Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×

4.9. Friday part two

Ako som zavrela dvere , rozbehla som sa rovno k otvorenému oknu. Nato ,že to bolo podzemou ,tu mali malinké okienko. A to mne úplne stačilo.

A čo mi ešte stačilo? Čoho som mala plné zuby? Alebo lepšie koho? Jacka.

Už som sa šla rozplakať ,keď dnu vošla Abby.

„Kde si ? Len na sekundu som sa otočila a ty nikde," čudovala sa .

„Zakrútila sa mi hlava a bolí ma brucho. Už piť nebudem . A ," ukázala som na otvorené okno , „ potrebujem trošku vzduchu. Pokračuj bezo mňa ," hlas som mala istý ale keby mám ešte chvíľu pokračovať , zlomil by sa .

„Ideš grcať?" Ustúpila o krok odo mňa. Prikývla som a nútene som sa usmiala.

„Fajn tak ja idem , ale ak do desiatich minút neprídeš za mnou na parket tak ťa tam dotiahnem , jasné?" Znova som prikývla a zamávala jej. Odmávala a zostala som sama.

Sadla som si pod okno do tureckého sedu . Pár sĺz mi stekalo po tvári ale horší bol sopeľ . Načiahla som sa pre toaletný papier a smrkala som. Hlavu som mala prázdnu. Nemyslela som na neho a to čudo vedľa neho. Pozerala som sa  pred seba na dvere.

Naozaj som si lámala hlavu , prečo sem nikto neprišiel po desiatich minútach. Ale mne to nevadilo , sedela som a smrkala.

Začalo mi byť už trošku zima ,tak som sa postavila a veľmi ťažko som zavrela okno. Počas môjho zatvárania som počula ako hudba zosilnela a zas sa stíšila . Niekto vošiel. Tipovala som ,že to je Abby ale mýlila som sa .

„Toto sú dámy. Idioti sú vedľa," chladne som odvetila Jackovi . Usmial sa . Do riti.

„Očividne ti je lepšie," oprel sa o dvere. Ako mám teraz ísť von  ? Stáli sme oproti sebe vzdialení asi tri metre.

„Keď ťa vidím ani nie," napodobním jeho pózu a opriem sa o stenu pod oknom.

„Nechceš si ísť zatancovať?"

„Uhádol si . Nechcem," nespúšťali sme zo seba oči.

„Fajn." Musela som pred ním vyzerať veľmi úboho .Špirála rozmazaná , nos červený , oči červené...

„Ale so Sammym by si určite išla."

„Lepšia možnosť ako ty..." poznamenala som potichu. Trošku som nadskočila keď sa veľmi rýchlo rozbehol ku mne a zvýšil hlas.

„Boha Naomi , čo som ti spravil? Prečo sa ku mne správaš ako totálna sviňa?!"

„Ja? Motám sa ti pred nosom s nejakou štetkou?" tiež som zvýšila hlas . Bol tak blízko ,až som cítila cigaretový smrad.

Chcel niečo povedať ale zarazil sa .

„Ak myslíš ,že ja a Sammy niečo spolu máme tak si ešte väčší úbožiak ako som si myslela ,že si," chcela som sa dostať po pravej strane k dverám ale postavil sa predo mňa.

„Táto babenka , to bolo len povyrazenie." Ustúpil.

„Aj ja môžem byť len tvoje povyrazenie ," už ma vážne štval. Cítila som ako horím.

„Ty nikdy nebudeš moje povyrazenie . A tak som to nemyslel . Náhodou som k babám celkom slušný ."Zasmiala som sa .

„Celkom? Končím s touto konverzáciou ," predrala som sa dopredu a otvorila som dvere ale nemohla som sa pohnúť kvôli niečomu predo mnou.

„Alex?" prekvapene som sa spýtala. Niečo sa začalo veľmi rýchlo pohybovať . Naozaj som dobre nevidela lebo tu bola tma a jediné svetlo išlo z vécka. Ale tie dva hnedé vrkoče by som spoznala aj keby som bola slepá.

S niekým tu bola ale toho dotyčného som si nestihla pozrieť lebo sa rozbehol preč.

„Naomi !" zadychčane zvolala Alex. Začala cúvať dozadu . „ Musím ísť už domov ,tak sa maj." A zmizla. Divné . Cítila som Jacka ako stojí za mojím chrbtom .

„Divné," povedal . Len trošku som sa usmiala . Fajn vedieť , že myslíme na to isté . Tá nahnevanosť sa stratila . Ako Alex.

Pomaly som sa k nemu otočila. Vydýchla som.

„ Jack ... Dosť ma štve to ,že si v prítomnosti Tally a Tiny. A v ten večer na tunely ...som odišla . Nezostala som na teba čakať. Takže keď si mi povedal ,že si už neprišiel , cítila som sa ,ako keby si ma ľutoval . No potom to bolo fajn . Ale očividne si bol naštvaný na Sammyho . Takže za to môžeš ty."

Pohľad do jeho hnedých očí stál za to.

„Niečo pre teba mám," ani neviem odkiaľ sa mu tá jemnosť v hlase vzala. Dal ruku do zadného vačku nohavíc .

„Ale pozri sa na to , až keď tu nebudem ." Podal mi biely obdĺžnikový lístok. Prešiel popri mne . Ostala som sama .

Otočila som papier a zistila som , že to je papierik z foto kabínky . A na ňom je sám Jack .

Na prvej fotke drží papier , na ktorom je čiernym písmom napísane „nezačneme", druhá fotka „ od začiatku" , tretia „ ?" a na štvrtej sa milo usmieva .

Bolo mi  do plaču a chcelo sa mi smiať a skákať od radosti. Viem kde ho nájdem. Rozbehlasom  sa cez parket až ku schodom. Brala som  ich po dvoch . Vošla som  na chodbu a namierila som si to ku kabínke . Vydýchla som  sa a pomaly som odostrela látku na kabínke.

Bol  tam .