Little Too Much // Shawn Mendes FF

Kapitola 25.

Drahá Anna,

myslela si si, že v tomto biznise prežiješ tak ľahko a ešte k tomu s ním ? S chlapčiskom, ktorý nevie čo chce od života ? Ktorému zbraň spadla len tak náhodne do ruky ? Otvor prosím ťa oči a vnímaj realitu. Aby si si nemyslela, že som taká krutá, tak ti ponúkam mier. Ak so mnou odídeš bez toho chlapca darujem tebe aj ostatným milosť. Ak nie všetkých Vás vyhladíme ako špinavých potkanov.

Tvoja matka

Čítam tie isté riadky stále dookola. Na papier v mojich rukách dopadajú horké slzy, ktoré mi stekajú po tvári. Leo sedí znepokojene na stoličke a obhrýza si nechty. Jeho ľavá noha udiera do podlahy vo veľmi pravidelnom rýchlom rytme.
,,Čo sa tam píše ?" spýta sa Timothy. Stojí predo mnou a zničene sa opiera o zárubňu dverí. Mahagónové dvere dodávajú jeho tmavým vlasom akýsi odtieň čierno-hnedej farby. Jeho výraz je umučený, ako keby ani nechcel vedieť odpoveď. Vtiahnem dolnú peru do vnútra úst a nervózne ju hryziem. Poskladám list na polovicu a schovám ho do vrecka mojej priveľkej mikiny.
,,Ponúka mi zmier," poviem s výdychom dúfajúc, že sa môj hlas nebude triasť.
,,Vážne ?"
,,Vážne ?"
Povedia takmer naraz. Ale zatiaľ čo Leov hlas je iba prekvapený, v Timovom je počuť podozrenie.
,,Vážne," zopakujem do tretice. Timothy si ma skúmavo prezerá.
,,V čom je háčik ?" Vtiahnem do seba čo najviac vzduchu až ma moja bránica začne bolieť. Prudko vydýchnem a skúmam matný povrch mojich topánok. Premýšľam nad tým ako mu to povedať. Jemne ? Pomaly ? Ako hotovú vec ? Nakoniec ani neviem ako a vyletí zo mňa : ,,Musím odísť s ňou. Bez teba."
,,Mier sa zamieta," zavelí automaticky. Vyjde z izby rýchlym krokom. Neviem kam mieri ale bežím za ním. Presne tak, bežím. Pretože jeho rýchla chôdza sa rovná môj beh. Prechádzame cez dlhé chodby domu.
,,Tim, no tak !" prosím. Ale s ním to ani nehne. Stále sa bezhlavo ženie za svojím imaginárnym cieľom. Rozrazí dvere základne. Ľudia v miestnosti sa na nás dívajú zvedavými pohľadmi.

,,TIMOTHY !" skríknem až na zapália pľúca. Zastaví svoj rýchly krok, ale neotočí sa.

,,Premýšľaj o tom, keď pôjdem..."

,,Nie je o ČOM premýšľať Anna," zavrčí. Otočí sa mi čelom. Jeho zrazu stmavnú. Svoje veľké dlane položí na moje ramená.
,,Ja...nemôžem riskovať, že ťa znova stratím. Už nie." Šepká potichu a ja v tom momente neviem, či tie slová naozaj vyslovil. O tom je to ? Bojí sa, že ma stratí ?
,,A ja nemôžem riskovať, že stratím tých na ktorých mi záleží." Pohladím ho po lopatkách jemne, so všetkou ľudskosťou, ktorú v sebe mám.

,,Vtedy, keď si mi skoro zomrela pred očami, nevedel som čo robiť. V tej chvíli ma niekto pripravil o môj kyslík, o môj dôvod k dýchaniu. Tie dni bez teba boli ako dni bez dažďa. Svet bol fádny, chýbala mu farba, ktorú si doň vnášala. Moja myseľ blúdila zahmleným lesom, ktorý som nepoznal. Potreboval som ťa, stále ťa potrebujem. Viem, že je odo mňa sebecké chcieť ťa mať iba pre seba, ale nemôžem inak. Milujem ťa Anna. Nedokázal by som o teba znova prísť. "
Stojím ochromená jeho slovami, neschopná pohybu. Díva sa mi priamo od očí, skrz srdce až do duše. Ľudia v miestnosti zataja dych a čakajú na moju odpoveď. Ale tá neprichádza. Namiesto toho mu vbehnem do náručia a silno ho objímem. Jeho paže sa obvinú okolo mňa. Myslím, že už som našla svoj domov. Priamo v jeho náručí.
,,Milujem ťa Tim," šepnem. Odtiahne ma od seba a zotrie mi slzy z tváre. Pobozká ma. Tak oddane a milujúco ako sa svet lúči s nocou a privíta deň. Ľudia v miestnosti začnú tlieskať a pískať.
,,Do toho Tim ! Ukáž jej kto je tu šéf !" začujem známy hlas ako na nás kričí. Obaja sa zasmejeme a odtiahneme sa od seba. Pozrieme sa na chalanov, ktorí stoja v rohu miestnosti a mieria na nás s nejakými trubicami.
,,Woooohooo! " zvísknú naraz a z trubíc vyletia....konfety ? Zlaté, strieborné, ružové, veľké, malé, ozdobené... Všetky sa na nás padajú ako farebný dážď.
,,Blázni !" hreší ich Tim. Pokúša sa zo zachovať si vážnu tvár, ale bohvieako sa mu nedarí. Keď uvidím, že viťahujú ďalšie trubice a prskavky ozvem sa : ,,Noah nemáš dnes nachodí službu v základne ty ?" Očami sa mu bliskne poznanie a v momente vykríkne : ,,Do riti !"
,,Dajte mi tie konfety !" začne ich zbierať od chalanov, ale tí mu ich odmietajú dať.
,,Neserte ma Vám hovorím !" varuje ich, ale oni opäť pokrútia hlavou na znak nesúhlasu. Leo a Jack sa rozbehnú naprieč chodbou a Noah uteká za nimi s ústami plnými nie veľmi milých slov. Len čo odídu celá základná prepukne do hlasného smiechu.
•••
Hluk a hlasne pokriky sa ozývajú telocvičňou ako sirény. Varujú ma pred tlakom, ktorý o chvíľu padne na moje plecia. Stojím pred koženým vrecom s tuhou výstužou a bezcieľne doň udieram. Moje hánky sú krvavé aj napriek tomu, že moje ruky sú obviazané niekoľkými vrstvami látky. Malé kostičky v mojej ruke praskajú a bolia. V hlave mi bliká spätné tlačítko, ale nezastavujem sa. Vytrvalo striedam svoje ruky a zvyšujem silu úderu. Po čele mi stekajú kvapôčky potu, ako ranný dážď na zarosenom okne. Postup opakujem stále dookola. Pravá, ľavá, výkop. Pravá, ľavá, výkop. Pravá, ľavá, výkop. Veľmi nejasne začujem svoje meno. Ako keby som bola pod vodnou hladinou.
,,Anna," hlas sa približuje. Pravá, ľavá, výkop. Udieram silnejšie.
,,Anna," už je blízko. Pravá, ľavá, výkop. Zrýchlym. Svetlá sa blížia a vtom bum...náraz.
,,Nie !" mykám sa, vyhýbam sa koncu. Vidím otcové mŕtve telo vedľa mňa. Jeho hruď je prepichnutá veľkým kusom skla. Krv z neho tečie rovnako rýchlo ako odchádza jeho duša.
,,NIE ! Oci nie, oci !" kričím. Zvýham sa v hysterických kŕčoch a nemôžem sa nadýchnuť. Niekto ma vtiahne do hlbokého objatia. Teplo cudzieho tela ma obmýva ako more brehy skál. Zhlboka dýcham. Stará známa vôňa nikotínu ma prinúti zastaviť sa.
,,Som tu Anna, som tu," básni mi do ucha. Môjmu telu sa to páči a moja myseľ neprotestuje. Prstami vytváram cestičky v jeho vlasoch. Položí svoju hlavu do priestoru medzi mojim ramenom a krkom. Cítim ako jeho pery hľadia moju pokožku. Ich mäkkosť a hodvábnosť mi spôsobuje zimomriavky po celom tele.
,,Som tu, vždy tu budem."
A ja mu verím.