavu a ostávam obnažená iba v podprsenke. Počujem niekoľko zhíknutí a udivených výkrikov. Obzriem sa okolo a celá miestnosť na mňa hľadí. Presnejšie, na moje telo (alebo na to, čo z neho zostalo). Kožu mám neprirodzene bielu a na väčšine miest ju skrášľujú fialové až červené machule. Rebrá si razia cestu von spod mojej takmer priesvitnej pokožky. Rýchlo si na seba navlečiem tričko. Dievčatá sa zoskupia okolo mňa a jedno z nich ku mne príde.
,,Čo sa ti stalo ?" spýta sa. Na jej tváre sa odráža to, čoho som sa obávala najviac. Ľútosť.
,,Nič," odvrknem. Nikdy som nechcela byt nepriateľská, alebo protivná, ale nechcem aby ma ľutovali. Ich ľútosť mi nepomôže. Niekoľko z dievčat sa na mňa pohoršene pozrie a potom sa odvráti.
,,Dievčatá ideme !" zvolá tréner a my ho ako stádo verných oviec nasledujeme. Chalani z nášho ročníka stoja na druhom konci telocvične. Jay je na ľavom konci a Tim na pravom. Snažím sa príliš nedívať do strán a zabrániť tak akémukoľvek očnému kontaktu s nimi.
,,Utvorte dvojice !" zapíska tréner a dievčatá sa začnú zaraďovať k chalanom. Jeden plavovlasý chalan ku mne príde a ja som mu vďačná, pretože si nemusím hľadať pár. Skôr než stihne čokoľvek povedať, po jeho boku za zjaví Timothy a niečo mu pošepká. Chlapec odíde na koniec telocvične k pôvodnej Timovej partnerke. Neverím, že to práve urobil. Už-už chcem niečo povedať, ale musím sa najprv upokojiť. Tim ku mne pristúpi a hodí mi loptu.
,,Vyhýbaš sa mi," povie. Nevraví to ako otázku, pretože on vie, že sa mu vyhýbam. Nič nepoviem.
,,Stalo sa niečo doma ?" Stalo.
,,Nerozpávaš sa so mnou ? " Nie.
,,No tak Anna odpovedaj." Nemôžem Tim. Hodím mu loptu naspäť a odídem na druhý koniec telocvične za dievčatami, ktoré čakajú na ďalšie pokyny.