Part 19

334 19 1
                                    

Ako bez duše som sa dotackala domov so slzami na krajíčku. Otvorila som dvere, vyzula som si tenisky a kráčala som zatočených schodoch na druhé podlažie. Rukou som odsunula kúpeľňové dvere a začala som sa vyzliekať pozerajúc sa do obdĺžnikového zrkadla predo mnou. Potiahla som sa za gumičku vo vlasoch a smrkla som. Ich pramene mi padli na plecia a pošteklili ma. Zostala som stáť nahá pred odrazom svojho ja a pozerala som sa mu presne do očí. V jednej chvíli mi to prišlo ako rozdvojenie osobnosti. Tá prvá, čistá a neporušená, som bola ja. S denníkom v ruke a slúchadlami na ušiach. Bola tom tým typickým vyrovnaným dievčaťom ako kedysi. No, keď som sa pozrela bližšie, časť zo mňa doslova kričala všetky moje chyby. Bolo to, ako keby som stála v daždi a postupne sa zo mňa zmývalo všetko zlé. Len malý kúsok sa usadil tam, odkiaľ ho nebolo šance dostať. 

Potočila som kohútikom a čakala som, kým sa vaňa dostatočne napustí. Ľahla som si do horúcej vody, ktorá obopla každý môj sval. Nehybne som sa dívala pred seba. O pár sekúnd som zatvorila oči a ponorila som sa. Pod hladinou som otvorila oči a snažila sa zadržať dych. Zrazu som uvidela obrys osoby, ktorá sa nado mnou skláňala a vytiahla ma von. 

"Zbláznila sa si alebo ti už načisto preskočilo?"-skríkol po mne môj brat a zostal predo mnou stáť ako obarený. Bez odpovede som sťažka preglgla a pretrela som si oči. 

"Čo vyvádzaš? Iba som chcela premýšľať."-odvetila som pokojne.

"Premýšľať. To určite .."-začal s iróniou. "A nad čím? Ako sa utopiť?"-zvýšil hlas.

"Choď preč."-šepla som vo chvíli, čo mi chcel podať uterák. Nadvihol obočie. "Vypadni!"-skríkla som. Zdvihol ruky ako na svoju sebaobranu a odišiel z kúpeľne. Vytiahla som zátku a obopla som si kolená. Postupne sa vaňa vypustila a ja som z nej vyšla von. Zabalila som sa do uteráka a zotrela som si odličovacím mliekom rozmazanú špirálu z tváre. Vo svojej izbe som si cez hlavu pretiahla biele tielko a obliekla som si sivé vyťahané tepláky. Z batohu som vytiahla svoj blok a koncovú stranu pera som položila na začiatok novej strany. Nedokázala som ním pohnúť. Vlastne, nevedela som čím začať. Alebo to bolo len tým, že som proste na dnešný deň chcela zabudnúť. 

Položila som ho na stolík vedľa postele a po dlhom premýšľaní som na mobile vytočila Justinove číslo. 

"Justin?"-ozvala som sa ako prvá. Neodpovedal. Vedela som, že je na druhej strane, počula som jeho zrýchlený dych. "Potrebujem ťa."-šepla som a zatvorila oči, aby som zahnala slzy, ktoré sa tlačili von. 

"Deje sa niečo?"-spýtal sa starostlivo. 

"Prosím, príď."-odvetila som chrapľavo. Zložil. Nechala som slzám voľný priebeh a ľahla som si na kraj postele. Jednu ruku som strčila pod podušku a tú druhú som položila vedľa svojej tváre. 

Zdola sa ozývali tlmené hlasy a buchnutie dverí. Postavila som sa a prešla k oknu. Conor akurát nastúpil do svojho auta aj spolu s Delaneyiom. Zrejme ho šiel odviesť na hodinu klavíra. 

V ruke som zvierala záves. Hlavou som sa oprela o stenu vedľa okna. V jednej chvíli som zacítila jeho blízkosť len pár metrov odo mňa, no tá myšlienka mi ihneď vyfučala z hlavy potom, ako som sa otočila a nik pri dverách nebol. Až na jedinú možnosť. Počkať.

Začula som odkašľanie a siluetu jeho tela, ktorej každý sval sa naťahoval ku mne, aby ma mohol objať. Zahryzla som si do pery a rozbehla som sa k nemu. Celou silou som sa vpila do jeho objatia a rukami som obopínala jeho pás. Držal ma vôkol ramien a dlaňou ma hladil po vlasoch. Slzy si našli cestičku, ktorou sa vydali po mojich lícach. Keď ich zaregistroval, zotrel ich palcami a vedľa línii nášho tela sme si spojili ruky. Díval sa mi presne do očí. Ako by sa v nich snažil nájsť niečo, čo mu povie viac. Nedokázal to, pretože som mu to neumožnila. Svojimi perami som ho pobozkala na tesne pri tých jeho a nakoniec som sa odhodlala okúsiť ich úplne. Vzal mi tvár do dlaní a pridal do toho svoju vášeň. Všade bolo ticho, cítila som len napätie, ktoré pulzovalo medzi našimi telami, keď ma položil na posteľ a perami mi prešiel ku krku. Jemne ma bozkával až k mojich prsiam a prstami ma hladil po nahej pokožke rúk. Nadvihla som sa, aby som mu mohla vyzliecť tričko. Len čo som hodila spiatočku, moje ruky skĺzli na jeho hruď. Bozkávala ho vôkol bradavky a on zaklonil hlavu. Venovala som sa jeho pokožke, no rukami som mu odopínala opasok na rifliach. Stiahla som mu ich dole a on urobil to isté s mojimi teplákmi. Chytil ma za stehná a obkročmo si ma uložil vôkol jeho pásu. Sal mi pokožku a hladil ma po chrbáte. V tej chvíli som sa cítila ako najväčšie bohatstvo sveta. Ten pocit, ktorý mnou prechádzal, keď sa ma dotýkal, bol neopísateľný. Chcela som počuť, ako vraví moje meno, ako vraví, že ma miluje, no myslím, že sa zameral len na to, aby som sa aj bez zbytočných slov cítila ako bohyňa v jeho náručí. Rukou som mu vošla vo vlasov a on mi tou svojou rozopol podprsenku. Hlavu ponoril medzi moje prsia a ja som mu jemne zahryzla do ušného lalôčku. Vzdychol, no povolil po tom, čo som z jeho boxeriek vytiahla jeho kamoša a jemne som ho do mňa vsunula. Nechty som mu zaryla do pokožky na chrbáte a ma pevne pritlačil k jeho telu. Nechcela som, aby tá chvíľa skončila, no nič netrvá večne, dokonca ani pravá láska. Vždy sa nájde niečo, čo ju dokáže prelomiť. Snažila som sa sústrediť na jeho oddanosť môjmu telu a tak som si prečistila hlavu od zbytočností a začala som sa pomaly pohybovať. Vydýchol mi do pokožky a ja som sa so spokojným úsmevom presunula na druhú časť postele. Hlavu som si položila na vankúš a počkala som, kým si na mňa ľahne a znovu urobí to, čím zaháji konečný impulz. 

Cítila som to teplo vyžarujúce z každej časti jeho telo, len čo si vedľa mňa ľahol a schúlil si ma do náručia. Bola to chvíľa, ktorú nebude môcť nahradiť žiadna iná po zvyšok môjho života. V jasnom dohľade tu pre mňa vždy bude jedine on. Nech sa stane čokoľvek. 

Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin