Strážkyňa lesov

26. Kapitola

"Tak, to by sme mali," sucho skonštatovala Rayleen tichým hlasom. Ovládla sa a zostala úplne bez emócií.

Bola to hlúpa situácia. Nechcelo sa mi do toho miešať, tak som mlčala. Kael'Ran ma stále držal pritisnutú k stene a pôsobil, akoby sa nič nestalo.

"Odíď", skonštatoval rovnako sucho smerom k Rayleen. Bez záujmu. Ani sa na ňu nepozrel.

Na moje obrovské prekvapenie, Rayleen sa bez ďalšieho odporu zvrtla na päte a poslušne odchádzala. Žeby to bola pre ňu bežná situácia?

"Vypoužívaná fľandra!", zavolala na mňa ponad plece. Bol to pre mňa naozaj malý trest. Kael'Ran vyprskol od smiechu.

"Hus hlúpa" skonštatoval. Chytil ma pod krk a pokračoval v bozkávaní, akoby sa nič nestalo.

Po chvíli ma prestal baviť. Rayleen úplne zničila čaro tej chvíle. V duchu som si vzdychla a začala som odtláčať Kael'Rana. Uškrnul sa, pretože vedel, že proti jeho hrubej sile nemám najmenšiu šancu. Pobavene som naňho pozrela a odtlačila ho, bez štipky námahy. Nepočítal s mágiou rún a s nadľudskou silou, ktorú poskytovali.

"Kam sme to mali namierené?", spýtala som sa ho zo vzdialenosti, ktorá bola ešte stále nebezpečne malá. Akoby nič.

Oči mu nebezpečne zaiskrili, ale pochopil, že stačilo. Poodstúpil odo mňa a teatrálne mi ponúkol svoje rameno. Chytila som sa ho, pričom pobavený, jemný úsmev stále držal na mojej tvári, a nechala som sa viesť. Z Kael'Rana sršala doslova agresivita. Už ma videl, ako zo mňa padajú šaty a ono... Nič. Vlastne mi ho bolo svojim spôsobom tak zvrátene ľúto.

"To bolo pekne hnusné a špinavé", začala som. Nechcela som ho nechať na pokoji, toto som si chcela pekne vychutnať.

Žiadna reakcia.

"Nepatrí ona k tebe? Vieš, Rayleen?", pokračovala som v dotieraní.

Jemne mu myklo perami, ale... Bol stále ticho. Aj tak.

"Očividne nie je tvoja jediná, ale nemala by po správnosti byť? Niežeby mi na tom záležalo, som len jednoducho zvedavá a..."

Behom zlomku sekundy ma prišpendlil k stene. Rukami sa do nej, okolo mňa, zaprel a hľadel mi do očí zo vzdialenosti úbohých troch centimetrov.

"Drahá," začal s kľudom v hlase, prudko kontrastujúcim s hnevom v jeho očiach, "ja som princ. Môžem si robiť čo chcem, kde chcem a s kým chcem. Ona sa s tým musí zmieriť, ty sa s tým musíš zmieriť, každý sa s tým musí zmieriť. Rayleen nemôže večne ťažiť z toho, že ma kedysi bavila a zhodou šťastných náhod sa narodila do tej správnej rodiny." Cítila som jeho dych na svojej tvári.

Otrávene som si vzdychla: "Mne je to fuk, drahý, len som bola zvedavá. Kto by to bol povedal, že máš v sebe toooooľko nemilých prekvapení, hlavne keď si spomeniem, ako si ma tak roztomilo zohrieval a staral si sa o mňa, keď si ma zajal a..."

Jeho pravá ruka sa odlepila od steny, aby následne do nej zúrivo narazila, stočená v päsť. V ruke mu niečo zaprašťalo, ale Kael'Ran nemihol ani brvou.

"...a vôbec.", nevzrušene som pokračovala. "Ja ťa ešte stále bavím?", spýtala som sa provokačne.

Sňal dlane zo steny, čím ma oslobodil, a ešte o krok ustúpil. Veľmi pozorne si ma prezrel zhora nadol a s pobaveným úškrnom prehodil: "Ty si mi ešte stále nedala."

Kretén.

Stiskla som pery k sebe, aby som nevyprskla od smiechu. Ale no tak, tento pokrytecký prístup má niečo do seba!