V živote som sa nebála tak moc ,ako v tejto chvíli . Okamžite som Abby volala ,aby mi povedala presné miesto kde ...sa to stalo. Jack starostlivo počúval náš rozhovor a poznal miesto ,ktoré Abby s roztraseným hlasom povedala . Chytil ma za ruku a viedol ma cez park von ,znova na ulicu. Počas kráčania som sa stále snažila Abby udržať pri vedomí .
O päť minút sme zastavili pred krásnym bielym domom. Jack mi naznačil rukou aby som počkala vonku pred bránou. Nechápala som ,čo chce robiť . Až po tom ako som ho videla v aute ,ako pomaly vychádza z garáže, som pochopila ,že tu býva .
Rýchlo som nastúpila na miesto spolujazdca a spýtavo som sa pozrela na Jacka ,ktorý už vychádzal s autom na ulicu .
„To malo byť posledné prekvapenie . Jazda po meste . Prehovoril som rodičov ,aby dnes nikam nejazdili . Chceli ťa spoznať ,ale povedal som ,že by si ma odkopla ,keby uvidíš akí sú..." vysvetľoval a pritom sa pozeral na cestu.
On povedal jeho rodičom o mne? Moja mama podľa mňa už vie ,že niekoho mám . Mala by som jej povedať všetko o našom vzťahu s Jackom . Teraz mám však na starosti iné veci.
„Abby?" spýtala som sa do telefónu. Zapla som reproduktor na mobile ,aby som ju lepšie počula.
Vzlykla : „ Už ste tu?"
Pozrela som sa na Jacka . Prikyvoval hlavou a kúsal si spodnú peru.
„O pár sekúnd sme tam ,neviem či tam zaparkujem," povedal Jack.
„Tak ja –ja pôjdem –pôjdem von ,d-dobre?" ozvala sa Abby .
„Abby ja prídem pre teba ,nemusíš-" začala som ale prerušila ma . „Už som vonku," odpovedala.
„Vidím ju ,"ozval sa Jack a spomaľoval .
Ešte ani nezastavil a ja som vybehla von z auta . Stála na chodníku a triasla sa ako osika . Rúžové veci ,čo mala na sebe už tak nežiarili ako keď som ju v nich videla v autobuse . Vlasy mala prilepené na tvári a na každú stranu roztrapatené . Pozerala sa ostražito všade okolo seba ,akoby sa bála ,že sa odniekiaľ objaví ten hajzel Jake. Keď ma uvidel ako k nej bežím ,rozplakala sa. Zastavila som tesne pri nej a objala ju. Takúto krehkú bábiku som v náručí nikdy nedržala.
„Zvládneš prejsť do auta ?" šepla som jej do ucha .Odtiahla sa a chytila ma za ruku. Pohladila som ju po nej a vydali sme po chodníku k Jackovi ,ktorý čakal na nás. Otvorila som jej zadné dvere ale nechcela ísť dovnútra .
„Buď tam so mnou ," povedala do zeme . Stále som ju držala i počas toho ,ako som si sadala na zadné sedadlo za Jackom. Nasledovala ma a hneď ako sa zavreli dvere ,Jack vyrazil do ulíc.
„Kam mám ísť?" spýtal sa nás dozadu .Zapla som opatrne Abby pás a objala som ju okolo pliec .
„Zlato ? Máme ísť do nemocnice ?" pozerala som sa na ňu ale mala zavreté oči . Stále jej však cez ne tiekli slzy .
„Nie ." Nastalo ticho . Zdvihla som zrak na spätné zrkadlo ,lebo som vytušila ,že Jack sa do neho bude pozerať . A mala som pravdu . Za to ,čo teraz pre Abby robí mu budem navždy vďačná .
„Domov," ozvala sa Abby. „K tebe domov poďme ," schúlila sa mi celá do náruče a triasla sa . Všimla som si modriny a škrabance na jej tele . Nevydržala som sa na to dlho pozerať ,lebo sa mi začal zdvíhať žalúdok .
Myklo mnou ,keď Abby začal zvoniť mobil. Nereagovala . Tak som sa načiahla po jej kabelku a našla som zvoniaci telefón.
„Sammy," povedala som nahlas ,aby ma obaja počuli. Abby to očividne nezaujímalo ,keďže ma odignorovala .
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
