Svet drakov: Dračia dcéra

5. kapitola

SAPPHIRE

Šplhala som niekoľko metrov po kopci, až dokým som neprišla na určené miesto. Keď som sa dotkla rovnej zeme, zadychčane som sa pozrela pred seba a usmiala sa.

Stála som na vysokom brale a pod sebou som mala niekoľko stoviek metrov. Pozrela som sa cez kraj až na samý spodok a vôbec sa netriasla. Keby so mnou prišla Claire, už by bola na zemi a modlila sa, nech sa prestane svet okolo nej točiť.

Sadla som si na kraj zeme a nohy spustila do prázdna. Z hlavy som si dala dole kapucňu a silný vietor mi vlasy rozvial na chrbát. Usmiala som sa a bola pripravená na dážď, ktorý onedlho príde.

Odrazu som však zacítila pohyb a aj začula obrovský rev. Pozrela som sa smerom hore a videla z oblakov vychádzať obrovského červeného draka. Usmiala som sa na neho a nechala, nech okolo mňa urobí pár okruhov a vzápätí zosadol ku mne na kraj brala. Ani som sa nemusela pozrieť a vedela som, že sa pozerá na to isté, na čo aj ja. Na krajinu.

„K Eldraxovi chodí viac čarodejníkov. No posiela ich do boja, neskúsených," povedala som jej a ona zavrčala. „Myslíš, že je v tom niečo viac?"

Neviem priznala a ľahla si vedľa mňa. Veľký ostatný chvost obklopila okolo mňa, aby ma tak chránila pred ostatnými, i keď naokolo nikto nebol. Je toho veľa čo nevieme.

„A čo s tým budeme robiť? Claire odíde skoro ráno a pôjde do mesta. No čo my budeme robiť dovtedy? Budeme tu čakať a dúfať, že neprekročia naše hranice?" spýtala som sa a ona sa na mňa veľkou hlavou pozrela.

Niečo sa chystá, Sapphire. Cítime to až k kostiach povedala a ja som nadvihla obočie. No nedokážeme prísť na to, čo to má byť. Nech sa už snažíme akokoľvek, stále nám niečo uniká. Z nášho územia nevychádzame, a preto o ničom nevieme. Nevieme o ničom, čo sa v ostatných krajinách deje. Možno je dobre, že Claire odišla. Možno sa dozvie niečo, čo nás všetkých prekvapí.

„A ak nie? Čo budeme robiť potom? Budeme strážiť hranice ako aj odteraz?" spýtala som sa a ona si hlavu položila na zem a zatvorila oči. Hľadela som na ňu a snažila sa prísť na to, čo si myslí. Odrazu však otvorila oči a celá sa zdvihla.

Musíme sa porozprávať, Sapphire povedala a ja som nadvihla obočie.

„Ale to presne robíme," nechápala som a ona sa postavila na všetky štyri.

Súkromne povedala a ja som pochopila. Postavila som sa a priblížila sa bližšie k okraju. Bez toho, aby som sa pozrela dole a bez toho, aby som si to premyslela som proste skočila dole. Kabát sa mi vyhrnul a ja som padala do prázdna. V tom som však za sebou zacítila pohyb a následne som padla na pevné dračie telo.

Keď ucítila, že som jej padla na chrbát, vystrela sa a zdvihla nás až pri oblaky, aby si ľudia mysleli, že je len veľký vták.

Nepovedala som ti to, pretože som ťa tým chcela chrániť, no v poslednej dobe sa vojny čím ďalej tým viac približujú k našim hraniciam a ja si myslím, že presne o to Eldraxovi ide.

„O čo ide?!" zakričala som.

Nie sme jediné draky, ktoré v tejto krajine sú. Teda aspoň zatiaľ nie povedala a mne padla šokovane sánka. V tom nado mnou niečo buchlo a následne začalo pršať. Vôbec ma to však nezaujímalo, pretože som bola šokovaná. Myslela som si, že tento fakt nebude ohrozený, no bohužiaľ to nie je pravda.

„O čom to hovoríš, Shea?" skríkla som a ona zavrčala.

To bude asi dôvod, prečo ťa chce Eldrax na svoju stranu a aj prečo chce, aby si sa do tejto vojny zapojila. Chce naše dračie vajcia povedala a ja som sa pohoršene na nej vystrela.