Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 13

"Možné to je."-pousmiala som sa. Justin s úškrnom pokrútil hlavou a vystrel ruku, ktorá vkĺzla do tej Olíviinej. 

"Som Justin, mimochodom."

Olívia sa nedokázala prestať usmievať a stále z neho nespúšťala svoj pohľad. Ruky mali pevne spojené. Po pár sekundách sa konečne spamätala a odpovedala mu.

"Už ťa poznám, mimochodom."-zasmiala sa. Justinovi to nemohlo ujsť.

"To je zvláštne, pretože aj ja teba, mimochodom."

Z toho ich mimochodom mi naskakovala husia koža. "Mimochodom, ešte stále som tu."-ozvala som sa nepredvídane a ich ruky klesli pri líniu ich tela. Nezdalo sa mi to. Bolo to až priveľmi podozrivé. 

"Takže, neskočíme do mekáču?"-Olíviin návrh sa mi pozdával. S nadšením sme obaja prikývli a spoločne sme vyšli z domu. 

"Jeden cheesburger a veľkú colu. Liv?"-Justin nasmeroval pohľad na profil jej tváre, kým sa rozhodovala, na čo má práve chuť. "MacWrap a malé hranolky."-usmiala sa na čašníka a ten im objednávku nablokoval. Čakala som, že sa jeden z nich ku mne otočí, no myslím, že som čakala zbytočne. "To je dobré, ja to zacvakám."

Justin jej chytil ruku, v ktorej držala peňaženku a predavačovi podal dvanásť dolárov. S úsmevom kráčali k boxu s vyvýšenými barovými stoličkami, kde si obaja sadli. S kamenným pohľadom som si objednala jednu colu a šla si sadnúť k nim. Celý čas sa smiali a rozprávali. Dokonca ma udivovalo, že sa Justin s Olíviou podelil o svoju colu. 

Bez slova som sa na nich dívala a hrýzla svoju slamku. Pripadalo mi to, že som ako keby ich bodyguard. Sem tam sa na mňa s úsmevom jeden z nich pozrel, no inak so mnou neprehodili ani slovo. Hneď ako sa najedli, Olívia Justina potiahla do výťahu, kde sa začali hlasne smiať. Kým som stihla vyhodiť svoj plastový pohár od coly, dvere výťahu sa zatvorili a ja som bola nútená vyjsť 6 poschodí po schodoch. Myslím, že si ani len nevšimli, že tam s nimi niesom. Prečo by si aj mali, keď sa tak skvele bavili aj bezo mňa.

Posadila som sa na lavičku pri nejakom menšom butiku na najvyššom poschodí a z tašky som si vytiahla svoj blok.

"Tak dlho som sem nenapísala ani jeden záznam, že vlastne začínam jedným z dní, ktoré by som zo svojej mysle najradšej vymazala. Po náhodnom stretnutí Justina a Olívie a po ich zoznámení, sme sa spoločne rozhodli navštíviť centrum. Myslela som si, že spolu prežijeme kopec srandy, no zrejme tom si svojim zmýšľaním zakríkla. Po celý čas som sa cítila ako piate koleso na voze, dokonca som mala pocit, že Olívia je Justinom až priveľmi zaujatá, aj keď sa poznajú ani nie dve hodiny. Za ten čas sa zrejme spoznali až na toľko, že objavili spoločné záujmy týkajúce sa toho, kto pošle Violet vyhodiť odpadky do kontajnera. Hrdličky si objednali zmrzlinové tofu, tzv. zmrzlinové štvorčeky v krabičkách. Potom čo dojedli sa začali spoločne smiať a strihli si o to, kto ma poprosí o láskavosť v podobe celodenného smetiara. Samozrejme, túto poctu si Olívia nemohla nechať ujsť. Ak si vôbec všimli, že som odišla potom, čo sa mi dvere výťahu, do ktorého nastúpili zatvorili pred nosom, myslím, že hľadať ma bude zbytočné. Skľučujúci fakt, že láska na prvý pohľad nemusí u človeka prebehnúť len raz za život."

"Pán Brian, ste tu?"-ozvala som sa hlasno, len čo som otvoril dvere obchodu.

"V sklade."-začula som zozadu a pobrala sa za hlasom. Uvidela som ako sa snaží dostať krabice z regála. Pomohla som mu ich dostať dole na zem a ihneď začala vybalovať.

"Ďakujem, Violeta, no myslím, že dnes nemáš smenu, či sa mýlim?"-nadvihol jedno obočie. Prekvapivo milý a úsmievaný. Hm, tak to musel obed stráviť v spoločnosti svojej manželky.