Moja obvyklá sobota s mamou je, že raňajkujeme u Chrisa . Samozrejme ,že mal službu Wesley. Na tmavej košeli mu visela zástera.Na to,že bolo ráno vyzeral celkom upravene.
Mama je vždy nadšená keď ho vidí a on tiež . Na ulici sa na ňu usmeje a pozdraví ju . Myslím ,že je jasné ,že mňa nikdy nepozdraví .
„Dobré ráno paní Garnerová , čo si dáte ?" veľmi milým hlasom sa jej spýta. Ako to je možné ,že tak hovorí? Takú dlhú vetu som ho ešte v živote nepočula povedať.
„Ahoj Wesley ," mamin typický úsmev , „ dvakrát lievance a zelený čaj. Ďakujem."
Počas zapisovania objednávky sa usmieva . ON!! Je veľmi dobrý v jeho roly dobráčika.
Ako odíde mame zmizne úsmev z tváre. „ Prečo si na neho taká?"
Takú ťažko-ľahkú otázku hneď zrána som nečakala.
„On robí to isté . Nepotrebujem sa s ním zdraviť ani sa na neho usmievať ,ani ďakovať ,ani sa ho pýtať ako sa má alebo sa ho pýtať hocičo !" Vydýchnem . Mamin pohľad plný obavy ma vráti späť na zem.
„ Prepáč, proste ho nemám rada a vôbec mi nevadí ,že ani on mňa ," usmejem sa .
„Len som sa pýtala ," zasmeje sa . Ona len chce aby sa všetci v jej okolí mali radi . To jej nezazlievam ale keď to nejde ,tak to nejde.
Zvyšných dvadsať minút som ho ignorovala , čiže som robila to čo obvykle. Až dokedy sa pri ďalšom rozhovore s mojou mamou nespýtal niečo mňa. Niečo veľmi divné .
„...a budeme asi pozerať nejaký ten film, a ty čo budeš robiť večer Wesley?"
„Idem na narodeninovú uhm..oslavu kamarátovi . Naomi ideš tiež? Jackovi ?" . Doteraz som sa sústreďovala na okoloidúcich vonku , preto som bola úplne mimo. Až dokedy do mňa mama neštuchla . Neprítomne som sa na ňu pozrela.
„Prepáč , čo si hovorila?"
„Ja nič , Wesley sa ťa pýtal ,či ideš nejakému Jackovi na oslavu ."
V živote som tak nevypúlila oči ako v tejto chvíli .
„Ahmm ...nooo... jaaa...neviem," absolútne som nevedela čo mám povedať . O ničom neviem . Ani hovoriť!
„Ah ," zdalo sa mi ,že Wesley zosmutnel , „ myslel som si ,že spolu chodíte." Ale mýlila som sa . Už sa znova usmieval.
Čo to povedal pred mojou mamou??? O čo som prišla ??? Mám ho zabiť teraz alebo až o sekundu?
„Naomi!" zhíkla.
„Čo?" na nič iné som sa nezmohla. Potom mi došlo , ako som odpovedala a začala som sa smiať .
Obaja sa na mňa pozerali ako keby som bola na pokraji nervového zrútenia. A asi som bola.
„Ty máš frajera?" spýtala sa hlasnejšie.
„Tak ja už pôjdem," povedal Wesley, strojca tejto situácie , a odišiel nevedno kde.
„ Neviem , asi nie, možno aj hej ,ale asi nie?" Neviem čo chce počuť . Bola úplne nečitateľná .
„ Dobre ,tak len som spoznala jedného chalana čistou náhodou a je to ...zatiaľ len kamarát." Musím jej klamať. Proste asi na to ešte nie je pripravená . A ja už tým pádom nie.
„Choď napred , idem to zaplatiť." Teraz sa cítim ešte viacej zle. Vstanem a bez rozmýšľania kráčam von .
Musím to vziať všetko od začiatku . Jackova narodeninová oslava.
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
