Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 35

„Mrzí ma, čo som povedala. Nemyslela som to tak.“ –hlesla som previnilo a svoje čelo som si oprela o to jeho.

„Je to ok, nerieš to, tiež mám na tom svoj podiel viny.“ –uznal úpenlivo a pousmial sa na mňa. Vzal moju dlaň do tej svojej a spoločne sme kráčali k jeho autu.

„Takže je to medzi nami také ako predtým?“ –spýtala som sa zvedavo a nastúpila som.

„To slovíčko predtým, by som predsa len vynechal.“ –sadol si vedľa a zapásal sa. „Vieš veľmi dobre, že ani to, čo bolo predtým nebolo stopercentné.“

„Chceš tým povedať, že to, čo sa stalo medzi nami pred pár mesiacmi berieš ako ..“ –nedokončila som, len som sa na neho zadívala, kým strčil kľúče do zapaľovania.

„Ako samozrejmosť.“ –dokončil a znovu sa usmial.

„Takže naše prvé rande je pre teba samozrejmosť?“ –spýtala som sa s nadvihnutím obočia.

Trošku ma zaskočilo, že to dokáže povedať, pretože v tú noc sa nič samozrejmé nestalo.

„Nemyslím si, že by si to tak mal nazývať, pretože byť naháňaný strážnikom parku nie je podľa mňa až taká výhra.“ –odvetila som prosto.

„V tom máš pravdu, no každý tretí pár o svojom prvom rande hovorí len v tom negatívnom znení.“ Vyšiel na cestu a zaradil sa do jazdného pruhu. Hodil trojku a pridal plyn.

„A v akom znení o ňom vravíš ty?“ –vyzvedala som.

„Ty možno útek pred spravodlivosťou berieš ako niečo romantické a vzrušujúce, pre mňa to však bol jeden veľký trapas.“ –odsekol a díval sa na cestu.

„V tú noc ti to ako trapas neprišlo.“ –snažila som sa jeho tvrdenie aspoň nejako vyvrátiť.

„Do toho sa musíš dostať.“ –dodal.

Oprel som sa do sedadla a dívala som sa von oknom. Viac som nepotrebovala vedieť. Dokonca ma ani nezaujímalo to, kam ma vezie. Zrejme na ďalšie rande, ktoré bude môcť nazvať ďalším trapasom.

„Kde to sme?“ –spýtala som sa, len čo sme stúpili na vyprahnutú zem uprostred ničoho.

„Mám sa tu s niekým stretnúť, potrvá to len chvíľku.“ –odvetil a strčil si ruky do vreciek. S pregúľaním očí som sa oprela o kapotu.

„Máš na pláne stavať barák alebo ideš, nedajbože, kšeftovať s drogami? Pretože toto miesto sa hodí na všeličo,  len nie na obyčajné stretnutie.“ –odvrkla som naštvane.

„Čo je s tebou?“ –spýtal sa zvedavo a pristúpil ku mne.

„Nič.“ –odsekla som nezaujato. Zrejme mi chcel položiť ďalšiu otázku, no na úzkej ceste pred nami sme začuli zvuk prichádzajúceho auta. Spravil pár krokov vpred a počkal, kým auto zastaví v tesnej blízkosti. Potom pridal do kroku a strčil hlavu k stiahnutému okienku. Nevidela som, kto v ňom sedí, pretože všetky okná mali zvonku čiernu farbu. Justin sa na mňa párkrát pozrel, no potom znovu viedol dôverný rozhovor s dotyčnou osobou v aute.

Už ma to prestávalo baviť. Rozprávali sa takmer hodinu a mne slnko pražilo do tváre. Postavila som sa a vošla som do auta. Justin po pár sekundách zaregistroval, že už sedím v aute a tak sa s dotyčným rozlúčil. Auto sa otočilo a vydalo sa na odchod. Justin sa za ním ešte chvíľu pozeral, no potom nastúpil dnu a bez jediného slova naštartoval.

„Kto to bol?“ –spýtala som sa zvedavo. „Alebo sa to mám spýtať v ženskom rode?“ –podpichovala som ho. S obliznutím pier zo mňa spustil zrak a bez odpovede mieril naspäť do civilizácie.