14.9.Monday last part- 17.9.Thursday

114 9 9
                                    

„ Čo? Mám niečo na tvári?"

Hľadela som na neho prisahám asi minútu . Úplne zamrznutá. Môže mi niekto vysvetliť , že čo sa to práve stalo? Čo sa ma vlastne pýtal?

„Halo ? Garnerová ," neviem ako to dokázal sa na mňa pozerať tak nezaujato a zároveň pobavene .

Slizký Wesley .

„Len tvoj priblbý xicht tam máš ," odpovedala som z tranzu . Zobuď sa Naomi. Nemôžeš si dovoliť vyzerať pri ňom takto vyplašene .

Usmial sa a naklonil hlavu do pravej strany . Skoro ma toto gesto zadusilo.

„A je späť ," celým telom sa ku mne otočil a ľavú ruku oprel o sedadlo pred ním.

Asi vyskočím z okna . Zavibroval mi mobil na čo som nadskočila .

„Je milé vidieť ťa takú nepripravenú . Ako za starých čias ,nie?" Cítila som ako mi červenejú uši . Ignorovala som ho . Dúfam ,že nevidel ako sa mi trasú ruky.

Jack mi poslal správu.

dal som mu zmrzlinu a pozeráme star wars ,už sa aj smeje ,daj vedieť keď prídeš domov

Čo najrýchlejšie som mu odpísala.

Nezabudni ,že mi to musíš vynahradiť.

Vypla som si obrazovku a pozrela na toho hnusáka vedľa mňa . Pozeral sa na mňa ...ja neviem ... s ľútosťou ?

„ Môžeš sa prestať na mňa tak pozerať?" poviem mu s čo najhnusnejším tónom .

Ohrnie na mňa peru . Preglgnem . Pomoc.

„Vie tvoj ...uhm priateľ ," nahne sa ku mne bližšie , pričom sa natlačím čo najviac do okna , „ ako ťa dokážem rozladiť? Že sa pri mne chováš tak nesvoja ?"

Zacítila som jeho kolínsku . A dych od cigariet .

Nespúšťal zo mňa oči. Očividne ani ja z neho.

Dostala som znova cit do ruky . Chytila som sa jeho hrude a potlačila som ho odo mňa dozadu .Oči spustil zo mňa na moju ruku . Ani neviem ako, kedy, čo a už ju mal v jeho teplej ,dvakrát väčšej dlani. Začínala som mať sucho v ústach .

„Bledšiu ruku som v živote nevidel ,"uchechtol sa . Pozrel mi do tváre. „Kam sa všetka tá krv vytratila?" Nadvihol obočie . „Myslím, že aj mne sa teraz niečo iné prekrvuje akoby sa malo."

„Dobre . Končím s touto konverzáciou . Môžeš sa vrátiť tam kde si predtým sedel ?" potiahnem si ruku z tej jeho. Hneď cítim ako chladne .

Odvráti sa odo mňa a pozrie pred seba . Zakloní hlavu dozadu . Všetky ostré rysy jeho tváre sa zvýraznia a keď preglgne , nadskočí mu ohryzok na tom jeho chudom, opálenom krku .

„Prečo nemôžeš zabudnúť na to čo sa stalo a zas ma prijať ako tvojho kamaráta ?"

Nemohol by ten autobus radšej havarovať ? Všetko by bolo lepšie ako táto konverzácia s ním.

„Wesley , ty si ani môj kamarát nebol," chladne mu odpoviem . Smutno sa usmeje a chytí sa za srdce . V živote som túto jeho stránku nevidela. Mala by som mu zatlieskať za toto divadielko čo tu hrá .

„Rada si s nami trávila čas . Ja si pamätám ako si sa vždy nenápadne objavila pri mojom boku, aby si bola čo najbližšie ku mne ."

Neviem prečo ale zaslzili sa mi oči . Začala som totálne rýchlo žmurkať . Otvorila som ústa ,že mu na to niečo odpoviem no nenachádzala som nič také, čo by som mu povedala.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now