„Môžem ich mať po celý čas v ruke ," navrhne mi Jack ,keď mu z ruky konečne vyslobodím kyticu ruží.
„Nie , sú moje ," hrdo vypnem hruď ,"preto ich budem nosiť ja. Nie sú vôbec ťažké, to zvládnem," uistím ho.
„Ale ak ťa budú bolieť ruky alebo čo..," začne no preruším ho so smiechom . „Ale ja to zvládnem. Nebudeme celý čas len chodiť ,nie?" spýtam sa.
„Teraz sa snažíš nenápadne zistiť ,že kam ideme ? Ja som pripravený ti nič o tom nepovedať," chytí ma za voľnú ruku a vedie ma po ulici. Dnes je tu oveľa viac ľudí ,pretože je piatok . Držím sa ho ako kliešť .
„Ale stihnem autobus domov, nebude to dlho trvať ,ten tvoj dokonalý plán ,či?"
Stále sa z neho snažím aspoň niečo dostať. Je tvrdohlavý ako Naomi. Nechápem ,prečo mi to nemôžu jednoducho povedať. Mám rada prekvapenia ale skôr také ,ktoré naozaj nečakám . Nie také , o ktorých viem aspoň niečo.
„Si neskutočná ,vieš o tom?" potiahne ma . Zahladím sa mu do profilu tváre . Neverím ako môže mať také ostré lícne kosti. Mám chuť mu po nich prechádzať prstami hore dole celý deň. Možno by som sa na nich aj porezala.
Zrazu sa na mňa pozrie a preruší ma z tejto krásnej myšlienky.
„Ak ma budeš takto hypnotizovať pohľadom ,možno sa ti podarí zo mňa niečo dostať," zlato nakloní hlavu do jednej strany. Ako je možné ,že práve ja , ja a nikto iný s týmto stelesnením dokonalosti chodím?
Mala by som povedať o ňom mame . Aleže vážne jej povedať o ňom . Skôr ako jej niečo narozpráva Wesley...
„Nejakú pomôcku nedostanem ?"
„Nemusím ti hovoriť žiadnu ,pretože už sme na prvej zastávke ," ukáže hlavou k stánku so zmrzlinou.
„A koľko je tých zastávok ?" nenápadne sa spýtam . Zastane na mieste a trošku do neho vrazím .
„Naomi ," pozrie sa mi do očí ," ja sa tak ľahko nedám vyviesť z miery," vážne mi povie do tváre. Zdvihnem dohora bradu . „Chceš sa staviť ?"
Zaklipká očami a potrasie hlavou : „Neskutočná ...,"zašomre .
Zas sa rozveselím a poviem mu príchuť zmrzliny ,ktorú mi má kúpiť .
„A si si istá ,že si ju zaslúžiš ?" otočí sa na mňa . Načiahnem nohu dopredu ,aby som ho mohla jemne kopnúť ,no so smiechom uskočí dopredu. Potrasiem s hlavou a s úsmevom ovoniam kvety v mojej ruke. Sladká vôňa ruží mi do hlavy vmetie spomienku na Jackove sladké pery a dostanem na ne nenormálnu chuť. Dokonca viacej ako na zmrzlinu ,čo drží v ruke .
V momente ako je pri mne , sa postavím na špičky ,aby som si mohla splniť túžbu po jeho perách ,ale on sa oddiali a ja skoro padnem dopredu na jeho hruď.
Ako sorry ,ale čo to dopekla spravil?
Zmetene na neho pozriem .
„Hej dievča , ani ťa nepoznám . Nemôžeme sa pobozkať hneď po dvadsiatich minútach nášho prvého rande . Alebo ty zvyčajne takto bozkávaš chalanov, hneď po prvých desiatich vetách?" s úškrnom sa na mňa pozerá a podá mi moju zmrzlinu. Vážne si užíva túto hru ,čo na dnes vymyslel. V budúcnosti to s ním budem mať asi ťažké, čo?
„Nechcem ti kaziť náladu , chlapče, ale už som ti jednu pusu dala , keď som vystúpila z autobusu ,pamätáš?" víťazne sa na neho pozriem a prvýkrát ochutnám moju citrónovo-vanilkovú zmrzlinu.
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
