20.8. Thursday

641 27 2
                                    


„ Máme ešte dvadsať minút pred záverečnou . Už sme dlho neboli v kabínke. Prosím ," prosila ma Naomi aj keď vôbec nemusela. Rada chodím do foto kabínky . A ešte lepšie keď je so mnou ona.

V Peterson Hills, kde obe bývame , dali pred tromi rokmi do jediného poriadneho podniku ( El Dorado) foto kabínku. Asi rok vkuse sa všetci obyvatelia tohto mestečka sem chodili fotiť . Ďalší rok len mladí ľudia ako sme napríklad my dve s Naomi . A tretí rok sme tu doslova len ja a Naomi. Nik sem už nechodí .

Prechádzali sme cez fajčiarsku zónu. Lepšie sa je pozerať do zeme. Dym raz spôsobil mojej spolužiačke Penelope až také silné slzenie očí , že sme si z nej robili srandu. A následne sa na to rozplakala.

Keď sme odtiaľ vyšli ,ocitli sme sa v známej chodbe . Tu sa nachádzajú vecká , veľké zrkadlo a foto kabínka.

Naomi odostrela červený záves od kabínky a sadla si tak ,že sa prepadla na zem . Neudržala som sa a začala som sa smiať.

„Zabudla som aká hlboká je tá sedačka. A k tomu je tu taká tma ,že nič nevidím," hundrala si popod nos ,no videla som ,že sa usmieva .

Každá sme hodili 50 centov do škáry na peniaze. Zrazu nás osvietilo ostré svetlo. Vybrali sme si filter ,ktorý sme ešte predtým nemali a stlačili sme tlačidlo „FOTIŤ". Na malej obrazovke sme boli my a číslo 10. Naomi začala hneď upravovať jej dlhé blond vlasy. A ja som si popravila biely kabát. Už celé tri dni prší a fúka. Leto ako má byť.

„Rýchlo už len 5 sekúnd," pichala som jej do brucha prstom. Pri každom pichnutí so sebou cukala.

„Dáme takú pózu ,že ty budeš mať s rukami zavreté oči a ja si dám ruky na ústa," navrhla Naomi. „Tie ruky by si tam mohla mať stále," uškrnula som sa . 2...1... ŠTIK.

„ Teraz navrhni ty nejakú . Vždy to vymýšľam len ja ."

„Vieš prečo? Lebo máš dobrý vkus a umeleckejšiu hlavu," pozerala som sa do jej modrých očí, „ a máte to v rodine." Naominina mama pracuje v kvetinárstve a jej otec je architekt . Takže zmysel pre dizajn a úpravu má v krvi .

„ Fajn ,tak spravme pištole ," zachichotala sa . Ruky sme si dali tak ,že sa navzájom strieľame . Chýbalo sedem sekúnd do cvaknutia fotky ,keď sa za Naomi odostrel záves a za mnou pravdepodobne tiež ,lebo sa mi čosi pretrelo cez chrbticu.

„Ou ,nezastrel ma, len vám chceme pokaziť fotku ." A ako to dopovedal ,už si sadal Naomi na nohy . A jeho parťák ,ktorý bol za mnou , priam skočil na moje nohy. Obe sme sa začali na nich smiať.

„Au au au to bolí," odstŕčala som toho chalana trošku nižšie k mojim kolenám. Ale on sa celý zviezol na zem . Otočil ku mne hlavu a s úsmevom povedal : „ Ešte ma žiadna baba takto nedostala na zem." Na čom som sa začala smiať ešte viac. ŠTIK.

„ Teraz si už radšej sadni normálne a pomaly ," snažila som sa mu pomôcť sa zdvihnúť ho zo zeme.

„Ešte ide jedna?" spýtal sa blond chlapec sediaci na Naomi. Dosť divné na tom bolo , že keď som ja sedela na jej nohách tak ma odtiaľ hneď vyhadzovala ,že som ťažká. Ale keď tam sedel on ,vyzerala veľmi spokojne.

„Hej, posledná," odpovedala Naomi.

„Nechceš sa vymeniť?" spýtal sa ma „chalan zo zeme".

„Fajn," odfúkla som si vlas z nosu , „ale švihni." Postavil sa mi z nôh , vyšiel z kabínky a ja za ním . Hlavu som mala po jeho bradu. Vau. Keď sa pri neho postaví Naomi , bude mu asi len po plecia . A to bude veľmi komické .

Sadol si a ja som si opatrne sadla na neho. 3 sekundy do cvaknutia.

„Ukazujte fakáčov," skríkla dosť piskľavým hlasom Naomi. Samozrejme ,že som sa znova smiala z čoho sa aj ostatní smiali. ŠTIK.

Vyšli sme z kabínky a postavili sme sa pred malý otvor , z ktorého vypadli dva pásiky s tromi fotkami .

Opatrne som ich odtiaľ vytiahla . Ešte boli teplé . Všetci traja ma obkľúčili tak ,že som cítila „chlapca zo zeme" kolínsku , Naominin dych po melónovej žuvačke a Blondyho náhrdelník na lopatkách.

„Nevaľte sa tak na mňa," usmiala som sa . Všetci o kúsok odstúpili no po chvíli boli zas „na mne" .

Na prvej fotky sme boli vážne super. Super by bolo ,keby je lepšia kvalita fotiek ale nám to nikdy nevadilo. Raz som mala odpornú vyrážku na brade no kvalita foťáku z kabinky mi ju ako keby vyretušovala .

Druhá fotka je milá . Pretože „chlapec zo zeme" sa na mňa pozerá s úsmevom a ja na neho tiež. A samozrejme ,že aj Naomi s Blondym vypadajú milučko. Teda mne to tak príde lebo obaja sa pozerajú na nás a na tvárach majú usmievavé grimasy .

Pri tretej fotke vážne nemám slov len sa z nej smejem. Naomi vidno,že má v očiach slzy a smeje sa na mne . Ja sa smejem a pozerám sa na ňu a chalani sa dívajú na seba s smejú sa .

„ Pozri sa akú máš žilu na krku z toho smiechu," konštatuje Naomi so smiechom .

„ Ja? Ty ju máš na čele," smejem sa z nej a ukazujem na tretiu fotku. „A o tých slzách ani nehovorím."

„To nie sú slzy," smeje sa , „ to je taká rozmazaná kvalita." Pretrie si oko s pravým rukávom a je dosť vidieť tmavé škvrny ,ktoré na ňom zostali.

„Ktoré si môžeme ukradnúť?" Vyruší nás Blondy .

„Umm, obe si zoberte . Tú kde sme my odtrhni ," prikáže Naomi Blondymu .

„Hej ale dlhujete nám aspoň 25 centov ," drgnem do Blondyho lakťom .

„ Sorry ale máme presne na bus. Ale zajtra sem zas prídeme. Budete na letnom kine?"

Prikývneme. „Fajn tak my si vás nájdeme a donesieme vám ich ,keďže by ste bez nich nemohli žiť," drgne do mňa naspäť .

Naomi si zoberie tú našu jednu fotky a ja si beriem všetky tri lebo mám väčšie vačky. Veď zajtra si to rozdelíme .

„Môžeme vás ísť odprevadiť domov?" Spýta sa nás „chlapec zo zeme". Pozrieme sa na seba s Naomi a len prikývneme.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Donde viven las historias. Descúbrelo ahora