Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 24

„Zbláznil si sa?“ –vybehla som na neho a pomohla Justinovi postaviť sa. Ignoroval moju otázku a s naštvaným pohľadom prešiel blízko Justinovej tváre.

„Ale, ale, pozrime sa. Niekto sa tu nedokáže pozviechať sám a potrebujem pomoc od mojej frajerky.“ –odvetil nadradene a uškrnul sa. Nadvihla som obočie.

„Čo prosím? Frajerky? Ak ti to náhodou ešte nedoplo alebo si to ešte riadne nestrávil, my dvaja už spolu nechodíme.“ –hlesla som rázne. Pozrel sa mi do očí a sprisahanecky sa na mňa díval.

„My dvaja si to vyriešime neskôr,“ –odbil ma rukou, ktorou ma donútil ustúpiť. „Tuto s mladým máme ešte nevyriešené nejaké neodkladné záležitosti.“

„S tebou sa ja nemám o čom baviť.“ –odsekol  Justin a prešiel popri ňom, no po náhlom údere Scottovej pravačky znovu skončil na zemi.

Chodby sa pomaly zapĺňali študentmi, ktorí sa vracali z obeda pre svoje tašky. Zrejme ich bitka na školskej chodbe zaujala až natoľko, že domov určite nemali naponáhlo. Vystrašene som sa obrátila a sledovala, ako okolo nás troch tvoria kruh. Scottove posily stáli niekde v dave, takže ak by sa Justin o niečo pokúsil, odniesol by si to dvojnásobne. Vlastne, keď som zaregistrovala Scottov úder do Justinových rebier, myslím, že posily až tak nepotrebuje. Než som sa stihla spamätať, kým som vykríkla Scottove meno, jeho kamaráti, spolu s mojím bratom za zadkom pribehli na pomoc, aby Justina ešte viac ponížili. Conor sa na mňa útlo pozrel a ja som sa nestihla čudovať, že je do týchto sračiek naozaj zapletený.

„Teraz už nie si taký frajer, keď  sa na mňa dívaš zo zeme, však?“ –provokatívne sa zaškeril a kopol ho do brucha. Justin sa zvíjal v bolestiach a hlasno si odkašľal. Vbehla som medzi nich, no automaticky som proti chalanom z bejsbalového družstva nemala šancu. Chytili ma do náručia a odtiahli naspäť. Mykala som sa a kopala, snažila som sa Justinovi pomôcť, no bola som ako spútaná. Ruky, dvojnásobne väčšie než tie moje, ma pevne držali okolo ramien a rúk.

„Si nula,“ –zakvílil Scott a prechádzal okolo neho. Kopol ho do brucha a ja som hlasne vykríkla. Decká okolo sa smiali a kričali, aby Scott znovu zasiahol. Zasmial sa a poobzeral sa okolo seba. Jeho oči našli tie moje, a uvideli, ako sa zdesene mykám v rukách jeho kamarátov.

Pokrútil hlavou a bez toho, aby sa na Justina pozrel, ho znovu udrel a pritom sa díval na mňa. Chcel, aby som cítila takú istú bolesť, aj keď v porovnaní s tým, koľko úderov Justin dostal, sa to nedá ani opísať.

„Takže mňa si sa vzdala kvôli nemu? Práve vtedy, keď som ti dovolil, aby si sa dozvedala všetko? Za ním si bežala pri každej príležitosti?  Za nulou, ktorá nikdy nebude mať postavenie hodné na to, aby si získala takú babu ako si ty?“ –zreval a každou otázkou vo mne vyvolával ešte väčšie napätie.

„Povedz niečo!“ –skríkol a neúprosne sa na mňa díval. Jeho pohľad skrížil ten Justinov, plný bolesti a zlomu.

„Možno, že nie je členom bejsbalového družstva,  možno, že nemá postavenie aké máš ty a tie tvoje gorily, možno, že nemá nič, čo máš ty. No jedno má. A to moje srdce.“ –odvetila som odhodlane a zazrela na neho. Sťažka preglgol a rukou naznačil, aby jeden z chalanov Justina znovu udrel. Keď som uvidela Conorovu päsť, ako zasiahla Justinovu sánku, vyhŕkli mi slzy. V tej chvíli som chcela byť niekde inde. Chcela som so zatvorenými očami ležať v tráve. Sama. V živote, v ktorom som nikdy nepoznala žiadneho z ľudí, na ktorých mi tak neskutočne záleží. V živote, v ktorom by som nikdy nepoznala Justina. Všetko by bolo oveľa jednoduchšie.

Pristúpil ku mne a zastal len kúsok od mojej tváre. Čakala som, že mi vlepí facku alebo, že mi vykričí to, ako ma nenávidí, no on .. on ma pobozkal. Mojim telom prebehla vlna vzrušenia a elektriny. Pohla som perami, užila som si ich prítomnosť, no keď som bola späť v realite, vytrhla som sa z ich zovretia a odpľula som si k jeho nohám. Všetci stíchli, vedeli, čo bude nasledovať.