Strážkyňa lesov

Legenda o vzniku sveta

„Mama! Mama!" zdesene kričal môj detský hlas, ako som hľadala svoju matku.

„Tu som, moja malá, čo sa deje?" spýtala sa pokojne, so záujmom.

„Ja... ja..." dobehla som k nej a zavzlykala som. Dolu lícami sa mi kotúľali slzy ako perly.

„Pšššt, tíško. Ublížil ti niekto?" spýtala sa ustarostene.

Pokrútila som hlavou a zotrela si slzičky.

Frolla si vzdychla: „Tak čo sa potom deje?"

„Nielgour... Nielgour zmizol! Aj jeho jaskyňa je preeeeeč!" pustila som sa do otvoreného plaču.

„No tak, no... Poď ku mne. Niečo ti porozprávam."

Svojím detským, opatrným krokom asi dva a polročnej bytôstky som sa ku nej vybrala a objala jej mohutnú labu, ktorú moje rúčky zatiaľ neobsiahli. Ľahla si ku mne na zem, a ja som sa uvelebila medzi jej predné laby, stále sa ku nej túliac.

„Poviem ti príbeh." začala.

Očká sa mi pomedzi slzy rozžiarili očakávaním. Milovala som Frolline príbehy. Ako som neskôr zistila, neboli len rozprávkami, ale skutočnými príbehmi bytostí tohto sveta. Avšak, o príbehu, ktorý mi rozpovedala toho dňa, som mala vždy silné pochybnosti.

„Kedysi veľmi, veľmi dávno, keď ešte svet nebol, stretli sa v zmesi mágie a času, v ktorom náš svet pláva, bytosti. Bolo ich mnoho a boli veľmi mocné.

Milovali všetko krásne, no a všetka mágia naokolo nich ich svojou dokonalou, divokou krásou ohromujúco fascinovala. V snahe zdokonaliť už dokonalé, rozhodli sa mágiu spútať a pretvoriť podľa seba na ešte krajšiu.

Začali teda ju teda pretvárať a tvoriť z nej, a v tom momente za z nich stali Tvorcovia nášho sveta. Slnko, mesiac, naša zem, plynutie času, stromy, voda, kamene, oheň, Prvé bytosti a vzduch. Toto všetko bolo tvorené naraz, a v okamihu dokončenia spojené dohromady.

Týchto desať vecí tvorí piliere nášho sveta, pretože vznikli ako prvé. Všetky sú rovnocenné, pretože boli tvorené rovnako dlho, z rovnakej mágie a s rovnako veľkou mocou.

Keď Tvorcovia mali pripravené hrubé základy tejto ich zdokonalenej dokonalosti, chystali sa svet pomaly dokončovať. Pre začiatok sa rozhodli pomenovať svojich prvých desať výtvorov.

Ledva to vykonali, do tvorby sveta vstúpila ďalšia bytosť. Zoth'Graw, Ničiteľ. Nepáčilo sa mu, že Tvorcovia usporadúvajú mágiu k väčšej dokonalosti, pretože to považoval za nemožné, a celú snahu Tvorcov považoval za hanobenie samotnej mágie.

Keď prišiel, svet nebol ani zďaleka hotový, a už vôbec nie dokonalý, a Zoth'Graw nedal Tvorcom možnosť ich výtvor obhájiť ani dokončiť.

Znechutení Tvorcovia odišli, pretože nemali záujem o žiadne vojny, i keď táto by bola pre nich takmer určite víťazná, nechávajúc tak svoj výtvor napospas Zoth'Grawovi.

Všetko vyzeralo stratené, ale nebolo. Jeden z Tvorcov predsa len ostal a rozhodol sa o svoje dielo bojovať.

Matka príroda prebudila Prvé bytosti, usporiadala lesy a stvorila ich Pánov. Prvé bytosti zas stvorili Vyššie bytosti.

Matka príroda stvorila elfov ako Strážcov lesa. Nedokončení, neúplní elfovia sa rozutekali po celej zemi, preč od lesov, a stali sa ľuďmi.

Lesy si stvorili svoje bytosti a zvieratá. Z chaosu naokolo sa do nášho sveta ešte podarilo preniknúť ďalším bytostiam, ktoré sa vymedzili a ustálili až v našom svete.

Zoth'Graw však tiež nezaháľal. Na svoj obraz stvoril stovky démonov, a sám sa stal najvyšším z nich. Uzurpoval si časť nového sveta, vytrhol mu jeho mágiu a vrátil ju na jej pôvodné miesto.

Matke prírode sa zatiaľ podarilo ustanoviť lesy ako zdroje mágie pre jednotlivé časti, na ktoré sa svet delí. Prvé bytosti nakreslili lesom Hranice.

Svet ešte stále nebol hotový a už vôbec nie dokonalý, keď Matka príroda minula posledné zo svojich Veľkých Síl. Ostala jej už len Svätá mágia, a svet stále nebol pevný. Matka príroda má dodnes dosť síl len na to, aby ho udržala stabilný po nejaký čas, po tých aspoň dvadsať dní, kým sa zmení.

Jednotlivé časti sveta, a lesy podľa Hraníc, sa rozpuknú a náhodne premiešajú. Niekedy sa aj deformujú. A to je príčinou Nielgourovho zmiznutia, Julivien. Svet sa jednoducho zmenil, a jeho les bol prenesený niekde ďalej. Tak, ako sa náhle zjavil aj so svojim lesom, tak isto jeho les pokračoval v púti našim svetom. Neopustil ťa bez rozlúčky z vlastnej vôle, Livi."

Bola som zvláštne dieťa. Dokázala som vypočuť celý príbeh bez všetečných otázok, a začať sa pýtať, až keď bol príbeh hotový, a presne v poradí, v akom som si tieto otázky položila sama sebe, keď som príbeh počúvala.

„Ako vieš, že náš svet pláva v mágii a čase?" položila som prvú otázku, zabudnúc na to, že som ešte pred malou chvíľou žialila za starým drakom, s ktorým som strávila posledný mesačný cyklus.

„Tvorcovia, ochraňujte ma! Juli, dieťa, a v čom inom by svet mohol plávať?"

„Hm... Podľa mňa svet pláva v mori!"

Frolla sa rozosmiala: „Nie, moja malá, nie. More je len súčasťou sveta, obmýva jeho brehy. Ono samotné pláva v mágii a čase."

„To, že pláva v mori, je rozumnejšie!"

„Rozumnejšie? Hm... prečo si to myslíš, moja malá?"

„Ako môže more plávať? A vôbec, ako vyzerá tá mágia? A čas? Ako môže svet plávať v niečom, čo nikto zo sveta samotného nevidel?"

„Matka príroda to videla. A Matka príroda tak povedala všetkým Prvým bytostiam, takže sme nikdy nepochybovali a šírili príbeh o vzniku nášho sveta ďalej."

„Ale ty sama si to nevidela? Rovnako, ako veci, ktoré sa stali pred prebudením Prvých? Ako potom môžeš tvrdiť, že niečo je pravda, aj keď sa natíska omnoho lepšie vysvetlenie?"

„Tak dosť, Julivien! Ty nie si len zvedavá ako každé dieťa, ty si jednoducho... ty si... dychtivá po svojej pravde? Nie, nie, to nie je ono... Hĺbavá detailistka? Hm...hm... nie. Ty si... ty si proste taká nezaujato, otravne objektívna, až je to ohromujúce. Pozrime sa, budúca Strážkyňa! Pre teba nebezpečná vlastnosť..." povzdychla si akoby pre seba.

„Prečo?" spýtala som sa hneď.

„Ach, ty si ešte stále tu, Livi?" vytrhla sa Frolla zo zamyslenia. „Pýtala si sa niečo?"

„Áno. Že prečo."

„Čo prečo?"

„No... to čo si hovorila... prečo je to nebezpečné?"

„To sa ti asi len zdalo, maličká."

Pokrčila som plecami, pretože mi to vtedy bolo úplne jedno. Dnes by ma ale odpoveď na tú otázku nadmieru zaujímala.

„Mama?"

„Áno Livi?"

„Tak ja sa už s Nielgourom nikdy neuvidím?"

„Prečo by nie, Juli? Časom sa naučíš cestovať po tomto nestálom svete. Nie je to také ťažké."

„Nie je to také ťažké len pre mňa, alebo aj pre také víly?"

„Pre teba, Juli." povedala Frolla a v očiach jej preskočil ohník.