Strážkyňa lesov

29. Kapitola

Stála som s Frollou na Hranici Srdca sveta. Hľadeli sme do diaľky na nesmiernu, mŕtvu planinu Zakázanej krajiny. V srdci sa mi rozlieval obrovský strach, ale snažila som sa nedávať to najavo.

Cítila som v diaľke mohutné zlo. Sálalo z démonov, ako sa blížili. Ich počet bol obrovský, nepredstaviteľný! A moc niektorých z nich bola omnoho väčšia, ako som si chcela pripustiť... Oni boli armáda, a ja som žiadnu nemala. Tento svet si už príliš navykol na krehučký mier. Zoth'Graw predsa...

"Armáda, ktorá sa sem blíži, je malá. A slabá. Je to len predvoj, Zoth'Graw si nás chce vyskúšať. Predsa len, sú to už stáročia...", zamyslene skonštatovala Frolla do prázdna, prerušiac tak tok mojich nekľudných myšlienok.

"Bojím sa..." zašepkala som vydesene. Po líci mi pomaly stekala horúca slza.

"Julivien... Nemáš právo. Nesmieš plakať. Nesmieš sa báť. Ty si štít, ktorý chráni túto zem. Chráni život! Ty jediná dokážeš postaviť múr, o ktorý sa démoni rozbijú."

Vzdorovito som si zotrela slzu z líca. Frolla mala pravdu.

Som runový mág. Frolla ma učila a myslím, že dokážem bojovať ako pravý runový mág. Aj keď... Mám zúfalo málo rokov a skúseností. Možno som mocná na svoj vek, ale dokažem sa postaviť armáde démonov? Dokážem viesť lesné bytosti v ústrety smrti?

"O pár hodín tu bude celá tvoja armáda. Zvolala som toľko bytostí, koľko sa dalo. Budeš mať nejaký čas na to, aby si si ich usporiadala a zoradila. Na tento predvoj to bude stačiť."

Ach áno, matka. Na tento predvoj to bude stačiť. Ale čo potom?

"Pomôžeš mi?"

"Rada by som, Julivien. Ale len runový mág dokáže vidieť tie vzory v mágii, ktoré stavajú armády runových mágov. Zvládneš to. Rovnako, ako tí pred tebou."

"Matka... Mám len 15. Čo keď... nie som ešte dosť silná?"

"Budú tu ešte bludičky... Ak by si zlyhala, zachránia les. Ale netráp sa, si dosť mocná.", žmurkla na mňa.

Frolla ma vôbec neupokojila a tak som nervózne čakala do večera. Otvorila som si všetky runy a pozorne som si prezerala jednotlivé bytosti, ako prichádzali. Sústredila som sa na mágiu. Potrebovala som vidieť jej vzory, a nervózne ich prepočítavala. Bola som celkom prekvapená, ako dobre mi to išlo.

Runoví mágovia majú osobitný štýl boja. Keď bojujeme sami, jednoducho si otvoríme runy, čo nám dáva nadpozemskú moc. Avšak... Túto moc rún je možné rozšíriť aj na celú armádu. Každou lesnou bytosťou preteká mágia. Runový mág vidí tento vzor. Vhodným usporiadaním bytostí dokáže z celej armády vytvoriť jednotný magický celok, ovládaný vôľou mága. Tento magický celok dokáže kumulovať, cykliť a znásobovať mágiu do neho vloženú.

Vystresovane som sa prechádzala hore dole, prezerala som si zvieratá a ostatné bytosti a počítala som. V mojej hlave sa tvorili neuveriteľné nákresy rôznych magických zoskupení, ktoré som dokázala vytvoriť s tvormi, ktoré boli práve prítomné. Ako prichádzali ďalší a ďalší, priraďovala som ich do magickej siete a bleskovo prepočítavala prúdenie mágie. Nerozumela som, ako to robím, ale šlo mi to prirodzene ako dýchanie.

Nemohla som si nevšimnúť, že čím mocnejšiu bytosť skúšam do armády zaradiť, tým sa môj výpočet stáva zložitejším a trvá dlhšie. Rovnako každou pridanou bytosťou výsledné kúzlo pôsobilo mocnejšie. Cítila som aj, že čím viac magickej moci bolo zarátanej, tým horšie sa všetky vzory výpočtu držali v hlave. Keď sa to stalo neúnosným, začala som si vo vzduchu modelovať výpočty zo svojej hlavy. Musela som vyzerať ako blázon, veci ktoré som si tvorila vyzerali čudne, šialene a nezmyselne.