7.9. Monday

167 15 4
                                    



Plná očakávania som nastúpila do autobusu. Dnes so mnou Naomi nešla ,pretože išla k doktorovi ale vravela , že príde asi na tretiu hodinu.

Bola som celkom natešená , že sedím zatiaľ sama . Mohla som sa sústrediť len na svoj výhľad a na Jacka. Stretneme sa dnes? Naomi mi ponúkala jeho číslo ale ja som odmietla . Proste som chcela normálny vzťah . A v normálnom vzťahu si chalan pýta číslo od baby.Teda tak to aspoň býva vo filmoch.

 Modlila som sa aby si ku mne posledný z cestujúcich nesadol. Mala som šťastie.  Už som si odfúkla ,keď sa zrazu Sammy doslova dovalil do autobusu. Chvíľku konverzoval s autobusárom a potom sa vydal si sadnúť. Keď ma uvidel , usmial sa. Úsmev som mu opätovala . Som slušná , no nie?!

„Môžem ,že?" spýtal sa ma s úsmevom.

„Jasné!"

Prečo? Začala som rozmýšľať ,či by nebolo lepšie keby ten autobus zmeškal ale zas taká sviňa nie som.

„Naomi ," pozrel na mňa .

Chvíľku bol ticho. Dýchal nahlas.

„Áno?" Bála som sa otázky. Čo po mne chce? Nestačí mu , že môže vedľa mňa sedieť?

„ Keby mi náhodou kvacne hlava na tvoje rameno tak prepáč. Ťažká noc," uškrnul sa. Prevrátila som oči.

„Nechcem nič vedieť..."

„Takže som bol vonku s Nateom a vyzerá to tak ,že to s Alex myslí vážne." Stále sa na mňa usmieval!! Začala som byť z neho nervózna.

„Naozaj?"

„Na 90 percent," povedal veľmi rozhodne .

Zvyšných dvadsať minút sme len tak kecali a smiali sa na tete , ktorá sedela pred nami.Všetko bolo v pohode až do chvíle keď autobus zastal.

Úplne som zamrzla v ten moment , keď som uvidela Jacka , ako je opretý o nejaký múrik a čosi robí na mobile .

„Jack ťa čaká?" Nechcela som od neho odtrhnúť oči ale premohla som sa a pozrela na Sammyho.

„Asi. Možno čaká na teba."

Nechcela som tomu veriť! On ma čaká. Počkať ... čo ak nečaká mňa? Za pár sekúnd to zistím.

„Za tie dva roky čo sa poznáme ma ani raz nečakal," uškrnul sa Sammy. Pustil ma pred neho . Jacka som už  ,bohužiaľ nevidela. Mala som  zlý uhol.  Konečne som sa  dostala ku dverám busu , ani som sa nepozrela  na schody.

Nemusela som ho ani hľadať. Stál priamo predo mnou. Ten jeho úsmev!!

„Ahoj," musela som  vyzerať veľmi divno . Môj úsmev bol naozaj od ucha k uchu. „Na koho čakáš?"

„Na ...," zarazil sa , „ vás." Pozrel sa za mňa. Sammy!! Zas všetko kazí.

„Nazdar chlape. Vďaka ,že ma čakáš," začal sa smiať Sammy. Jack sa už neusmieval.

Začalo to tak dobre...

Vybrali sme sa smerom k škole . Ja v strede. Aby som to, čo malo dnes začať medzi nami zachránila , chytila som Jacka za malíček. Ani som sa na neho nepozrela . Stále som sa usmievala ,no už menej ako pred chvíľou.

Sammy nám niečo hovoril. Ja som ho zo začiatku vôbec nepočúvala . Bola som veľmi nervózna , či Jack neodtiahne ruku. No asi po dvoch minútach čo sme sa držali a nepúšťali ,som sa upokojila a začala počúvať Sammyho.

Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now