Svet drakov: Dračia dcéra

35. kapitola

WILL

Rukami som sa oprel o zem a vypľul na zem krv. Rameno ma veľmi zabolelo, nehovoriac o rebrách, ktoré mi išli prepichnúť vnútornosti. Pootočil som hlavou a pozrel sa na čarodejníka predo mnou. Stále okolo nás krúžil a vyžíval sa vo svojom víťazstve. Doteraz bolo okolo nás veľa rytierov alebo elfov, no pri tomto boji sa radšej rozutekali preč.

„Teraz si pochopil rozdiely," ozval sa čarodejník zas a ja som sa pomaly zdvihol a so zdvihnutým mečom a zadychčane, som kľačal pred ním a vražedne sa na neho pozeral. „Už si pochopil, že tvoja sila na tú našu nestačí?"

„Stačila mi doteraz," povedal som, no on sa zasmial. Pozrel som sa vedľa seba a videl Adara. Schytal to doteraz rovnako ako aj ja, a preto ma potešilo, že mal na tvári stále ten odvážny výraz, ako aj predtým. Ešte to nevzdal.

„No, odteraz už nebude," zasmial sa. „Čo nevidíš, že tvoja sila na nás nestačí? Nie si vôbec na jej úrovni a nikdy ani nebudeš," povedal a ja som stisol pery.

„Jedine ona vás vie zabiť a urobí to," zasyčal som a on sa zasmial.

„Keby žila, tak áno," povedal a ja som nadvihol obočie. „Lenže ona je dávno mŕtva, a preto sa nemusíme ničoho báť."

„O čom to hovoríš?!" spýtal sa Adar namiesto mňa, pretože ja som sa na neho len zdesene pozeral.

„Vám to ešte nedošlo? Je mŕtva," povedal s posmechom a Adar sa na mňa hneď pozrel. „Keby to bolo inak, dávno by tu bola, no nie je tu. Od jej odchodu prešli hodiny, preto by som si, byť vami, nerobil nádeje."

„Pusti ma do hradu!" zasyčal som a postavil sa mu. On však pokrútil hlavou a zasmial sa.

„Nie, rytier. Vzdaj to, pretože ti to nepomôže. Je mŕtva," povedal a mne sa srdce rozbúchalo veľmi rýchlo.

Hneď som sa pozrel na tmavú oblohu a zdesene otvoril ústa. Draky totiž nikde neboli a aj keď som sa otáčal ako o život, nevidel som ani jedného. Vydesene som sa pozrel na Adara a on sa na mňa tiež pozrel. V očiach som mal pravdu, ktorej som však neveril a dúfal som, že je to všetko len veľmi zlý vtip.

„Vidíš? Je po všetkom. Rozlúčte sa so životmi," povedal čarodejník a pohol sa s rukami k nám. Ja som sa však ani nepohol. Nechcel som mu čeliť a bol som ochotný položiť aj život. Ak je pravda, že je mŕtva, nemal som dôvod ďalej žiť.

Lenže vtom niekto prudko skríkol a s Adarom som sa v poslednej chvíli vyhol fialovej žiare, ktorú na nás ten čarodejník hodil. Pozrel som sa znova na neho a vytreštil oči.

Oba meče sa do jeho tela zabodli asi trikrát a keď som uvidel jeho šokovaný výraz, vedel som, že je porazený. Svet okolo nás sa akoby úplne zastavil a ja som s vytreštenými očami pozeral pred seba a na to, ako mŕtve čarodejníkovo telo padá na zem.

A vtedy som sa jej pozrel do očí. Keď ho zabíjala, mala na tvári vražedný výraz, no keď spadol na zem a pozrela sa na mňa, všetka zlosť vyprchala a na vlastné oči som mohol vidieť, ako si vydýchla. Ruky s mečmi hneď sklonila a oprela sa zadychčane o kolená.

Hneď som sa postavil a šiel ku nej, no ona ma rukou pred sebou zastavila. Nenaliehal som a ona sa nakoniec vystrela a pozrela sa na mňa. A vtedy mi padla sánka keď som ju uvidel.

„Preboha, čo sa ti stalo?" spýtal sa Adar, no ja som sa nezmohol na slovo. Stála predo mnou a bola celá od krvi. V inom prípade by som nad tým neuvažoval, no podľa rán na jej rukách a vlastne na celom tele som vedel, že je to jej krv. Na tvári mala škrabance, v kútiku úst mala dlhý pramienok krvi a na čele veľký rez. Šokovane som sa na ňu pozeral a ona naštvane prekročila telo čarodejníka a pozrela sa na mňa.