5.10.Monday

71 5 16
                                    


Neviem . Bolo mi na odpadnutie. Naozaj neviem čo som povedala ,spravila, jednoducho si nič nepamätám. Jack odišiel . To viem isto .

Zaviezol ma do kuchyne za mamou. Povedal jej čo sa stalo. Premiestnili ma do obývačky ,kde som si ľahla a potom mám okno.

Zobudila som sa o niekoľko hodín. Wesley sedel oproti na kresle a pozeral na mňa. Išla som sa zdvihnúť ,no nejako ma zradili sily a vrátila som sa späť na povrch gauča.

Frustrovane vzdychnem . Počujem ako Wes vstane z kresla a odíde preč.

O pár sekúnd ku mne pribehne mama a počas zvyšku dňa sa o mňa stará. Vraj mi bolo zle z nedostatku jedla a vody. Verím jej slovám ,ale dovolím si k nim v hlave dodať ešte to ,že za to môže myš a Wesley.

V nedeľu si nájdem správu od Jacka ,či som v poriadku. Odpíšem mu : „ áno ,ďakujem ,že si sa o mňa postaral, mama ťa veľmi vychvaľovala :)"

Žiadna odpoveď mi však neprišla . Celý deň nič . Nechcela som však na neho tlačiť a byť hysterická a paranoidná. Cítim sa s ním šťastná , to áno , ale na druhej strane mám pocit ,že sa topím vo vlastnej vine . Najprv tá dráma s Wesleym ,ktorý mi i tak neprestáva robiť peklo zo života . A teraz Sammy.

Cítim ,že ak to budem v sebe ešte dlhšie dusiť ,tak ...spravím niečo horšie ,než všetky tieto moje prehrešky .

Preto sa dnes prihovorím Naomi a Alex v buse , či majú čas po škole.

„Ja končím o hodinu skôr ako vy , takže vás môžem niekde pred školou čakať ," navrhne Alex. Jasné ,že obe sú zvedavé o čo ide , no sama neviem ako im to povedať tak, aby ma mali stále rady. Sammy sedí o tri sedadlá predo mnou a baví sa s Nateom. Vždy keď na neho hodím očko ,akoby vycítil môj pohľad a pozrie dozadu na mňa. Spanikárim po každý raz.

Na zastávke je len Blondy . Chcem sa ho spýtať kde je Jack ,no niekto ma poťuká po pleci. Otočím sa s nepríjemným pocitom za seba . Hej , je to Sammy , ktorý má ruku v sadre.

„Ahoj, chceš aby som sa podpísala?" trepnem . Môžem byť takáto sprostá?

Usmeje sa na mňa milo ...ako to len on dokáže . „ Môžeš , ale len som chcel...že či máš dnes čas po škole... vieš mali by ste-"

„Ja už som dohodnutá s babami, ale viem kam tým mieriš ," teda aspoň si to myslím.

Kráčame veľmi pomaly smerom k našej škole. Nenápadne dúfam ,že tam nikdy neprídeme.

„Ja len že či to chceš nechať tak a zabudnúť na to alebo to nejako preberieme ...aby som sa mohol už konečne v noci vyspať ,lebo stále na to myslím," prizná sa Sammy. Usmejem sa do zeme . Neviem prečo.

„Myslíš na čo?" spýta sa niekto zozadu . Trhne mnou keď si uvedomím ,komu ten hlas patrí. Jack sa dá medzi nás a ruku mi dá okolo môjho pleca. Pobozká ma na povrch vlasov.

Príde mi to divné . Taký rázny nikdy nebol.
„Sammy!" zakričí niekto .Ten niekto je vysmiaty Shawn . Kýva nám . Chcem mu poďakovať za to ,že túto konverzáciu prerušil ale na druhej strane by ma zaujímala Sammyho odpoveď. Klamal by Jackovi?

„Hej, ako sa má ruka?" spýta sa Sammyho . Kývne hlavou smerom ku mne a Jackovi .

Jack ich prestane riešiť a začne riešiť niečo úplne iné. „Dnes na študentskej rade budeme preberať vaše imatrikulácie ."

S obavou sa na neho pozriem. „Čo myslíš tým , že preberať?"

„Také veci ako sú úlohy a tresty ..." povie s úsmevom.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang