Bola raz jedna krajina, v ktorej vládol mocný kráľ a po boku mal dvoch dobrých a statočných synov, ktorí bojovali proti nepriateľom bok po boku. Bratia si medzi sebou dobre rozumeli, no zmenilo sa to v deň, keď mocný kráľ zomieral a kráľovstvo preda...
Vzal som si svoju tašku a hádzal do nej len potrebné veci. Nože som si dával za opasok, kde mi už hodnú chvíľu visel aj meč. Na chrbte som mal aj vak so šípmi a luk sa povaľoval na posteli vedľa mňa.
„Si si istý?" spýtal sa Adar znova a ja som prikývol.
„Nemám inú možnosť," povedal som mu a vzal z postele aj veľký hnedý kabát. „A čo ty? Pôjdeš so mnou?" spýtal som sa ho a on sa usmial.
„Mám pobalené už dávno," žmurkol na mňa a obaja sme vyšli z miestnosti. Kráčal som po schodoch do hlavnej haly, kde bolo plno mužov, no ani jeden nám nevenoval pohľad.
Zadnými dverami sme vošli do stajne, kde boli naše kone. Pripevnil som si o svojho vak a rozložil mapu. Pozeral som sa po miestach a hlavne po hraniciach. Naša krajina bola dosť veľká spomedzi tých ostatných. Kráľ Thylion si hranice udržal a nikdy ho nikto nepripravil ani o malú časť. Kráľ Eldrax má taktiež veľké hranice, no veľmi pusté, kde nie je skoro žiadna zeleň ani čistá voda. Údolie čierneho jastraba je známe hlavne kamenistým povrchom bez stopy zeme alebo zelene.
A nakoniec sú to Dračie hory. Temné a vysoké kamenisté hory, v ktorých sa dokáže stratiť aj ten najskúsenejší stopár. Vlastne som ani nikdy nepočul o nikom, kto by sa tam odvážil vstúpiť. Prekročiť totiž ich hranice znamená porušenie dohody a následne sú za to smrteľné následky.
A to všetko kvôli nej.
„Cesta trvá tri dni," povedal som Adarovi, ktorý sa oprel o koňa pri mne. „Vtedy by sme sa mali dostať ku hraniciam."
„A keď sa k nim dostaneme, prekročíme ich," prikývol a zasmial sa. „Ideme do vojny, Will."
„Nemáme na výber," povedal som a mapu schoval do kabáta.
„A prečo s nami nejde viac mužov? Ak vypukne bitka, sami dvaja sa nikdy neubránime," povedal, no ja som pokrútil hlavou a nasadol na svojho koňa.
„Ideme vyjednávať, nie bojovať. Ak sa strhne bitka, zvládneme to. Nikdy by na nás neposlali tucet mužov," povedal som a on sa s koňom zjavil vedľa mňa.
„Ak sú reči o nej pravdivé, tak na nás nepošle mužov," povedal a zahľadel sa mi do očí.
Vyšli sme na cestu a rýchlo prešli cez bránu preč. Kráľ vedel, prečo ma touto úlohou poveril. Nemal na výber a ja som tomu rozumel. Ak doteraz od nej nežiadal pomoc, nepotreboval ju. Evidentne ho dosť znepokojuje fakt, že Eldrax používa deti namiesto dospelých. Tento fakt znepokojuje aj mňa.
Oops! Această imagine nu respectă Ghidul de Conținut. Pentru a continua publicarea, te rugăm să înlături imaginea sau să încarci o altă imagine.
Z mesta sme vyšli pomerne dosť rýchlo. Strážci na konci mesta nás ani nezastavili, tak som si domyslel, že kráľ Thylion všetko zariadil. Okrem peňazí, ktoré nám dal asi povedal, že ideme niečo veľmi dôležité vyriešiť. Čo aj bola pravda.
