28.8. Friday part one

183 12 0
                                    


Naomi mi ešte v stredu o polnoci volala. Nezobudila ma ,lebo som nespala. Pozerala som mojej mamy obľúbený film : Deník Bridget Jonesové . Náhodou to bolo v telke . Väčšinu scén som preplakala .Ani neviem prečo ,proste všetko , čo sa odohrávalo v deji mi prišlo také ... precitlivené ?! A potom mi Naomi zavolala.

„Spíš? Asi nie lebo si mi to hneď zdvihla. Nemôžem ti to opísať v telefóne. Len , som veľmi šťastná!! Asi umriem ak ti to nepoviem!!! Aaaach. No ale chcem ti oznámiť ,že Jack nás pozval na trhy . Ale je to až v piatok. A keď ma šiel odprevadiť domov ,stretli sme moju mamu. Trapááás ," smiala sa .

„Ale našťastie bola opitá a tak moc nás neriešila . Ale! Zajtra ideme navštíviť starých rodičov ,takže nemôžem ti to povedať . Ale ja vážne chcem . Si tam vlastne?" Potichu sa vysmrkám.

„Toľko slov si na mňa vychrlila ,že som sa stratila," jemne sa zasmejem. A Naomi sa zasmeje do telefónu .

„Prepáč, som taká šťastná! Pointa toho všetkého je ,že ty a ja v piatok ideme do Omahy na trhy. Musíš súhlasiť! Idem volať ešte Alex a Sáre ,tak ti potom už radšej napíšem ,že kedy vyrážame .Dobre , papa !" Celá omámená som zaspala na gauči.

Tak a teraz čakám s Naomi a Alex na autobus . Sáre sa nechcelo ísť. Ani mne , ale pre Naomi by som spravila všetko.

Len čo sme sedeli v autobuse , začal sa Naomin monológ .

„Konečne! Mala som chuť to povedať babke. Ale nepovedala som. Posaďte sa a užite si tridsať minútovú cestu plnú úžasného rande." Keďže som sa stále cítila hrozne a aj som tak vyzerala , nepočúvala som celý príbeh . Oprela som sa o sedadlo a pozerala sa von oknom. Občas ,aby som nepôsobila nezdvorilo ,som sa na obe pozrela a usmiala sa . Ale z toho čo som počula , tak Jack bol na ňu vážne milý . Prechádzali sa , dal jej jeho bundu , keď začínalo byť zima a držali sa za ruky.

„ A ako sme boli už pred našim domom ,začínal sa obšmietať a proste hádzať také krásne pohľady . A potom sa to stalo. Pobozkal ma . Jemne ma chytil za bradu a detaily vám nepoviem, to je medzi nami . Ale bola to najkrajšia prvá pusa na svete ." Smutno som sa na ňu usmiala . Každý si zaslúži mať takúto prvú pusu. A každý ju asi aj mal , teda okrem mňa . Moja prvá pusa bola...

„Pane bože!!" vykríkne Naomi a skočí na mňa. Pozriem na ňu a potom na miesto kde sa pozerá . Vonku na zastávke na nás čakajú . Jack a Jack . Jack Blondy celý vysmiaty od ucha k uchu . A Jack... ten len neisto stojí vedľa neho a pozerá raz na autobus , raz na jeho topánky. Super. Už si viem predstaviť náš rozhovor . Krátke odpovede nebudú chýbať .

Naomi doslova vyskočí zo sedadla, takže aj zo mňa a trieli k autobusovým dverám.

„Ja ju už nemôžem počúvať," šepne mi Alex. Konečne sa usmejem . Kráčame uličkou k dverám.Za túto poznámku som jej neskutočne vďačná .

„Buď stále pri mne," poviem jej ešte predtým ako opustíme autobus .

Ide sa na to.

„ Nazdar ." „Čaute." Trhovisku je o dve minúty od zastávky . No a samozrejme sa stane to , čo som nechcela. Jack a Naomi už sú asi dva metre pred nami a rozprávajú sa ,akoby sa päť rokov nevideli .

Ticho kráčame za nimi a pozorujeme jednotlivé stánky.

„Hej pozri! To je Mike!!" drgne do mňa Alex . Ani nestihnem povedať slovko ,už je preč. Zastanem a s otvorenými ústami sa na ňu pozerám ako beží k dredatému chlapíkovi. Nahrnú sa mi slzy do očí. Klipkaním očí ich pošlem tam odkadiaľ prišli. Pozriem na Jacka . Pozerá sa smerom kam Alex bežala. A potom pozrie na mňa. Aspoň desať sekúnd na seba pozeráme . Len tak , z ničoho nič zahrmí. Obaja sa pozrieme na nebo. Je dosť zamračené a v diaľke vidno , že sa blýska .

Keď sa pozriem zas na zem , Jack sa pozerá na mňa.

„Ja nemôžem byť pri tebe , keď pri tebe nechcem byť."

Viem , znelo to dosť ostro aj na mňa , ale taká má byť pravda .Má občas aj zabolieť.

„Aspoň ," nevie nájsť tie správne slová , „ ma vypočuj ." Prikývnem . Veď čo ak sa mýlim a on s Tinou nič nemá ? Ani nemal?

Nasledujem ho asi päť minút . Tak dlho nám trvá nájsť voľnú lavičku. Okolo nás je pár deciek ,ktoré nepoznám .

Zhlboka sa nadýchne .

„Moc ma to mrzí . Naozaj . Len vážne som si myslel ,že sa niečo stalo ,tak to bolo v smske a keď som prišiel na miesto ,tak  som zistil ,že sa vôbec nič nestalo, a oni ma nechceli pustiť . Keby mi dáš tvoje číslo , tak by som ti zavolal a povedal ti ,že už neprídem a že mi je to ľúto. Dlho si tam sedela? Hneváš sa na mňa?"

On neprišiel naspäť na preliezačky? Čože?

Sklopím dole zrak. Mám mu povedať , že som odišla?

„To je v pohode Jack," ticho šepnem . Neviem ako sa tvári a je mi to jedno . Ale dosť mi aj tak ublížil . A pocit , že si myslí , že som v pohode , a že som mu odpustila je ešte horší.

„Neverím ti ." Zdvihnem zrak na jeho kamennú tvár .

„Chcela som byť sama ." Teraz hlavne chcem aby táto konverzácia skončila .

„Prečo?"

„ Prečo som teba a Jacka nikdy predtým nevidela vonku so Sammym a spol ?" Pritiahnem si k sebe kolená a objímem ich rukami. Každú chvíľku bude pršať . Ochladzuje sa.

„No lebo sme sa stali kamošmi nedávno , a oni chodili sem za nami ." Ruky rozhodí do všetkých možných strán.

„Prečo si sa ma to opýtala? Oni s tým nič nemajú spoločné," povie dosť nahnevane. Nechápem , prečo sa práve on hnevá , keď ja mám milión dôvod byť na neho viacej naštvaná.

„Len ,že je to vážne náhoda , že sme sa stretli." Nič iné mi nenapadne .

Vydýchne si . „ Naomi , naozaj ma to mrzí . Taký ja nie som. Nechcem aby si mi povedala ,čo mám spraviť aby si mi odpustila . To sa zvyčajné robí , pri poslednej šanci . Ale ja som ani iné šance nemal . Tak prosím , chcem ti to vynahradiť ," spojí si ruky dokopy , akoby sa modlil. Zahrmí.

„Fajn, čo chceš robiť?" poddám sa .

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Donde viven las historias. Descúbrelo ahora