Budík mi ako vždy zvonil o šiestej ráno. Lenže ja som ako vždy nebola v mojej pohodlnej posteli. Ležala som na zadných sedadlách Wesleyho auta ...s Wesleym. Pod sedadlom spolujazdca som vypla zvoniaci budík . Pozrela som sa s rýchlo bijúcim srdcom na Wesa , ktorého to nezobudilo . Na rozdiel od neho dnes nemusím ísť do školy . Teda všetci prváci ,ktorí mali imatrikulácie nemusia ísť do školy.
Obaja sme boli zakrytí nejakou nechutnou dekou . Kto vie ,koľko báb takto zakrýval ... Zo zeme som si pozbierala veci a rýchlo ich na seba obliekla . Teda len tak rýchlo ako mi to moje telo dovoľovalo ... Hlava ma bolela ako keby mi na nej niekto skákal niekoľko hodín a moje telo bolo boľavé na niektorých miestach ...
Opatrne som prešla na miesto spolujazdca a otvorila som si dvere ,ktoré som následne veľmi potichu zavrela. Oči som mala prižmúrené a štípali ma . Vlasy ,ktoré som mala doslova zalepené na tvári mi spôsobovali muky .
Naštvaná na seba a na celý svet som sa ponáhľala domov. Nedošlo mi však to, že nemám kľúče od domu.
Na ulici som našťastie nikoho nestretla a keďže sa blížila zima , vonku bola ešte tma .
Dostala som sa pred dom , no moja bezkľúčová situácia ma doviedla pod moje otvorené okno. Vzdychla som si a preklínala sa .
Rozhodla som sa zájsť za strom a vygrcať zo seba všetok ten odpad ,ktorý som včera prehltla . A tým myslím úplne všetko.
Nedošlo mi, že hneď po tom sa začnem celá triasť . Sedela som mimo mojich zvratkov a čakala som na upokojenie môjho tela . Hlava mi stále robila tie najväčšie problémy ,lebo sa snažila rozmýšľať ,spomínať a prestať bolieť . Nič z toho mi nevychádzalo .
Odhodlane som sa postavila a začala pomaly liezť hore po strome.
Hore to šlo celkom ľahko ale ten jeden konárik ,ktorý viedol k môjmu oknu bol zabiják. Skočila som do okna , ťukla som si lakeť tak moc ,že mi z neho začala tiecť krv . Prepadla som sa do vnútra mojej izby a vzdychala som od záťaže na zemi.
Toto je zlý sen . Ako sa behom jedného dňa mohlo všetko tak pokaziť ?
Vytiahla som si mobil a pozrela na hodiny . 6:42. Mama bude v kuchyni. Pozbierala som moje nechutné ja zo zeme a po špičkách som sa vybrala do kúpeľne .
Zamkla som za sebou dvere a pozrela sa do zrkadla. Otras.
Po druhom vygrcaní som si umyla zuby ,ošetrila ranu na lakti a vyzliekla som si veci . A nastal šok . Moje tričko zakrývalo to ,čo malo zostať po ním skryté .Moju ľavú kľúčnu kosť pokrytú cucflekmi a môj hrudník tiež . Vrhla som sa do sprchy a začala sa drhnúť.
Ani neviem koľko minút ubehlo ale moja koža bola červená a štípala . Obliekla som si župan a potichu som sa dostala späť do izby ,kde som si zakryla pod perinu s mobilom v ruke .
„Wes ? prepáč že som tak zdrhla , môžeme si to prosím nechať len medzi nami?"
Neverili by ste ,ale túto vetu som formovala tak desať minút. Odpoveď mi prišla do piatich .
„toto by mi aj tak nikto neveril ...to čo sme spolu robili, ani ja tomu neverím "
Vytreštila som oči nad jeho odpoveďou .
„neboj , nikomu ani slovo , a ty prepáč za tie modriny ale sama si ma o to prosíkala ;)"
Po tejto odpovedi som hodila mobil čo najďalej od seba na posteľ a len tak som ležala .
Mám o tom niekomu povedať? Naomi? Dnes mi príde zaniesť zvyšok vecí ...
Prečo sa mi Jack neozval? Nechce sa ku mne vrátiť ?
Mám ho stále rada ,aj keď viem ,že bol s inou?
Mal by on mňa rád ,keby vie čo sa stalo medzi mnou a Wesom?
Rozplakala som sa nad svojou sprostosťou a nad tým ,ako mi Jack chýba .
Plakala som až kým som nezaspala .
Naomi prišla o pár hodín neskôr. Povedala som jej o rozchode ale o tom ,čo bolo potom nie.
To nepoviem nikomu . Nikdy.
*
Pondelňajšia cesta autobusom bola ...divná .
Ja som o našom rozchode povedala len Naomi, Alex a Abby . No prišlo mi to ,že všetci prítomní o tom vedia .
Sedela som s Naomi na našom mieste a pozerala som sa von oknom. Mala som pocit ,že ma niekto sleduje . Obrátila som hlavu späť do autobusu a zbadala som Sammyho ,ktorý sa na mňa usmial a zakýval mi.
Ani jedným svalom na tvári mi nehlo. Viem , znie to kruto ale mám toho dosť . Nemienim sa dnes na nikoho usmiať až dokedy sa nebudem na to cítiť.
Znudene som od jeho tváre prešla na Wesleyho ,ktorý sedel cez uličku pri nás. Ignoroval ma . Za čo som bola vďačná ,lebo keby niečo povie ... Nezvládla by som to.
Vrátila som sa späť k pozeraniu sa von oknom.
Keď autobus zastavil , jedno percento môjho naivného ja dúfalo ,že vonku bude čakať Jack ako vždy. A aj tam čakal ,len nie môj Jack . Naomi s Blondym sa pobozkali a vysmiato sa chytili za ruky .
Pregúlila som očami nad nimi. Vybrala som sa teda sama smerom do školy no ...
„Abby mi povedala ,čo sa stalo," ozve sa vedľa mňa Sammyho nabudený hlas.
„Jasné ,že ti to povedala ," zašomrem .
„Takže, oficiálne ste to skončili?"
Iritovane vzdychnem . „Hej."
„Tak už nebudeme mať výčitky ísť-" začne ,no skočím mu do reči .
„Sammy počúvaj , nemám chuť sa o tom baviť a už vôbec nie s tebou ,lebo z veľkej časti za ten rozchod môžeš ty. Nechcem cítiť žiadneho chalana pri mojom tele aspoň rok, dobre ? Prepáč ak som až moc vytočená a správam sa ako krava ,ale nemôžem sa na teba pozerať akoby sa nič nestalo . Lebo ma bolí sa na teba pozerať ,pretože si myslíš ,že keď som teraz bez chalana , tak budeme spolu ale nebudeme . Lebo nedokážem byť s tebou a nemyslieť pri tom na neho ."
Kráčali sme a ja som na neho chrlila tieto vety. Musela som zastaviť a chytiť dych . A hlavne sa upokojiť ,lebo sa mi chcelo plakať.
„Prepáč , nevedel som..." začne hľadať slová . Pozriem na neho . Zamračeno pozerá do zeme . „Nechcel som ťa tak rozrušiť ...Už ťa nechám tak," povie a odíde odo mňa smerom do školy. Postavím sa na kraj ,aby ľudia okolo mohli bez problémov prechádzať .
Po tom, ako sa mi dych vráti do normálu sa dostanem do školy. Kráčam hore po schodoch, keď sa mi spoja oči s tými jeho . Jack schádza po schodoch oproti mne .
Milión emócií mi zrazu vybuchne v tele a ja neviem ,čo mám robiť .
Spravím presne to čo on . Nepozdravím a kráčam ďalej . Obaja sa tvárime ,že sa nepoznáme a ignorujeme sa .
A mám tušenie ,že presne tak budú vyzerať 4 roky môjho života na tejto škole.
***********************************************************************************
- THE END -
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
