Svet drakov: Dračia dcéra

8. kapitola

WILL

Nevedel som si spomenúť, kedy som naposledy uniesol nejakého človeka. Myslel som na to dlhý čas a nakoniec som prišiel na to, že som to ešte nikdy predtým neurobil. No zúfalstvo hovorí za všetko a pokiaľ je tou, ktorou si myslím že je, pomôže nám vyriešiť veľa problémov.

„Čo sme to urobili?!" pýtal sa Adar a stále dokola sa prechádzal po izbe. „Za toto nás popravia."

„Ale čo hneď panikáriš. Môže nám byť užitočná," povedal som a pozrel sa na ňu.

„Zatiaľ na to nevyzerá," povedal a aj on sa na ňu pozrel. Sedela na posteli so zviazanými rukami a vražedne sa na nás pozerala. „No, keby mohla, pohľadom by nás zabila."

„Škoda, že nemôže," povedal som a sadol som si na stoličku oproti nej. „Viem, toto si nečakala, no ani my nie."

„Máte ešte šancu ma pustiť," povedala vražedne a ja som sa usmial.

„Prečo by som to robil. Môžeš nám byť užitočná."

„Ale ja nič neviem!" skríkla a nahla sa ku mne. „Nemám ani potuchy o čom hovoríte, tak ma okamžite pustite, lebo..." začala a ja som sa usmial.

„Lebo čo," spýtal som sa. „Tvoja kamoška nás príde zabiť?" povedal som a ona na mňa vytreštila oči.

„Neviem o kom to hovoríš," povedala a hlas sa jej jemne zatriasol.

„Nevieš? A prečo si bola potom v tom lese," spýtal som sa a ona pomykala plecami.

„Je nebodaj zakázané chodiť do lesov?" nadvihla obočie. „Neviem o čo vám ide, ale neuspejete."

„Ide nám o to čo vieš," povedal Adar. „Vieme, že sa voláš Claire a chodíš do iných miest zháňať informácie. Hovorili to muži v krčme," povedal a ona odvrátila pohľad. „Vidno, že toho vieš viac ako my, preto by sme boli radi, keby si sa nám s tým zverila," povedal milo, až som sa na neho zamračil. Pozrel som sa však na ňu a videl, že nám nič nepovie.

„Nemám dôvod a ani povinnosť vám niečo hovoriť. Nemáte žiadne právo ma väzniť a ani unášať z vlastnej krajiny. Nemáte na to právo!" skríkla a ja som sa usmial.

„No, už bohužiaľ nie si vo svojej krajine, takže to tvoje právo sem nesiaha," povedal som a jej sa zalesklo v očiach. „Radšej si na nás zvykni, Claire, pretože onedlho sa stretneš s naším kráľom a budeš nútená nám všetko povedať!"

„Prečo to robíte?" skríkla zúfalo. „Veď sami máte svojich špehov všade naokolo. Prečo unášate dievča a nútite ju do vecí, do ktorých vás nič!"

„Nás nič? Tvoja kamoška nám odmietla pomôcť!" skričal som na ňu. „Bol som za ňou, prosil ju o pomoc a vysmiala sa mi."

„A ako pomstu unesieš jedného človeka, ktorého chráni z vlastnej dediny?" skríkla. „Takto si ju naozaj získate."

„Možno ťa použijeme ako výkupné!"

„Na to zabudnite," zasmiala sa. „Nikdy ju neprinútite, aby za vás bojovala. Po tom čo ste urobili, už vôbec nie!"

„Chceme len pomoc, Claire," povedal Adar a rukou ma posunul od nej preč. „Máme spoločného nepriateľa a vieme ho poraziť len keď spojíme sily. Viem, že vy máte na svojej strane mocnejšieho človeka, no aj my vás vieme chrániť."

„Ale my vašu pomoc nepotrebujeme na rozdiel od vás. Vieme si poradiť aj sami," odvrkla a odvrátila pohľad.

„Povedz nám, čo vieš a my ťa pustíme," povedal som už miernejšie, pretože som vedel, že to my sme urobili chybu a ešte len za ňu budeme pykať.