Keď som sa nad ránom zobudila v jeho náručí, nechcelo sa mi postaviť a uvedomiť si, že jeho oči nebudem vidieť po zvyšok dňa, no teraz len na malú chvíľu Ležal na bruchu, bok hlavy, ktorý mal uložený na poduške spôsobil, že jeho pery zostali mierne našpúlené. Vyzeral tak zlato a nevinne. Prsty, ktoré sami od seba zastali len malý kúsok od pokožky jeho chrbtu, sa stiahli, len čo sa jej dotkli. Nechcela som ho zobudiť, no mala som nutkanie urobiť to. Vidieť jeho rozospatý pohľad by určite stálo za to. Pomaly som sa postavila a navliekla som si rifle. Cez hlavu som si pretiahla tričko a vlasy som si uviazala do drdolu na vrchu hlavy. Mierne sa pomrvil, keď som otvorila dvere na svojej izbe a zbehla som po schodoch dolu do kuchyne. Všetci ešte spali, keďže bolo ešte len niečo po šiestej. Obvykle nevstávam takto skoro, no dnes mám mimoriadne veľa energie. Čudujem sa? Včerajší večer hovorí za všetko! Sama pre seba som sa usmiala a otvorila som chladničku. Vybrala som z nej pomarančový džús a štyri vajíčka. Džús som naliala do dvoch vyšších pohárov a po usmažení vajíčok som to všetko položila na tácku. Zo skrinky som ešte vybrala pečivo a kečup. Prešlo pár minút, no keď som sa vrátila späť do izby, Justin už ležal na chrbte dívajúc sa do stropu.
Len čo ma uvidel stáť vo dverách, tvár mu zalial široký úškrn.
"Dobré ráno." -zvolala som tichšie, aby som našich nezobudila a sadla som si k nemu do tureckého sedu. Svoje ´ránko´ vyjadril sladkými bozkami, ktoré smerovali až na môj krk, no len čo som mu pred nos strčila tanier s vajíčkami, oblizol si pery a ignorantsky sa do nich pustil.
"Kedy si sa naučila variť?" -spýtal sa s plnými ústami a napil sa.
"Variť?" -nadvihla som obočie. "Vajcia na tvrdo vie spraviť aj môj mladší brat." -odvetila som posmešne. Sklesnutý výraz tváre hovoril za všetko. "Berme to tak, že to, že viem spraviť špagety sa tiež počíta ku kuchárskemu umeniu." -dodal víťazoslávne.
"Ak vieš urobiť len špagety, tak tvoj jedalníček počas týždňa nie je práve najpestrejší. Cestoviny každý deň, záchodová misa sa ti teda nepoďakuje." -zasmiala som sa. Zazrel na mňa a prestal žuť.
"Čo je?" -stále som sa smiala. "Povedala som to čo najcitlivejším spôsobom, aby sa ťa to počas raňajok veľmi nedotklo, no vidím, že si baba." -vyplazila som mu jazyk.
"Ja a baba? Ak tomu, čo som včera večer predviedol vravíš detinskosť a prirovnávaš to k výkonu každého dievčaťa, tak potom tvoje vzdychy prirovnám k niečomu oveľa horšiemu." -nahodil diabolský úškrn. Rukami som si zakryla tvár. "Nie, prosím, včerajší večer nespomínaj." -pozrela som sa na neho cez prsty. Zarazil sa. "Justin, nie, tak som to nemyslela. Včerajšia noc bola tou najkrajšou v mojom živote, no nerada sa bavím o intímnych veciach, ako to povedať, tak po lopate." -odvetila som bez okolkov.
"Toto nemyslíš vážne, však?" -nadvihol jedno obočie. Prikývla som, no prstom som mu naznačila, aby stíšil hlas. "Myslím, že je jedno ako potichu budem hovoriť, tvoje vzdychy by počul aj hluchonemý!" -zvolal a ja som ho buchla päsťou do pleca. "Prestáň.." -zakvílila som červenajúc sa.
"Čo ti na tom tak vadí? Bola si úžasná." -polichotil mi a moje líca nabrali priam až bordovú farbu. Zadívala som sa na jeho nahú hruď a potom som si premerala jeho ruky. Odložila som tácku s raňajkami a prisadla som si k nemu čo najbližšie. Prstami som mu prešla po tých jeho a oboma rukami som mu obopla zápästie. Zaviedla som ich do môjho lona, pričom som si musela rozopnúť opasok na rifliach. Perina, ktorou bol prikrytý, sa na mieste medzi jeho nohami podvihla o čosi viac. Zasmiala som sa, no keď pohol rukou, od vzrušenia som zatvorila oči a zaklonila som hlavu. Rukou mi zašiel do vlasou a pritiahol si ma k svojim perám. Vydýchla som pomedzi pootvorené ústa a tak dostal jasný prístup zakomponovať aj svoj jazyk. Ľahol si a ja som si na neho obkročmo sadla. Prstami ma hladil po nahom dekolte a ja som sa mu hrala so spodnou perou. Mierne som mu do nej zahryzla a potom som ho znovu pobozkala. Ako naschvál som sa v tej chvíli, ako išiel od vášnivosti vydýchnuť som sa postavila a hodila som po ňom nohavice.
"To bolo čo?" -vyvalil oči a zostal ležať ako obarený.
"Musíš vypadnúť, o hodinu začína škola a moji bratia mi môžu kedykoľvek vbehnúť do izbu so žiadosťou o nejakú kravinu." -prekrútila som očami. Otrávene si vzdychol na znak nesúhlasu a natiahol si boxerky. Potom na seba hodil aj zvyšok oblečenia a hľadal svoje ponožky. Zadívala som sa na jeho nohy.
"Však nerobíš to, čo si myslím, že robíš?" -privrel oči a skúmavo na mňa pozrel. Zarazila som sa a pozrela som sa do stropu s výrazom šteňaťa. Pristúpil ku mne a rukou mi skĺzol od pásu až k môjmu zadku. Pobozkal ma na kraj brady. "Ty nie, aby si obdivovala môj dokonalý sexy zadok." Donútil ma siahnuť si naň. Zadŕžala som smiech. "Ty sa zameriaš na moje otrasné nohy. Je to normálne?" -spýtal sa zvedavo.
"V mojom prípade, áno!" -odvetila som ihneď. Pregúľal očami a ponožky si obul na druhej strane postele. Založila som si ruky a keď sa obzrel, vyplazila som mu jazyk.
"Violet, ak si nasáčkovaná v kúpeľni, radím ti vypadnúť!" -začula som chrapľavý hlas môjho brata. Zmeravela som a Justin tiež.
"Čo teraz? Nemôžeš vyjsť z domu predným vchodom, Conor by to ihneď vykecal Scottovi. A keďže nemáme ani zadný vchod, nezostáva ti nič iné ako použiť okno." -pozrela som sa tým smerom a dotlačila som ho k nemu.
"Zbláznila si sa? Čo som ja Spiderman? Toto nedám!" -oponoval mi.
"No len si spomeň, kto ma donútil skočiť so sedem metrového múru a pritom na jeho kraji bol rebrík!" -vysmiala som sa mu.
"Ale to bola krízová situácia!" -našiel si dobrú výhovorku. "A toto nie je?" -spýtala som sa. "Ak nechceš skončiť dolámaný na lôžku v nemocnici, tak už konečne skáč!" -zvýšila som hlas a šťuchla som ho. Dopadol na rovné nohy. Hodila som mu ešte jeho tažku a ustila som sa, že sa mu nič nestalo.
"Toto si ešte vybavíme!" -odul spodnú peru a bežal na druhú stranu ulice. "Aj ja ťa ľúbim!" -skríkla som za ním, no potom som si uvedomila akú hlúposť som urobila.
"Koho ľúbiš?" -Conor stál medzi dverami so založenými rukami.
"No koho asi, Scotta. Volala som s ním." -odpovedala som jednoznačne.
"A prečo je tvoj mobil na stolíku?" -spýtal sa znova. Zahľadela som sa jeho smerom a pozrela som sa späť na brata. "Kriste, musíš sa do všetkého starať? Vypadni z mojej izby!" -hodila som po ňom vankúš.
"Zjavne si svoje úvahy nespisovala do bloku, ale si ich dávala výrazne najavo svojimi sladkými ústočkami." -odvetil so sarkazmom.
"Takými sladkými, že ťa ľahko dokážu poslať kade ľahšie." -odvetila som a zabuchla som mu pred nosom.
So slúchadlami na ušiach som kráčala ku škole. Justin už stál medzi partiou spolužiakov, s ktorými chodí na matiku. Len čo ma uvidel, rovnovážne a priamo sa na mňa zahľadel. Pousmiala som sa a zastrčila som si vlasy za ucho. Zmenila som smer a odkráčala som smerom k babám, ktoré na mňa čakali. Z druhej strany budovy zrazu vyšiel Scott s pár kamošmi. Hlasne sa smiali, no keď mu jeden z nich ohlásil, že idem pred nimi, Scott sa zarazil a s ťažkým preglgnutím sa na mňa zadíval. Pozrela som sa do zeme a ignorantsky som okolo neho prešla. Schmatol ma za rameno, čo sa dalo jasne čakať. Pozrela som sa mu do očí, no druhý uhol viedol Justinov namrzený pohľad a zaťaté päste. Vytrhla som sa mu a zmiernila som jeho nadradenosť svojim uštipačným pohľadom. "Už nikdy viac sa ma nedotýkaj!" -zasyčala som.
"Violet, musíme sa porozprávať." -hlesol bezradne. Pregúľala som očami.
"Nemáme o čom .."-odsekla som. Moja odpoveď sa mu zjavne nepáčila, ako by aj mohla. Rukou ma chytil za sánku a skúmal ma.
YOU ARE READING
Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)
FanfictionMôžu sa stať z najlepších kamarátok tie najväčšie rivalky, len kvôli chalanovi? Všetko je možné. Možné až do tej doby, kým jedna z nich tú druhú nezačne naozaj nenávidieť. Pôjde o všetko. Až dokým to neskončí. No, nie tak celkom. To, čo príde, je...