Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 36

""Myslím, že toto je tvoje." 

Conor stál medzi dverami a v rukách držal môj denník. Musím uznať, že bol v lepšom stave ako predtým, keď ho hodil o zem a celý sa rozsypal. Zložila som si slúchadlá z uší a posadila som sa na posteli do tureckého sedu. Pristúpil ku mne a podal mi ho. Zadívala som sa na jeho prednú stranu a keď som otočila prvý list, na prázdnej strane bolo veľkými písmenami napísané prepáč. Jeho meno bolo načmárané do pravého dolného rohu. 

"Ako sestru ťa neznášam, pretože si vážne otravná, no toto by som si neodpustil. Na to mám až príliš dobré srdce." -zahral komika a pritom sa so zatvorenými očami chytil za srdce. Zasmiala som sa. 

"Naozaj mi to je ľúto." -hlesol previnilo a posadil sa predo mňa. 

"Páni." -odvetila som veľkomožne. "Nikdy by ma nenapadlo, že tieto slová budem niekedy počuť z tvojich úst. A ešte k tomu, keď budú určené pre mňa." -uznala som. 

"Tak vieš, nemám srdce z kameňa." -prehodil rukami. 

"Jasné, jasné." -napodobnila som sarkastický tón. 

"Nikdy by mi nenapadlo, že raz po tebe budem chcieť aj toto, no nedá mi to. Smiem ťa objať?" -spýtal sa zvedavo a zahryzol si do pery. Zarazila som sa. 

"Každopádne, myslím také súrodenecké objatie, vieš, na uzmierenie." -dodal nervózne. Pousmiala som sa a nastavila som k nemu otvorenú náruč. Ihneď do nej vkĺzol a rukou mi prešiel po vlasoch. Zatvorila som oči a vdýchla som jeho mužnú vôňu. Keď nad tým tak uvažujem, práve ma napadlo, že jeho parfém je dosť veľkým lákadlom báb. Mohla by som jeho tričko voňať celý deň, no aj tak by ma to neprestalo baviť. Je to síce môj brat, no ktorá žena dokáže odolať príťažlivej mužskej vôni? 

"No, myslím, že toho bolo dosť. Aj na týždeň, podľa mňa." -dodal zmätene a šúchal si ruky. 

"Keby len na týždeň, záloha na mesiac dopredu." -zasmiala som sa. V rukách som len tak zbežne listovala denník, no keď ma Conor zastavil na strane, ktorá bola celá čierna a zapísaná strieborným perom, vzal mi ho z rúk a začal nahlas čítať. 

"Vrátilo ma to do spomienok. Do spomienok na naše detstvo. Pamätám si, že som ho ako 4-ročná naháňala po celom detskom kútiku v nákupnom centre potom, ako mi vzal čiapku z hlavy. Mal o niečo viac ako ja, možno niečo cez rok, no nikdy nezabudnem na to, ako som sa zadívala za našich. Sedeli na lavičke blízko nás a držali sa za ruky. Bola tam s nimi aj naša nebohá stará mama, ktorá mi zážitky z detstva vravievala medzi tým, ako sme spolu piekli koláče. Držali sa za ruky, smiali sa zakaždým, ako sa na seba dívali hodnú chvíľu a nevedeli, čo povedať. V tej chvíli ich proste spájala tá blízkosť. Blízkosť ich lásky, ktorá mala tak veľké puto, že keď od seba ustúpili, videla som, ako sa vzďaľuje a rozplýva sa niekde v diaľke. Vždy som sa bála, že ak jej otec ruku pustí a niekam odíde, viac sa nevráti. No myslím, že som to zakríkla už len svojím premýšľaním, pretože tým, kto odišiel, bola mama. Ako malá som niečo ako rozvod alebo hádky nebrala do úvahy. Teraz viem, že pri zasvietenej lampičke na stolíku by som nezaspala ani potom, ako by ich hádka skončila. Trvala hodiny a ja som nedokázala zatvoriť oči. Stále si vyčítam, že som nikdy nemala odvahu zísť dole a presvedčiť ich svojim psím pohľadom, aby prestali. Možno keby sa mi to podarilo, došlo by im, že ma to bolí. No nie len mňa, ale aj Conora. Je to zvláštne, pretože sme tak, ako väčšina detí v rozvrátených manželstvách, prišli o jedného z rodičov a nedokázali sme ani pohnúť prstom, aby sme niečo zmenili."

"Za prvé, nechápem, ako dokážeš napísať niečo tak dlhé, za druhé, wau, a za tretie, nikdy som tieto tvoje spisovance nebral do úvahy, no keď som ich zlepoval a čítal som si niektoré časti, s prepáčením, " -nahodil psí pohľad a pokračoval " Uvedomil som si, že tých spomienok mám v hlave viac. Písala si si všetko. Všetko, o čom starká hovorila. Nikdy by ma nič také nenapadlo, zrejme preto, že som chalan, no byť tebou, asi sa zbláznim, pretože spomínať na niečo, čo tak prudko zasiahlo do našich životov by na mňa bolo trochu priveľa." -dokončil a položil denník vedľa seba.

"Tak veľmi som to zase do úvahy nebrala, proste som len chcela mať všetko pokope. Čas od času by sa postupne spomienky strácali a ja som považovala za výhodné uchovať si ich, nikdy nevieš, kedy sa ti nejaká zíde." -pousmiala som sa a on neveriacky krútil hlavou. "Tak či onak, asi by som vybuchol"

Postavil sa a kráčal k dverám. 

"Conor," -hlesla som a on zastal. "Naozaj, ďakujem." -pousmiala som sa a on provokatívne nadvihol obočie. Hodil imaginárnymi vlasmi dozadu a ja som vedela, že hneď ako vyjde z mojej izby, bude to zase ten starý Conor, ktorý hrá drsného chlapíka tak, ako zakaždým. 

Postavila som sa z postele a cez hlavu som si pretiahla tričko. Vyzliekla som si úzke trojštvrťáky a vyzula som si sandále. Natiahla som na seba tielko, kraťase a sadla som si za notebook. Vyhľadala som posledný playlist a stlačila som play hneď prvej pesničke. Vlasy som si uviazala do drdolu na vrchu hlavy a zatiahla som závesy, no keď som do rúk vzala ten posledný, pozrela som sa von oknom a cez svetlo, ktoré šlo z môjho okna som uvidela jasný obrys postavy. Justin stál na chodníku s rukami vo vreckách a díval sa priamo na mňa. 

Po pár sekundách si vytiahol z vrecka mobil, niečo do neho naťukal a priložil si ho k uchu. Môj mobil začal vibrovať na posteli a tak som šla poň. Znovu som sa postavila k oknu a zdvihla som ho. 

"Áno?" -ozvala som sa jednoducho a počkala som na jeho odpoveď.

"Môžeš zísť dole? Potrebujem s tebou o niečom hovoriť." -odvetil potichu. 

"Nemyslím si, že je to najlepší nápad. Prešlo len pár dní a ja vážne neviem, čo ti mám na to povedať." -zakvílila som a žmolila som v ruke kus závesu. 

"Fajn, ako chceš." -odvetil tvrdo a zložil. Rozbehol sa k vchodovým dverám. Začula som už len dupot jeho nôh na schodoch a potom to, ako vletel do mojej izby celý zadychčaný.

"Čo vlastne, kurva, chceš? Vieš všetko! Všetko, čo si tak veľmi chcela vedieť, tak prečo mi, do čerta, nedáš šancu povedať ti to tak, aby sa ma nemusela báť?" -skríkol a do mojej izby ihneď nabehol Conor s otcom. 

"Čo sa to tu deje?" -zvreskol otec a namrzene Justina tľapol po pleci. Ani ním nemyklo, jeho oči stále skenovali tie moje. 

"Ja naozaj neviem, čo očakávaš, no je to proste môj život. Buď sa s tým zmieriš alebo mi proste dáš košom. S tým druhým sa síce nebudem môcť zmieriť, no čokoľvek je lepšie ako čakanie na tvoje rozhodnutie. Ja viem, si žena, so ženami to ide ťažko, no milujem ťa až priveľmi na to, aby som ťa stratil." -dodal tragicky a pristúpil ku mne. Zmätene som si ho premerala a zahryzla som si do pery. 

"Milujem ťa, to je to jediné, čo ti na to dokážem povedať. Sľúbili sme si, že spoločne prejdeme cez čokoľvek a viem, že príde niečo, čo nás na kolená zrazí ešte viac, no aj potom ti budem môcť povedať, že ťa milujem, pretože je to pravda." Moje oči zaliali slzy a moje pery túžili byť v opojení tých jeho. Urobila som to, na čom sa zhodla každá časť môjho mozgu a pristúpilo k tomu aj moje srdce. Tvár som si zaborila do jeho bundy a on ma obnažene kolísal vo svojom náručí. 

No každý krásny okamih sa raz musí skončiť. Medzi nami stál môj otec a jeho hnev k tomu, že som mala odvahu vykričať mu pred pár dňami do očí celú pravdu.