3.10.Saturday part three

66 5 5
                                    


Môj život je a navždy bude jeden veľký kolotoč chaosu. Mohlo mi dopnúť ,že mama zavolá na pomoc s domom Chrisa , očividne jej nového priateľa, a Wesleyho , jeho najpracovitejšieho synovca .

Wesley práve natiera zábradlie pri vchodových dverách . Zastaví sa mu pohľad na nás dvoch v aute a naplno sa usmeje .

Pozriem na Jacka ,ktorý sa tvári naštvane . „ Mama ho má rada ,lebo jej pomáha dávať do poriadku dom ," vysvetlím mu. „Plus v kaviarni kde robí ,jej dáva vždy zľavy. Neviem , či mu to nakázal jeho strýko alebo čo- "

„Takže ho má rada ,lebo jej pomáha s domom?" preruší ma zamyslený Jack.

„Ani na to nemysli. Nie . Choď domov," prikážem mu. Nechcem aby spolu robili. Wes by ho naschvál zhodil s rebríka .

„Chcem sa s ňou zoznámiť ."

Nepočúva ma . Otvorí dvere auta a je vonku. Prečo sú tí chlapi takí súťaživí ? Nie je jedno ,či ho má alebo nemá rada ? Ja s ním chodím, ja ho mám rada , nič iné nepotrebuje . Tak načo ide vyhľadávať problémy s Wesleym?

Vystúpim z auta. Uvedomím si čo mám na sebe a ako vyzerám . Bože, čo si o mne bude mama myslieť?

Jack sa ani neobzrie a zamkne auto za mnou.

Wesley sa postavil z podrepu a oprel sa o stĺp. Ruky si prekrížil cez telo a sledoval Jacka bystrým zrakom. A ja som sa vydala za nimi.

„Nechceš pomôcť?" privíta sa s ním Jack.

Prosím ...pomoc. Toto nedopadne dobre.

„Od teba ?Nie ," jednoducho mu odpovie Wesley.

Jack zastane pri ňom. Vymieňajú si v tichosti pohľady. O čo sa snažia? Postavím sa medzi nich. Ani nimi nehne . Vzdychnem si. „Kde je mama?" spýtam sa Wesleyho.

„Tuším skúša s Chrisom nové polohy v tvojej izbe ," povie bez toho aby sa na mňa pozrel.

Pregúlim očami. „Dík," odpoviem mu , chytím Jacka za ruku a trhnem s ním. Pár krokov so mnou nespolupracuj ,no potom ma bez odporu nasleduje .

Keď zavriem za nami vchodové dvere ,chladno sa na neho pozriem.

„Môžeš mi vysvetliť , čo si to tam s Wesleym robil?"

Obočie ma zvraštené a kúše si spodnú peru . „ Nič," povie mi do oči. Ha. Čo prosím?

„Doslova ste sa prebodávali pohľadmi ," poviem trošku hlasnejšie než som zamýšľala. Preto sa odniekiaľ ozve moja mama : „Naomi? Si to ty?"

Frustrovane si znova vzdychnem . „Áno , som to ja ," zakričím jej . Nastane ticho ,no potom sa jej postava objaví od kuchyne .

Keď zbadá Jacka , prekvapene sa usmeje a začne si utierať ruky do zadných vačkov riflí .

„Ale ,konečne sa za mňa nehanbíš?" udivene sa ma spýta . Podá Jackovi ruku a predstaví sa mu . Mám chuť si ťapnúť po čele a zahrabať sa do zeme. Toto je tak trápne.

Jack na ňu určite musí zapôsobiť s tým jeho krásnym úsmevom. „Jack sa prišiel spýtať ,či nepotrebuješ pomôcť s niečím..." vysvetlím jej túto hroznú situáciu .

Ohúrene sa na neho usmeje. Naozaj neviem ,či je milo prekvapená alebo ho prekukla ,že sa jej snaží len zapáčiť .

„Obaja by ste mi mohli pomôcť vlastne..." začne sa nad niečím zamýšľať a prejde zas smerom ku kuchyni. Ideme za ňou . Nervózne pokukujem , či tu kdesi nebude nahý Chris alebo čo ale nikto tu nie je . Mama otvorí zadné dvere v kuchyni a ideme von cez trávnik do malej kôlne. Zo zásady do nej nechodím lebo sú tam myši ,ktoré zo srdca nenávidím. Dvere sú otvorené a vidím už z diaľky čo asi budeme robiť.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now