Zobudí ma zvonenie mobilu . Pomaly sa odlepím od Jackovho tela na druhú stranu postele a tak mu dovolím dostať sa k mobilu. Otočím sa na studenú stranu postele . Naozaj sa mi ešte nechce vstávať.
„Sammy?" ozve sa Jack vedľa mňa. Otvorím zalepené oči. Trocha ma začnú štípať.
Jack si odkašle vedľa mňa : „ Môžem , aj tak to mám po ceste ... Okej , prezvoním ťa potom ... Hej hej vidíme sa."
Otočím sa späť na neho. Pokladá mobil na stolík a posunie sa do sedu. Jasné ,že mu tento pohyb odhalil celú jeho nahú hruď. Rýchlo si prejdem rukami po tvári .
„Dobré ráno," poviem zachrípnuto. Odkašlem si a hlavu si podopriem rukou .
„Dobré by bolo ,keby nevstávame tak skoro ," povie a nakloní sa ku mne aby mi dal pusu na čelo. Automaticky zavriem oči.
Posuniem sa dozadu a znova si ľahnem .
„No tak to teda nie , vstávaj ," potiahne ma za ruku.
„Ešte päť minút ," poviem ako malé dieťa. Keď mne sa naozaj nechce.
„Fajn ako chceš, zostaň tu . Možno stretneš moju mamu a môžete sa spolu o mne porozprávať ... ale asi ťa najprv vyspovedá ,aké si dievča a-"
„Dobre už mám nohy na zemi ," naštvane sa vyšvihnem z postele .Namierim si to k veciam na stoličke. Dám si však len moje jeansy a tenisky. Načo by som si dávala znova moje tričko ,keď môžem mať Jackove? Aj tak ma v tom nikto neuvidí ...
„Nevadí ,keď si ho na pár dní nechám?" otočím sa na neho pripravená ísť domov. Práve si vkladá peňaženku do zadného vačku nohavíc. Pozrie sa na mňa rýchlo . Pohľad sa mu zastaví na tričku . „Hmmm... no , včera keď si ho na sebe ešte nemala ..." začne sa lišiacky usmievať. Zdvihne zrak na moju tvár a krásne sa usmeje .
„Beriem to ako áno," poviem teatrálne a prídem pri neho . Zoberie si mobil zo stolíka ,chytí ma za ruku a vedie ma hore po schodoch .
V dome je jemné raňajšie svetlo a našťastie aj ticho.
Nie som pripravená stretnúť jeho rodinu. A hlavne nie teraz keď mám na sebe jeho tričko a vlasy v rozcuchanom drdole.
Keď vyjdeme von, naskočí mi husia koža na rukách i po celom tele. Prečo je už ráno taká zima ?
Rýchlo pribehnem k dverám auta a čakám kým ho Jack odomkne . Vo vnútri auta ma však teplo tiež nečaká. Zapášem sa a celá sa objímem .
Trasúca sa pozriem na Jacka. Naštartuje a začne cúvať . Pozrie na mňa na sekundu a zarazí sa . Nič nepovie a len sa otočí dozadu . Niečo sa snaží dočiahnuť . Obzriem sa práve vtedy ,keď odniekiaľ spod sedadiel vytiahne džínsovú bundu.
Podá mi ju a začne sa znova venovať šoférovaniu.
„Takže, volal ti ...Sammy? Alebo sa mi to snívalo?" spýtam sa už zabalená v bunde. Uložím sa pohodlne na sedadlo ,hlavu opriem o okno a zavriem oči. Začína len svitať , čo mi vôbec nevadí .Aj tak chytám mikrospánok.
„Volal, ideme pre neho do nemocnice," odpovie . Mykne so mnou. My ideme po Sammyho?
„Vraj potrebujú uvoľniť jeho izbu pre niekoho s vážnejšími zraneniami."
„Tak potom ma zobuď, keď budeme pred našim domom..." poviem aj keď spať neplánujem. Ako by som mohla? Čo ak... Proste nie. Budem nenápadne počúvať.
Jack si pustí rádio. Musím priznať ,že ma to dosť uspáva ale predsa dokážem byť pri pozore keď zastaneme .
O malú chvíľu sa otvoria zadné dvere. Počujem ako si Sammy vzdychne a zavrie dvere.
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
