Part 34

242 15 0
                                    

„Ako iste viete, som hrdá na každého z vás. O pár dní prídu výsledky vašich testov a podľa vašich identifikačných čísel bude na nástenke pri východe školy oznam s celkovým prospechom. Osobitne každý jeden z vás dostane papier s vyhodnotením, ktorý bude musieť podpísať jeden z vašich rodičov, ako oboznámenie. Ako iste viete, nemám rada dlhé príhovory, takže to skrátim, aby podaktorým z vás neovisla hlava. Nech maturity dopadnú akokoľvek, teší ma, že ste si na poslednom roku dali takto záležať a presvedčili ste mňa a ostatných členov učiteľského zboru, že naozaj máte na takú školu, akú ste si sami vybrali. Držím Vám palce a želám vám, aby vám vaše plány do budúcna vyšli tak, ako ste si predstavovali.“

Pani Figeraldová, ako zástupkyňa všetkých učiteľov, predniesla dosť krátky príhovor na to, aby ho každý pomaly strávil. Nekarhala nás, dokonca sa ani necítila trápne, keď sa pár krát musela pozrieť na dieru v plafóne potom, ako naši chalani včera vytrhli diskoguľu, keď skúšali svetlá na rozlúčku so strednou hneď potom, ako budeme oficiálne prijatý na vysokú školu. Riaditeľ našej školy sa, bohužiaľ, na lúčení so školou nezúčastní kvôli zdravotným problémom. Myslím, že to padne vhod každému, kto bude mať v deň párty, v krvi vyše promile alkoholu. Jeho ustavičné frflanie a omieľanie toho, aké následky to bude mať nasledujúci deň, snáď počul už každý, preto som úprimne rada, že príhovor mohla predniesť pani Figeraldová, ktorú som si za posledný mesiac obľúbila na toľko, že sa sama ponúkla a preskúšala moje znalosti z maturitných predmetov. Keď mi rozprávala o svojej rodine a to, ako jej mama zomrela, keď mala 7 rokov sa trošku zamiešalo do mojich pocitov, ktoré mi sužovali vnútro. Vcítila som sa do jej bolesti a do toho, ako ťažko to musela niesť v takom malom veku. No v porovnaní s tým, že moja mama na mňa kašle a žije bohviekde je to len menší odvar toho, čím si prešla ona.

Sedela som v druhej rade od konca. Mala som priamy výhľad na stoličku, o ktorej operadlo bol opretý Justin v kockovanej košeli. Díval sa dopredu, dokonca som ani na malú chvíľu nezaregistrovala, že by očkom mihol do strany a pozrel sa mojím smerom. Sedela som od neho asi tri rady a vôbec mi nevadilo, že vo chvíli, kedy prežívame dni, ktoré zmenia náš život, nesedím pri ňom. Ak mám pravdu povedať, nerozprávame sa odvtedy, čo som sex s ním nazvala ako niečo, čo nič neznamenalo. Čiže dva týždne. Keď okolo seba prejdeme na chodbe alebo keď sa stretneme v meste, vymeníme si úsmevy a pozdravíme sa, no na nič viac sa ani jeden z nás nezmôže.

Všetci začali tlieskať a postavili sa. Každému na tvári žiaril úprimný úsmev. Naši učitelia tlieskali spolu s nami, na úspešné ukončenie posledného školského roka na tejto škole.

Postupne sa hala vyprázdnila a my sme vyšli von. Nižšie ročníky kvôli prípravám a skúškam dnes mali voľno a okolo šiestej ráno spali bez toho, že by ich sny prerušil zvuk dotieravého budíka.

V obtiahnutých krémových šatách s holým chrbtom, cez ktorý sa z oboch strán tiahla látka s mašľou uprostred, som vyšla pred školu spolu so skupinkou spolužiačok.

„Tento rok zakončíme ako sa patrí! Nielenže si užijeme rozlúčku v škole bez Swarovského, u Stevena po dvanástej začína párty s toľkým množstvom chľastu, aký si naozaj zaslúžime! –nadchýňala sa nad blížiacimi sa plánmi Rebeca.

„To si píš, že hej. Swarovského sme odstavili, no ako správny štvrtáci ho pôjdeme aspoň pozrieť a prinesieme mu ako znak úcty popol z nášho klasáku.“ –navrhla všestranne Emma.

„Myslím, že to by bolo až priveľmi divné.“ –Kate zvraštila obočie.

„Súhlasím so Kate. Ďalší infarkt riskovať nebudeme. Ten starec mi síce lezie na nervy, no zbožňujem ho za to, že len vďaka nemu máme toto všetko.“ –Rebeca viedla ten správny prístup.

„Máte pravdu, ten starý páprda je naše zlatíčko. Za depiláciu celého tela by nás tiež nepochválil, takže zostaneme pri typickom ohranom darčeku. Nejaký obrovský maco s funny nápisom na tričku a fontána s čokoládou.“ –pousmiala sa Emma a popravila si lem na šatách.

„Čokoládová fontána? Žartuješ! Ak je toto ohrané, tak potom tú depiláciu vyskúšam ja!“ –odvetila Susan so smiechom, ku ktorému sa pridali aj ostatné baby.

„Nech má aspoň trochu radosť, uberieme o dve fľaše pravého chľastu a prispejeme na fontánu. Po tomto určite nemôže povedať, že ho nemáme radi..“ –dokončila ich nápady Susan. Všetky prikývli, no ja som ich rozhovor sledovala len tak matne. Obzerala som sa po školskom dvore a hľadala som Justina. Chcela som konečne skončiť našu tichú domácnosť a a poriadne ho vybozkávať. Zbožňujem, keď sa hnevá, no v tomto prípade toho bolo už dosť.

„ ..čo ty na to, Violet?“ Začula som posledné slová Susaninej otázky a vyvedená z miery som sa k nim otočila.

„Čo? Áno, áno, myslím, že je to úžasný nápad.“ –odvetila som narýchlo a baby sa na mňa začudovane pozreli.

„Susan sa ťa pýtala otázku ohľadom ochrany a tvoja odpoveď vyznela dosť divne.“ –zasmiala sa Kate.

„Deje sa niečo? Nehľadáš náhodou toho svojho princa na bielom koni?“ –spýtala sa uštipačne Rebeca. Moje líca nabrali červenú farbu.

„V jeho prípade je to skôr čierny Mercedes, ale vďaka za snahu.“ –odvetila som posmešne.

„Koľko už rezignujete? Dva týždne? Vážne dievča, už to skonči, chlapec potrebuje zasunúť aspoň dvakrát za týždeň.“ –navrhla.

„Škoda, že ten tvoj nezasunul ani raz.“ –prevrátila som očami. Stisla pery do tenkej čiarky.

„Ja žiadneho chalana nemám.“ –nadvihla jedno obočie.

„Vidíš, presne o tom hovorím.“ –hlesla som.

Baby sa stiahli a divne sa na mňa pozreli.

„Prepáčte, potrebujem na chvíľu vypnúť ..“ –odvetila som s prejdením ruky po tvári a otočila som sa na odchod, no vrazila do človeka o polovicu hlavy vyššieho odo mňa.

„Ahoj,“ –ozval sa s úsmevom a zastrčil si ruky do vreciek svojich čiernych riflí.

Roztrasene som zo seba vydala mierne „čau“ a obzrela som sa k babám na znak toho, aby sa vzdialili.

„Poďme, vzduch o chvíľu začne hustnúť.“ Kate si neodpustila uštipačnú poznámku a s úškrnom aj spolu s babami odkráčali.

Nervózne som si spojila ruky a prešla si jednou cez druhú. Justin mykol ústami a po krátkou premýšľaní sa mi pozrel priamo do očí. Chystal sa niečo povedať, zrejme nejaké nepatrné ospravedlnenie, no ja som s pokrútením hlavy vzala jeho tvár do dlaní a na pery som mu vtisla dlhý bozk. Inštinktívne si obmotal ruky okolo môjho pásu.

Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora