3.10.Saturday

64 7 6
                                    

„Čo povedala ,že mu ide ?" spýta sa ma zmätene Jack. Zatváril sa tak nevinne , musela som sa zasmiať na jeho pohľade. „Ide ho zbiť," odpoviem mu .

„A to je vtipné ?" pohoršene sa na mňa pozrie .

„Nie , prepáč , máš pravdu ," nadýchnem sa a upokojím si hormóny , „ takže ... Emily je už v izbe ."

Nie som si istá kedy sa tam dostala ale je tam.

Rýchlo sa pohneme dopredu do izby . Emily , našťastie mu ešte nič zlé nespravila, len drží lem jeho trička a päsť má vo vzduchu .

„ – si si myslel ,že nikto nič nevidel , no ja áno!" kričí mu do tváre . „Nezaslúžiš si ju ! Láskavo sa odteraz drž od nej čo najďalej , jasné?" potrasie s ním.

Samozrejme ,že Cameron v tej jeho zafajčenej hlave vôbec netuší ,čo sa okolo neho deje. Len prikyvuje s jazykom vonku z jeho úst.

Emily sa zdá ,že je krehká kvetinka ,no doslova ho vytiahne zo zeme a ťahá ho pred jej biele dreve izby. „Už sa sem nikdy nevracaj."

Zavrie dvere .Otočí sa na nás dvoch .

„A vy tu čo robíte ešte ? Choďte sa znova oblizovať von ," ukáže s ukazovákom na dvere, ktoré práve zavrela . Potichu sa vyberiem k dverám .

Zastanem však pri nej .Som pripravená jej niečo povedať , no v očiach má zaslzené a myslím, že lepšie bude , ak to zo seba dá von osamote. Otvorím dvere do zvuku hudby . Jack ich zavrie a obaja zostaneme stáť na chodbe plnej ľudí.

„Nevadí ,keď pôjdeme preč?" pozriem sa za seba na Jacka. Neodpovie mi . Chytí ma za ruku a ťahá cez dav ľudí až na prízemie . Neobzerám sa moc okolo seba , len na Jacka predo mnou. Sme pri vchodových dverách , odkiaľ sme prišli ,keď ho potiahnem nech zastane . Okamžite sa otočí na mňa.

„Hm?"

„Môžeme ísť ... k tebe domov?" spýtam sa.

Usmeje sa a pritiahne si ma k sebe . Začneme kráčať dole po schodoch.

„Si unavená ?" s úsmevom na tvári hľadí pred seba .

Zvraštím čelo. Na čo teraz myslí?

„No ... len trošku . Ale skôr ..." toto bude znieť trápne ,„ by som chcela pokračovať tam kde sme skončili." Rýchlo pozriem radšej do zeme ako na jeho tvár.

Cítim ako jemne zakopne . Nechcem sa začať aj tento raz smiať .

„Aaaa...kde sme skončili?" naschvál sa spýta .

Som krava. Načo som to vytiahla ... určite som červená ako paprika.

„Ty vieš kde ," štuchnem mu do boku .

Pozriem na neho , celého vysmiateho .

„Musíš mi osviežiť pamäť ."

Táto jeho veta zo mňa vycucne všetok vzduch z pľúc.

Hádanka! Čo je červenšie než paprika?

Ja , práve v tejto chvíli.

Zastavíme a Jack mi naznačí ,nech ho tu počkám , zatiaľ čo on ide po kľúče od auta.

Moja prvá párty bola celkom ...nuda? Hej , viem ...skoro sa tam stala vražda vďaka Emily ale i tak ... ani som netancovala , nepila...

Zastaví pri mne Jack v aute. Obídem ho a nasadnem dovnútra.

„Takže," začne Jack ,„ kde sme to prestali?" pozrie sa na mňa s vycerenými zubami.

Pregúlim očami. „Vieš čo? Mal si pravdu , som už moc unavená ." Urazene si dám ruky cez prsia a pozerám sa von oknom.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now