Svet drakov: Dračia dcéra

34. kapitola

SAPPHIRE

„Ako sa opovažuješ ma ignorovať?! Čo si o sebe vôbec myslíš?!" zasyčala mi do ucha a ja som sa hlavou zahnala dozadu a zasiahla ju do tváre. Pustila ma a ja som sa na ňu už s vytaseným mečom obrátila.

„Čo si zač?" zakričala som na ňu a ona sa zákerne zasmiala. Ak som si o nej doteraz myslela, že je to len hlúpe dievča, zmenilo sa to. Jej pohyb a spôsob akým sa mi dostala za chrbát, to nebolo vôbec normálne. To prikrádanie bolo na mojej úrovni.

„Urobila si najväčšiu chybu v živote," povedala nenávistne a vrhla sa na mňa.

Naše meče sa vo vzduchu stretli a následne sme na seba zaútočili. Snažila som sa ju dostať na zem alebo kdekoľvek, no nedarilo sa mi. Útočila som na ňu celou silou a ona robila presne to isté. V tvári som jej videla iba zlosť a žiadne iné emócie, no niečo bolo zle. Ešte nikto predtým nevydržal moje tempo.

„Nestojím ti ani za pár minút? Toto všetko pre teba znamenám?" kričala a mňa zahnala až k stĺpu, do ktorého som narazila.

„Veď neviem kto si?!" skríkla som a zohla sa pred jej ranou. Doslova šokovane som sa pozrela na stĺp, ktorý presekla jedinou ranou a stĺp sa začal rozpadať. Odskočila som od neho preč a v pokľaku sa pozerala na ňu.

Stála pár metrov odo mňa a v očiach jej blčal hnev. Párkrát v ruke otočila meč a znova sa na mňa s krikom vrhla. Urobila som salto do boku a vyhla sa tak jej rane. Hneď som však vyskočila na nohy a zahnala sa po nej, aby som ju tak dokázala zasiahnuť. Lenže nič. Nedokázala som ju žiadnymi trikmi zasiahnuť a ani sa k nej priblížiť.

„Toto je všetko čo dokážeš?" skríkla a sotila do mňa. Zatackala som sa, no nespadla som. Ak by som skončila na zemi, skončila by som tým úplne. „Toto je všetko, čo dračia dcéra dokáže?" kričala ďalej a jej zlostný krik mi mátal hlavu. Bola som nahnevaná, no ešte viac na seba, že ma prakticky poráža pri každom údere.

Bola lepšia než som ja.

„Kto vôbec si?!" skríkla som zadychčane a pozrela na ňu.

„Kto som? Robíš si srandu, však?!" povedala a ja som nadvihla obočie. „Takže ty nevieš kto som," zopakovala a zasmiala sa pri tom. Chytila sa za hlavu a krútila ňou. Ja som sa však mračila. Vyzerala, akoby som bola jej dávna priateľka či čo a uráža ju, že si ju nepamätám. Lenže problém bol v tom, že som si ju nemala odkiaľ pamätať, keď som ju nikdy predtým nevidela.

Odskočila som pred jej ranou a zadychčane sa oprela o stĺp, ktorý bol vedľa mňa. Čo však bolo horšie, tak to, že zasiahla moje rameno, za ktoré som sa hneď chytila. Vôbec som si neuvedomila, že mi ho zasiahla, až keď som bola v kľude a zacítila bolesť. Bolesť, ktorú som však ešte nikdy necítila, pretože som ju nezažila.

„A ty si hovoríš dračia dcéra?!" ozvala sa a ja som sa na ňu pozrela. Mračila sa, lenže to som robila aj ja. Odrazu však niečo urobila. Niečo, čo som absolútne nečakala a keď to urobila, vytreštila som na ňu oči a prvýkrát v živote pred súperom preglgla.

Jej ľavá ruka, v ktorej nedržala meč zrazu vzbĺkla červeným ohňom a dokonca aj jej oči zmenili farbu. Opatrne som sa postavila a premýšľala, kade odtiaľto vypadnem za Willom. Táto bojovníčka všetko zmenila a ja som razom pochopila celú situáciu.

„Rozmýšľaš ako zdrhnúť?" zasmiala sa a ja som sa na ňu pozrela. „Aby si to povedala svojej milovanej láske?" zasmiala sa ešte viac a ja som sa zamračila.

„Odkiaľ..." začala som a ona prskla.

„My vieme všetko, Sapphire," povedala a ja som nadvihla obočie. „Bola si taká naivná, Sapphire. Myslela si si, že si neporaziteľná a razom sa to celé obrátilo proti tebe," pokrútila hlavou a zasmiala sa. „Keď za ním pôjdeš, nič nezmeníš. Pri troche šťastie bude dávno mŕtvy," zasmiala sa a smiala sa aj ďalej, no vo mne sa mihol šok.