Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 14

"Scott, prepáč, no ja ..musím ísť, mrzí ma to. Ozvem sa ti."

Koktola som a hľadala som svoju kabelku, ktorá skončila na zemi po tom, ako som z nej vyťahovala peňaženku, aby som zaplatila pizzu.

"Violet, to je v pohode, pozval som ťa, ja to zaplatím."-chytil mi trasúcu sa ruku. S rýchlym obliznutím pier som si prehrabla vlasy a s miernym úsmevom som odišla. 

Rukami som vrazila do vchodových dverí. Parkovisko reštaurácie bolo prázdne. Také prázdne, že sa mi chvíľu zdalo, ako by som si Justina pred svojimi očami iba predstavovala. Na nešťastie, nestalo sa tak.

"Rande skončilo? Alebo si proste len zmizla tak ako zakaždým?"

Jeho hrubý a naštvaný hlas mi prenikal priamo do kostí.

"Nevrav mi, že si naštvaný. To ja by som mala byť naštvaná!"-zvýšila som hlas.

"Naštvaná? Kvôli čomu? Kvôli tomu, že sme sa skvele bavili?"-vyhodil ruky do vzduchu a znovu ich vopchal do vreciek.

"Nie, ty! Ty si sa skvele bavil. Vyzeralo to, ako by ste sa hltali očami."-stála som blízko jeho tváre.

"Máš pravdu, hltali sme sa očami!"-skríkol a mnou trhlo.

"A čo? Dopriali ste si súkromie potom, ako som odišla? Nabažili ste sa jeden druhého?"-spýtala som sa zvedavo a stisla som pery.

"Ak ťa to konečne upokojí a budeš mať to, čo chceš počuť, áno, nabažili sme sa jeden druhého!" Vyhodil mi to priamo na oči, nezaujímalo ho, ako sa môžem cítiť. Ako by vôbec nevidel to, ako sa na neho po celý čas, čo som s ním dívam.

"Tak to vám želám nádherný vzťah plný lásky a eufórie. Zrejme si našiel to, čo si hľadal." Sarkazmus, milujem ho.

"Vidím dobre alebo naozaj žiarliš?"-spýtal sa s iróniou.

"Ja?"-hlesla som egoisticky a odfrkla som si. "Nikdy!" Zasmial sa. "Ale čo ty? Tvoj pohľad hovoril za všetko, keď si ma uvidel spolu so Scottom. Vyzeral si byť prekvapený."

Tento raz sa karta obrátila.

"Neblázni. Proste som len zostal zaskočený, že ťa vidím práve s ním." Slabá obhajoba v podaní chalana, čo sa vyhrážal členovi bejsbalového družstva. Až priveľmi slabá. 

"A čo? Myslíš si, že si niekoho ako on nemôžem dovoliť?"-nadvihla som obočie.

"To netvrdím. Zaráža ma, že on si môže dovoliť teba. Cenný náklad na jeho skleslé bejsbalové ramená."

"O tom, čím začnem vo svojom živote je snáď na mojich pleciach. Nikomu sa nebudem doprosovať."-pohrdla som jeho smiešnou odpoveďou.

"Ja ti nič nezazlievam, len konštatujem."-odvetil s kľudom.

"Tak to konečne povedz."-vyzvala som ho, ako by prosebne. Nezdalo sa mi to, no vedel, na čo narážam.

"Nedokážem to."-odsekol so sklopeným pohľadom.

"Srab .."-šepla som ticho.

"Nie som srab. Len obyčajný stredoškolák, ktorý neverí v lásku, ktorá za pár chvíľ vyprší tak, ako každá iná." Znovu chabá obhajoba. Tomu chalanovi dochádzajú jeho vlastné kecy, ktoré ho vždy zachránia v každej situácii. Má strach. Vidím mu to na očiach.

"Iným to nevyšlo pre ich večnú žiarlivosť. No hlavne preto, že to sami nechceli a neverili tomu." 

Zadíval sa mi do očí. "Tak mi povedz.."-vyzvala som ho odhodlane. "Čomu veríš?"

"Tomu, že táto chvíľa nie je skutočná."-šepol potichu. Mala som pocit, že to ani nedokázal vysloviť, no vyšlo mu to z úst priamo, no hlavne bez pochýb. 

"Skutočná v zmysle toho, aby som ňou nebola ja." Jeho presvedčenie som dokončila sama.

"Správne."-pritakal mi.

"Si srab Justin Bieber. Ako som už povedala. Dokázal si si ma získať za necelý mesiac a ukázal si mi to, čo nik iný len tým, že napíšeš jednu posratú skladbu, do ktorej hodíš všetko čo cítiš bez toho, že by si sa musel stať tým, čo chce tvoje otec. No nedokážeš mi to povedať do očí. To je to, čo ma naozaj bolí. Z mojej strany láska na prvý pohľad nastane len vtedy, ak má chalan v očiach to, čo chcem aby tam mal. A ty si tam mal to, čo by tam byť nemalo. Nesmelé odhodlanie a nenávisť voči otcovi, ktorý túži po sne, ktorý si on sám nemohol splniť. Bojíš sa povedať mu pravdu, no v najhlbšej časti tvojich očí je dokonalý profil chalana milujúci dievča akéhokoľvek vzhľadu alebo farby pleti. Ide ti o to, čo dáva zo seba von. To sa cení. A to je tým, čo ma k tebe najviac pripútalo. Myslela som si, že túžiš po tom, čo aj ja, no je dobré, že sme len kamaráti."

Tieto slová som zo seba chcela dať von už dávno, no myslím, že teraz na ne prišla tá správna chvíľa. Snáď pochopil presne to, čo som sa nimi snažila vyjadriť. 

"Vniesla si mi do duše niečo nevídané a vzrušujúce, no mesiac naozaj nestačí."-ohradil sa voči mojim argumentom, no dosť skleslo.

"Tak prečo to v Olíviinom prípade stačilo?"-spýtala som sa so zvedavosťou v hlase, no nechcela som to vedieť. Už len preto, že viem, aká bude jeho odpoveď.

"S Olíviou to bola láska na prvý pohľad. V tvojom prípade to bolo to isté, až na to, že ja to isté dať nemôžem."-dokončil bez okolkov a ja som vedela, že tomu musím veriť. 

"Mýliš sa."-odsekla som ticho a oblizla som si pery. Zhlboka sa nadýchol a otočil sa na odchod. "Dúfam, že u nej nájdeš to, čo hľadáš." Moje posledné slová, kým stihol zájsť za roh a nechal ma tam úplne samú. Reštaurácia už zatvárala a pouličná lampa pri nej zhlasla. Ocitla som v tme na ulici, no hlavne v tme vo svojom vnútri. Oklamala som samú seba aj keď viem, že tým čo cítim som si stopercentne istá. Najhoršie na tom je, že on oklamal vlastné ego a aj tak sa mu to prepečie. 

"Scott." Náhlila som sa ku škole. Vystúpil zo svojho auta, no keď ma uvidel prichádzať, jeho nohy nabrali opačný smer, z ktorého som prichádzala ja. "Scott, čo sa deje?"-spýtala som sa previnilo. 

"Ako chalan, by som mal kašlať na city, no pri tebe sa to nedá. Máš v sebe niečo, čo ma drží v tom, aby som si ťa držal pri tele a len tak ťa nenechal ísť."

"A to si usúdil z jedného večera, ktorý trval ani nie desať minút?"-spýtala som sa s menším úsmevom.

"Hej, vieš ako sa hovorí, láska na prvý pohľad."-zaškeril sa a ukázal žiarivo biele zuby. Bol trochu neistý.

Do čerta, čo s tým každý má? V duchu som si trieskala hlavu o barový pult.

"Prepáč mi ten včerajšok, naozaj ma to mrzí, no musela som si vyriešiť niečo veľmi dôležité. Čo tak na to zabudnúť a skočiť večer do baru zatancovať si?"-navrhla som všedne a jemu sa hneď rozžiarili oči. 

"Perfektné."-vyhlásil presvedčivo. Rukou som mu mávla na pozdrav a on odišiel za chalanmi z družstva. 

Je to zvláštne, že stačí tak málo a spoznáš niekoho, kto nie je vôbec taký, aký si si myslel, že je. Pripadá mi to ako sen, v ktorom sa nevieš rozhodnúť, ktorou cestou treba ísť aby si neskončil na kraji útesu. Keď nad ním stojíš, všetky hlasy v hlave ti vravia, skoč! Jediné slovo, ktoré môže zmeniť celý okamih, no ty sa aj tak obhliadneš a dúfaš, že bude stáť za tebou a chytí ťa, keď všetky plamienky nádeje zhasnú. Ja viem, je to absurdné, no tak som sa cítila pri Justinovi. Bol to síce mesiac. Jeden dobrý mesiac, no zrejme to nestačilo. Snáď bude Scott tým, ktorý naozaj pochopí to, čo od života naozaj očakávam. Uvidíme, ako dlho ho bude baviť chodiť s babou, ktorá čítanie kníh berie ako väčšiu zábavu, než sa ísť zabaviť do klubu. Ako vravia v známom disney seriáli, hodně štěstí, Violet."