Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 18

*z pohľadu Violet* 

Rýchlym krokom som kráčala ku Scottovi a postupne som sa snažila stráviť Justinove slová. Moje myšlienky zahŕňalo jedno veľké klamstvo, no z druhej strany to naberalo obrátky k úprimnej pravde. Nevedela som, pre ktorú časť z nej sa mám rozhodnúť a tak som si to šla overiť. Bez klopania som otvorila dvere a vybehla som po schodoch do jeho izby. Ležal na posteli so slúchadlami v ušiach a niečo ťukal do klávesnice notebooku.

Len čo ma zazrel, prekvapene si ich zložil a zaklapol ntb. Stála som pred ním celá zadychčaná, pripravená spýtať sa ho na všetko, pred čím ma Justin varoval.

"Chcem počuť pravdu, žiadne klamstvá. Len pravdu!"-zdôraznila som svoje slová.

"Podľa tvojho výrazu usudzujem, že ti hlavou behá niečo dôležité."-premýšľajúc sa postavil.

"Prečo si chalanom vravel, ako si si so mnou užíval, keď sme spolu vôbec nič nemali?"-spýtala som sa narovinu a on si zmätene oblizol pery. "A vôbec, prečo si kvôli sexu stavil o nejaké blbé prachy?"-zvýšila som hlas. 

"Kto ti nakecal tieto blbé reči? Ou, ahá, Bieberko vystrkoval uši v šatniach, čo?"-spýtal sa so sarkazmom.

"Nepleť ho sem, s ním to nemá nič spoločné, chcem počuť tvoj argument!"-vyzvala som ho horlivo.

"Nič s tým nemá spoločné? Omyl! On je jak chrasta, ktorej sa nemáš šancu zbaviť. Viem dobre, že ti to nakecal on. Aký argument? Moje vyvrátenie tohto nezmyslu ti nestačí?"-zvýšil hlas.

"Akú mám záruku v tom, aby som ti verila?"-nadvihla som obočie a založila som si ruky. Ironicky sa zasmial a postavil sa. Stál tesne blízko mňa až tak, že sa jeho čelo opieralo o to moje. Palcom mi prišiel po dolnej pere a jeho teplý dych ovanul moju pleť. Striaslo ma. Dlaňami som mu prešla po napnutých ramenách a pomaly som sa blížila k jeho perám. No v tom momente mi nemilosrdne chytil sánku a pritlačil ma k stene. Snažila som sa nadýchnuť, no svojim rozvertím mi k nemu neumožnil prístup.

"Tak a nasposledy, viac to opakovať nebudem. Ten mladý ešte schytá a ty, zlatko, sa od neho drž ďalej, pretože ak neposlúchneš, nastanú horšie časy, ako niečo podobné tomuto, rozumela si?"-spýtal sa sladko, až mi z toho bolo na vracanie. Roztrasene som prikývla a on povolil stisk. Zviezla som sa na zem popri stene a on si sadol s rukami medzi kolenami na kraj postele. Rukou som si prechádzala po krku. Sťažka som dýchala a pozorovala som ho. 

"Je ešte niečo, čo máš na srdci alebo môžeme ukončiť tento nezmyselný rozhovor?"-spýtal sa zvedavo.

"Ja .."-nasucho som preglgla. Nastavil si ruku k uchu, akože zle počuje a čakal, čo poviem. Pokrútila som hlavou a pritiahla som si k sebe kolená. Vstrebávala som posledných pár minút a prišlo mi to ako niečo nereálne, niečo čo sa nikdy stať nemalo. 

"Mimochodom, keď si už načala konverzáciu, nemuseli by sme zostať len pri rečiach a fámach. Čo keby sme ich potvrdili?"-navrhol stroho. Nadvihla som jedno obočie a viac som si rukami obopla kolená. Pomaly som pokrútila hlavou. Jazykom si prešiel po zuboch a postavil sa. Začala som sa klepať, no vlastne ani neviem prečo. Ja sama som ho vyprovokovala. To, čo spravil by sa dalo ospravedlniť, naštvala som ho. 

"Takže, ty nechceš?"-čupol si ku mne a dvomi prstami mi prešiel po líci. Zatvorila som oči a snažila som sa ako tak, udržať v normále. "Asi ťa sklamem, ale ja chcem. Až priveľmi .."-šepol mi pri uchu. 

Spodnú peru som si vtiahla do úst a postavila som sa. Urobil to isté. Chystal sa ma pobozkať, no skôr ako to stihol urobiť som koleno nastavila priamo tak, aby zasiahlo jeho najcitlivejšie miesto. Padol k zemi a ja som sa rozbehla dolu schodmi k dverám. "Ty suka!"-skríkol a bežal za mnou s rukou medzi rozkrokom. Podarilo sa mi otvoriť dvere, no skôr, ako som prekročila prah domu ma chytil za celú líniu tela a šmaril ma na sedačku. Vlepil mi facku a strhol zo mňa košeľu. Kopala som nohami, no on s potešením a smiechom nemienil prestať. Bozkával ma po nahom dekolte a rukami prechádzal snáď po každej časti môjho tela. Vedela som, že príde k tomu, čoho som sa v živote najviac bála, no nemyslela som si, že sa to naozaj stane mne. Svoj prvú noc s chalanom si predstavovala v jeho nežnom objatí a nie sfackovaná na sedačka proti svojej vôli. Násilím mi vyzliekol tričko, čím mi odhalil brucho a dotýkal sa mojich bokov. Premýšľala som nad všetkým, čo by zabránilo tomu, aby sa to stalo takto, no v tej chvíli ma napadali len myšlienky týkajúce sa Justina. Snažila som sa toto poníženie zmierniť aspoň tak, že som si predstavovala Justina, ktorý sa ako opitý neovláda a ja som v takom istom stave ako on. No márne. Strácala som nádej, strácala som slová, ktoré by ho zastavili a obmäkčili, no v tom, ako následná záchrana zazvonil mobil na konferenčnom stole hneď vedľa nás. Scott sa snažil nevšímať si ho, no nakoniec s otráveným pohľadom prestal obchytkávať moje telo a zdvihol hovor. Povedal len pár výstižných slov a potom ihneď zložil. Čakala som ďalšiu záplavu nechcenosti a strachu, no Scott si ma k sebe len privinul a pobozkal ma do vlasov. Postavil sa zo sedačky a pomaly vyšiel po schodoch hore do izby. Zabuchol dvere a mnou trhlo. So zvrašteným obočím a nechápavosťou som sa urýchlene obliekla a vybehla som z toho poondiateho domu na cestu. Bežala som čo najrýchlejšie, ako sa len dalo. Zastala som až v centre miesta, konkrétne v úzkej uličkej vedúcej k obchodu kde pracujem. Oprela som sa o ošarpanú stenu a so slzami stekajúcimi po lícach som nahlas dýchala. 

Nechápala som tomu čo sa stalo. Ako som ho takto mohla vyprovokovať jedinou otázkou? A čo znamenal ten telefonát a jeho následný odchod do izby? Hlavou mi behali množstvo otázok a odpovedí, no bála som sa uskutočniť, čo i len najefektívnejší nápad, ktorý prichádzal do úvahy. V tejto chvíli by som najradšej ležala v Justinovom náručí a stokrát mu za sebou opakoval to isté slovo. 

Prepáč za to, že som ti neverila.

Prepáč za to, že som taká hlúpa. 

Prepáč za to, že som tým, kým som.

Prepáč za to, že ťa tak neodmysliteľne milujem.

Prepáč za každú prebdetú a premrhanú chvíľu bez teba.