Vždy som si myslela, že keď sa človek po prvý raz opije až tak, že nevie, čo robí, dôsledkom toho bude odporný pocit v hrdle a následné prečistenie žalúdka nad záchodovou misou. V mojom prípade je to len neutíchajúca bolesť hlavy. S poškrabaním sa na zatýlku som si pretrela oči. Prebudila som sa na zadných sedadlách auta, prikrytá niečou kožennou bundou. Všade bola tma, svetlo dodávali len pouličné lampy vzdialené niekoľko desiatok metrov. Otvorila som dvere a vyliezla z auta. Moje nohy stúpili do jemnej trávy pokropenej rosou. Moje balerínky ležali pod sedadlom. Cez ramená som si prehodila bundu, ktorou som bola prikrytá a odkráčala som k človeku, ktorý sedel na zábradlí, ktoré lemovalo kopec kam sme boli autom vyvezený. Z jeho vrcholu bol úžasný výhľad na mesto a autá, ktoré zaplavovali diaľnicu. Zadívala som sa na ich prenikavé svetlá, no potom som si všimla, že ku mne nasmeroval svoj pohľad a skúmal ma. Jeho oči boli jediným svetlým bodom, ktorý som dokázala zaregistrovať. Preliezla som železnú tyč a pomocou chodidiel som sa vyšupla k nemu. Popravila som si bundu a nohy nechala vysieť na strmým kopcom.
"Ako ti je?"-spýtal sa starostlivo a díval sa do diaľky.
"Keď nerátam príšernú bolesť hlavy a zrejme aj celého tela, tak je to celkom v pohode."-odvetila som rázne s pobavením v hlase.
"Pamätáš si niečo?"-jeho otázka jasne narážala na dnešnú párty. Dnešnú. No, radšej nechcem vedieť koľko je hodín, pretože ak by som sa o takomto čase vrátila domov, otec mi dá zaracha do smrti.
"Len matne, nejaké útržky. Spomínam si na brata a Olíviu, spitých, a to dosť riadne. Potom rozhovor so Scottom a to, že som si dala pivo."-odvetila som s úškrnom.
"Pivo. To nebolo pivo ale nejaká vodová sračka, do ktorej hodili omamnú látku. Ver mi, nechceš poznať detaily."-odpovedal s presvedčením, že to naozaj nie je dobrý nápad.
"Nie, chcem to počuť. Aspoň budem chápať pohľady ostatných, keď v pondelok prídem do školy."
"Našiel som ťa ležať pri bazéne. Odviedol som ťa do domu, no keď som ti šiel vziať vodu a tabletku proti bolesti hlavy, trochu mi to trvalo. Vrátil som sa a ty si polonahá tancovala na stole. Vážne chceš vedieť aj zvyšok?"-nadvihol obočie a ja som pery stisla do tenkej čiarky. Pokrútila som hlavou a rukou som so prešla cez tvár.
"Nesmierne sa teším na pondeľňajší deň. Zrejme nebudem mať povesť dievčaťa s diárom, ale pomenovanie bláznivá tínedžerka, ktorá konečne vyšla z tieňa a rozbalila to najviac, ako sa sa len dalo."-odvetila som so sarkazmom.
"Myslím, že väčšina ľudí bude mať v pondelok zmiešané pocity. Nebola si jediná, ktorá vyvádzala ako šialená."-posledné slová sa snažil trochu zmierniť, no nejak sa mu to nepodarilo.
"Hej, to mi je jasné."-s úsmevom som si zastrčila prameň nesposlušných vlasov za ucho.
"Chcem vedieť ešte jednu vec."-šepla som po chvíli a on sa znovu zahľadel do mojich očí. Pri jeho pohľade som sa roztápala a obarilo ma teplo ako v lete pri tridsať stupňových horúčavách.
"Pýtaj sa."-vyzval ma stroho.
"Ako som sa odtiaľ dostala?"-spýtala som sa zvedavo a on sa so zapýrením pozrel na svoje dlane.
"Vzal som ťa odtiaľ. Scott mal zrejme na práci iné veci ako strážiť si frajerku."-zaironizoval.
"Nechodíme spolu .."-ohradila som sa voči jeho odpovedi.
"Nemyslím, že sa tým niečo zmení."-dodal chladne.
"Justin .."-chytila som ho za zápästie, no Scottov výkrik môjho mena ma donútil obzrieť sa. Stál pri svojom džípe s partiou chalanov. Kývol hlavou, ako jasný náznak toho, aby som šla za ním.
ESTÁS LEYENDO
Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)
FanficMôžu sa stať z najlepších kamarátok tie najväčšie rivalky, len kvôli chalanovi? Všetko je možné. Možné až do tej doby, kým jedna z nich tú druhú nezačne naozaj nenávidieť. Pôjde o všetko. Až dokým to neskončí. No, nie tak celkom. To, čo príde, je...