Svet drakov: Dračia dcéra

6. kapitola

SAPPHIRE

Sedela som na kraji veľkého kameňa už hodnú chvíľu a premýšľala. Claire už dávno odišla a ja som mala taký zvláštny pocit, že tento krát sa niečo naozaj zmení. Odkedy mi Shea povedala o dračích vajciach, nespala som celú noc a nemyslela na nič iné len na to, čo s nimi chce Eldrax urobiť. Bolo mi jasné, že ich chce prebudiť, aby tak mohol získať kráľovstvo svojho brata.

Lenže on ich neprebudí bezo mňa.

Vstala som a pozrela sa do diaľky. Naše hranice nie sú také veľké aké sú iné kráľovstvá, no nikto sa za ne nikdy nepokúsil prekročiť, aby tak ublížil tunajším obyvateľom. Je dosť možné, že sa to v nasledujúcich dňoch zmení a bude na mne, ako sa k tomu postavím. Ľudia na mňa spoliehajú a ak sa im niečo stane, bude to len moja vina. Vlastne všetko čo sa v tejto krajine stane, bude mojou vinou.

Zrazu som pod sebou zbadala rýchly pohyb. Usmiala som sa a rozbehal sa ku kraju skaly a následne s veľkým saltom vo vzduchu som klesala nadol. No neklesala som dlho, pretože som pristála na pevnom tele, ktoré ma vznieslo do oblakov.

„Čo tu robíš?" spýtala som sa ho, keď sme boli už dosť vysoko. Unuk, veľký hnedý drak s ostnatým chvostom zavrčal, no nereagovala som na jeho mrzutosť.

Shea nám povedala, že vieš o našich vajciach povedal, no ja som znova nereagovala. Len som odvrátila pohľad, i keď som vedela, že moju tvár nevidí. Máš právo byť nahnevaná, že sme ti o nich nepovedali, no mysleli sme si, že to nebude potrebné šibla som po ňom pohľadom a naozaj som chcela, aby videl moju zamračenú tvár.

„Prečo to hovoríš?"

Keď o niečom nevieš, nerobíš si o to starosti. Keby si o nich vedela, dávala by si na ne pozor a možno by ti veľa vecí vďaka nim nevyšlo. Boli dobre strážené a nikto o nich nevedel, a preto boli aj chránené. Lenže Eldrax sa o nich dozvedel a už nastáva problém. No ty by si to nijako neovplyvnila, keby si o nich vedela, možno by sa to zhoršilo.

„Chápem to," priznala som sa a prikývla. „Ale teraz vďaka nim máme problém. Ak o niekoľko dní príde Eldrax, donúti ma ísť s ním a ak to urobí, vypukne medzi nami vojna. Ste na ňu pripravení?" zaujímala som sa.

My sme na ňu pripravení od doby čo si sa ty narodila. Skôr je otázka, či si na vojnu pripravená ty neodpovedala som. Dôvod bol totiž jednoduchý. Nevedela som to.

Ak som sa doteraz aj ocitla na bojovom poli, veľmi rýchlo som ju dokázala obrátiť v môj prospech, ale to len kvôli tomu, že bojujúcich bolo strašne málo. Ak by bola vojna, tam by boli až tisíce vojakov a možno stovky čarodejníc. Tam by už boli skúsení šermiari a s nimi sa naozaj neradno zahrávať.

Keď ma Unuk znova postavil na zem, zostala som stáť a sledovala ako odchádza. Kapucňu som mala znova na hlave a pod ním som držala rukoväť meča. Od doby čo som sa narodila, som porazila veľa nepriateľov. Ohrozovali ma skoro každý deň a ja som bola nútená sa brániť. Nielenže som bola veľakrát zranená, ale aj moji priatelia postupne zomierali, až som nakoniec zostala sama. A to bol aj dôvod, prečo som sa musela zdokonaliť.

Dennodenne som cvičila a snažila sa byť najlepšia. Sama som sa učila šermovať s mečom a s čímkoľvek čo má ostrý hrot. Naučila som sa bojovať so všetkým, čo sa dá použiť ako zbraň a stala sa zo mňa veľká bojovníčka, bez strachu z nepriateľa.

Otočila som sa späť do lesa a išla pomedzi stromy preč zo skaly. Myslela som na Claire a na to, s čím sa vráti domov. No skôr som sa o ňu bála. Ak sa Eldrax tak snaží aby boli bitky blízko pri našich hraniciach, je dosť možné, že čoskoro vypukne ďalšia bitka. Ak prekročia hranice, bude na mne ubrániť územie. Aj za tú cenu, že po tak dlhej dobe niekto uvidí moju tvár.