Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×

28.8. Friday part two

„Super," vyskočí na nohy ,chytí ma za ruky a vytiahne ma z lavičky. V nemom úžase sa mu dívam na chrbát . Ťahá ma všemožnými uličkami . Stále ma drží ale len za jednu ruku . Sústreďujem sa len na jeho dotyk. Preto ma prekvapí ,keď zastane. Vrazím do neho .

„Prepáč , si dosť rýchly ,"vyhováram sa . Usmeje sa na mňa . Pozriem sa za neho .Moc mi to nepomôže, pretože je tu masa ľudí.

„Kde sem?"

„To je prekvapenie," žmurkne. On žmurkne! Ale, nemôžem zabúdať na to ,že sa na neho stále hnevám.

Dám sa na špičky a rukou sa mu zapriem o rameno. Na malom stánočku je napísané „Dedkova cukrová vata" .

„Pokazila si mi prekvapenie," smutnými očkami sa na mňa pozrie.

„Čo ak nemám rada cukrovú vatu?" Pomaly sa posúvame dopredu.

„Čo ak som na ňu alergická? Čo ak sa bojím cukrovej vaty?" Sústredím sa , aby som mala vážnu tvár .

Pobavene na mňa pozerá z vrchu. „ Máš nejaké trauma s vatou?"

„Mohla by som mať ." Dlho to nevydržím . Určite sa za minútku aspoň na neho usmejem.

„Napríklad som sa z nej mohla dusiť alebo som zakusla do paličky a vylomila si zub."

„Risknem to aj tak ," povie a už objednáva dve malinové cukrové vaty.

„Díky," poďakujem a zoberiem mu z pravej ruky vatu. Pomaličky z nej trhám kúsky . Kráčame medzi trhoviskom. Je tu oveľa menej ľudí ako tu bolo pred dvadsiatimi minútami . Zapozerám sa na Jacka . Jeho vatu je ústami. Musím sa nad tým pousmiať . Je vážne zlatý ako sa snaží udkusnúť malý kúsok ale z ústami ťahá za sebou skoro celú vatu.

„Čoskoro budeš mať traumu z vaty ty," pozrie na mňa a ja ukážem na všetku vatu ,čo mu trčí z úst .Usmeje sa na mňa a polovica vaty mu padne z úst na zem .

„Ups," pozrie sa na svoje biele číňanky , na ktorých ma rúžové fľaky.

Paličky odhodíme do koša . S očakávaním ,čo bude ďalej sa na neho pozriem. Pozerá sa kdesi do davu ľudí .

Super ,kto sem  ide? Otočím sa smerom ,kde sa Jack pozerá. No nestihnem sa ani poriadne zapozerať na ľudí , keď ma zas chytí za ruku a ťahá preč. Premýšľam  nad tým  , koho mohol vidieť. Prechádzame okolo mojej budúcej školy. Už len tri dni a budem oficiálne prváčka na strednej.

Očividne sa už nenachádzame na trhovisku ale v nejakom parku. Začne pršať.

„Poď, skováme sa sem ," ukáže na malú budovu s veľkými schodmi. To je posledná vec ,ktorú vidím .

Dážď je taký hustý , že nevidím pred seba. Aspoň, že ma Jack stále drží za ruku .  Pozerám sa na moje premočené tričko, rifle a topánky ,keď zacítim cigaretový dym. Zdvihnem hlavu . Šokovane hľadím na Natea ako s úsmevom fajčí cigaretu a pozerá sa na nás.

„Idete si to rozdať?" Po tejto jeho vete mám chuť vyliezť na strom ,nech mám väčšiu šancu aby ma zasiahol blesk.

„Už nie ,keď si tu ty," pokojne mu odpovie Jack. Už nie? Vážne to povedal? Sadnem si čo najďalej od Natea. Jack si ešte chvíľku žmýka tričko. Napokon si sadne vedľa mňa. Nemusí byť ani vyzlečený aby som videla tie jeho svaly . Mokré tričko mu ich obkresľuje perfektne.

„Nie je ti zima?" šepne Jack.

„Keby aj je ,ako by si mi mohol pomôcť?" pošepkám mu naspäť ale očividne nás je počuť .

„Môžem ťa zapáliť," odpovie tým jeho prihúleným hlasom Nate. Prevrátim oči. Začujem , ako niekto odniekiaľ po sebe kričí. Niežeby sa hádali. Skôr sa asi nepočujú ,kvôli dažďu .

„A sme tu," zakričí mužský hlas. Všetci traja sa pozeráme do šera. Zrazu z dažďa vybehne premočený Sammy a Alex. Nechápem , ako tí dvaja sa našli ale som rada ,že tu Alex je. Keď si uvedomia ,že nie sú sami pozrú na nás.

„Naomi!!" radostne si zakričí Alex. „Všade som ťa hľadala."

„Vážne? Myslela som si ,že si s Mikeom." Vlastne som na Alex vôbec nemyslela . Nebolo kedy.

Sadne si o schod nižšie ako sú moje nohy. Sammy sa zvíta s Nateom a Jackom.

„Hneď keď doprší ideme na autobus!" nahnevane povie Alex. Hej, je pravda ,že chcem ísť domov ale prečo chce ísť Alex , keď tu mala Mikea , to neviem.

„Prečo?" napokon sa jej spýtam. Jack sa postavil a šiel si sadnúť k Sammymu a Nateovi. Alex si teda sadla na jeho miesto.

„ Mike bol strašne divný. Stále po všetkých pokukoval ako keby videl nejakú superstar alebo čo. A narazila som na Sammyho ako čaká na jedlo ,tak len na tú sekundu čo som ho zdravila , Mike zmizol. Naozaj neviem čo sa stalo." Veľmi smutne sa na mňa pozerá. Alex nebýva nikdy smutná . Mike musí za to zaplatiť.

„Keď ho niekedy stretnem na ulici ,kopnem ho do rozkroku." Po mojej vete nastalo veľké ticho. Chalani sa prestali rozprávať a pozreli na mňa. Na tie výrazy nikdy nezabudnem . Obe sme sa začali na nich smiať.

„Možno ,že má frajerku," poviem , keď sa dosmejeme .

„Nie , nemá . Pýtala som sa ho to na party." Krúti hlavou .

„Ty si niečo aj z party pamätáš?" usmejem sa na ňu.

„Prestaň! Jasné ,že si všetko pamätám. Pamätám si aj veci , o ktorých nevieš ,že by som si mala pamätať ale ja si ich pamätám." Pozriem na ňu ako na neandertálca.

„Čo?"

„Napríklad , keď si tancovala so Sammym," usmeje sa na mňa a potom otočí hlavu na Sammyho. Zas je tu ticho , teda až na dážď .

„Vy ste spolu tancovali?" zaujato sa spýta Nate. Prečo ho to prekvapuje?

„Skôr by sa dalo povedať , že som mu spala na hrudi a kolísali sme sa z jednej strany na druhú," vysvetlím im.

Sammy sa pri tej myšlienke usmeje . Jack aj Nate sa stále tvária akoby ich niekto bachol panvicou po hlave.

„Musíte nás stále počúvať?" trošku na nich zvýšim hlas aby ma počuli.

„Nejde vás nepočúvať , keď v Alexinom prípade je aj a šuškanie ako výkrik do mikrofónu ." Podotkne Nate. A má pravdu. Alex nevie vôbec hovoriť potichu.

Vidím ,že ju to dosť nahnevalo . Chcem niečo povedať na jej obhajobu ale nie je čo. Pozriem na Jacka . Hľadí pred seba.

To ticho čo tu vládne nie je trápne . Je upokojujúce. Po desiatich minútach sedenia a čučania do dažďa vidíme , že počasie sa upokojuje.

„Ideme?" vyzve ma Alex. Pozriem na chalanov. Jack stále hľadí pred seba. Sammy a Nate na nás pokukujú .

„Dobre," zdvihnem sa zo schodov . „Ideme aj my?" počujem Sammyho hlas. Obe sa pozrieme smerom na nich. Nate nerozhodne krúti hlavou.

„Tak dobre," vzdychne a pozrie na sediaceho Jacka.

„Gilinsky zvládneš to tu?" spýta sa Jacka. Letmo sa usmeje a pozrie sa hore na neho. „Samozrejme." Posledné slovo ,ktoré som ho počula povedať v lete.

Venované mojej Alex!

Nate v médiach :)