Toto sa nestalo. Nie. Nepobozkala som môjho údajne najlepšieho kamaráta. Nie .Vôbec sme nemali spojené pery na tri sekundy. Tri sekundy? Veď to nič nie je . Naozaj neviem prečo som to spravila. Keď mi konečne do mozgu prišla správa ,že sa chovám ako totálna , ale že totálna štetka, vzdialila som sa od Sammyho.
Začala som rýchlo žmurkať .Nahrnuli sa mi slzy do očí. Nechcelo sa mi plakať ,avšak niečo mi hovorilo ,že by som mala. Pery som spojila do tenkej čiary a vstala som otvoriť okno. Alebo z neho skočiť. Pri odhŕňaní závesov sa otvorili dvere. Otočila som sa ,aby som sa pozrela kto vošiel dnu ,aj keď odpoveď som už tušila.
„Tréner ti išiel kúpiť ešte niečo na jedenie ," povie Jack smelo Sammymu. Nadýchnem sa . Neviem čo mám robiť. Vydýchnem. Pozriem von oknom.
„Si v pohode? Zas si nejaký moc bledý," skonštatuje Jack.
Je po mne. Teraz mu to Sammy povie.
„Prišlo mi len zle na pár sekúnd ," odpovie za mojím chrbtom. Padne mi sánka na zem. Zle? Jemu prišlo zle pri našom bozku? Prečo sa rozčuľujem? Potrasiem hlavou a otočím sa k nim. Nepozriem však na Sammyho . „Nepôjdeme už pomaly, aby sme stihli párty?" spýtam sa. Jackovi sa rozžiaria oči. „Jasné párty," vystrie sa. Prejdem k dverám . Pozriem do zeme : „Maj sa Sammy."
„Díky za všetko," príde mi ,akoby to povedal sarkasticky. Zakusnem si do vnútra líca.
„Ešte ťa prídeme navštíviť možno, ak ťa nepustia už zajtra domov. A neumri ,"kývne mu Jack. Otvorím dvere , priam utekám od tej toxickej izby .
*
Cesta k Jackovmu domu je príjemná. Bavíme sa o zápase a o roztlieskavaní . No i tak ma pichá pri srdci. Mám mu to povedať? Hneď? Necítim však, že práve teraz je tá správna chvíľa .
Jack vybavil na dnes auto od jeho rodičov. Potrebujem ísť do sprchy a prezliecť sa ,takže ideme ku mne domov. Pri čakaní na mňa mu robí spoločnosť Naomi, Alex a Nate, ktorí s nami pôjdu k Rose .
Nachystaná už schádzam dole schodmi ,keď mama vstúpi dovnútra. Zaskočená zastanem.
„Nemala si prísť až o dve hodiny domov?" spýtam sa a prídem k nej . Odloží si tašku na vešiak a vydýchne si.
„Bolela ma hlava . Už by som to tam nevydržala," dá si ruky v bok a prezrie si môj outfit so zdvihnutým obočím.
„Prečo si tak oblečená?"
„Idem s Naomi na párty . Je to zápasová tradícia .Včera som ti o tom hovorila," kývnem rukou a odídem do kuchyne za štyrmi pažravcami ,ktorí jedia z dózy čokoládové cookies .
„Jasné , cíťte sa tu ako doma a vyjedzte nám všetko čo tu máme ," získam si ich pozornosť. Nateovi padne z úst kúsok cookiesky . Pregúlim očami.
„A ešte tu aj trúsite," podotknem s úsmevom. Vrátim sa späť do predsiene . Mama si už asi šla ľahnúť . Aspoňže tak, nechcela by som ,aby sa dnes zoznámila s Jackom.
Všetci vyjdeme z domu , nasadneme do auta a o 20 minút už parkujeme pred najväčším domom ,aký som kedy videla. Nie, toto nie je dom ale vila.
Zastavíme presne pred obrovským mramorovým schodiskom. Tam čakajú dvaja postarší ujkovia .Jeden chce od nás mená a druhý si pýta od Jacka kľúče od auta ,aby ho mohol ísť odparkovať preč. Pravdepodobne majú aj vlastné parkovisko. Na schodoch postáva pár ľudí a medzi nimi je aj Blondy. S Naomi kráčame pomaly po schodoch hore ,stále ohúrené z tej mohutnosti bielej vily .Nechcela by som tu bývať ,ale zároveň chcela. „Toto upratovať ..." potichu vzdychla Naom, pričom ma vrátila späť do reality. Zasmiala som sa nad jej poznámkou . Naomi je ten typ človeka ,ktorý musí mať neustále všetko upratané, vyčistené a na tom správnom mieste. Raz som po sebe neutrela kvapku vody, ktorá mi padla z pohára na stôl a ľutujem to až do dnes. Tak po mne začala kričať ,či aj doma vylievam všetko okolo seba ,až mi vyhŕkli slzy .
Blondy sa k nám pridal celý vysmiaty. Ktovie čo všetko už mal v sebe .
Jack ma chytí za ruku : „ Teraz sa mi nestrať , je tam veľa ľudí."
Pozriem hore na neho a kývnem . Hudba sa každým krokom zosilňuje . Stlačím mu ruku keď vojdeme sklenenými dverami dnu. Nie len že to vyzerá akoby tu bola celá škola ale aj celé mesto. Z každej strany sa na nás niekto tlačí. Prisuniem sa viac k Jackovej ľavej ruke . Uškrnie sa na mňa. „Vyzeráš ako šteniatko."
Zamračím sa na neho.
„Nemôžeme ísť kdesi ,kde je menej ľudí? Ani ťa poriadne nepočujem , ale to šteniatko som počula," hlasnejšie mu hovorím . Brnkne mi po brade a prediera sa spolu so mnou medzi ľuďmi. Zvyčajne ho zdravia. Nedokážem sa im však pozerať do tváre .Pozerám sa hlavne na zem ,aby som nikoho nepristúpila a len sa nechám viesť Jackom. Viem ,že ideme po schodoch hore ale inak som tu úplne stratená.
Hluk sa vzďaľuje a my sa ocitneme na obrovskom osvetlenom balkóne. Spravím medzi nami mierny odstup ,no stále sa ho pekne držím .
Potiahne ma k zábradliu na druhom konci balkóna ,kde nikto nie je .
„Čo robia jej rodičia?" spýtam sa ho hneď ako zastaneme. Najprv ma chytí za boky a celú ma potiahne k zábradliu . Narazím na studený kov zadkom . Trochu to zabolelo ale Jackovo telo obklopujúce predok toho môjho ,mi tú bolesť vyfúkne z hlavy.
„A ty čo robíš?" prekvapene sa ho spýtam a omotám si ruky okolo jeho krku. Len sa mi pozerá na tvár a rukami mi objíme pás . Postupne s nimi začne chodiť hore dole . Dole až pod zadok . Reflexívne začnem rýchlejšie dýchať . Nemôžem to ovládať .
„Môžeš mi aspoň na niečo z toho odpovedať?" frustrovane sa spýtam.
Nakloní hlavu vpravo a zvraští obočie. „Hmmm... Najskôr mi ty odpovedz na jednu moju otázku a potom možno, ale iba možno odpoviem ja tebe ."
Vzdychnem si a položím si hlavu pod jeho krk. „Pýtaj sa ."
Zohne sa mi pri ucho . „Môžem sa ťa dnes dotýkať tam, kam sa dopracujú moje prsty?"
Perou mi prešiel jemne po líci a odtiahol si ma tak aby sa mi pozeral do tváre. „Už sa dotýkaš," odpoviem mu .
Uškrnie sa . „Ale bráni mi tvoje oblečenie."
************************
Pardon ,že taká krátka ale na dlhšiu by som potrebovala viac energie tak aspoň čosi! V najbližšej dobe toho bude viac ;)
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
